Preskočiť na obsah
  |  

Maxwellová povie o Epsteinovi „nefiltrovanú pravdu“, ak jej Trump udelí milosť

Spolupracovníčka Jeffreyho Epsteina Ghislaine Maxwellová odmietla odpovedať na otázky počas pondelkového výsluchu pred Výborom pre dohľad a reformu vlády Snemovne reprezentantov USA. Odvolala sa na piaty dodatok ústavy, ktorý jej umožňuje nevypovedať, aby sa neobvinila sama.

Maxwellová si odpykáva 20-ročný trest po tom, ako ju v roku 2021 uznali vinnou z pomoci Epsteinovi pri sexuálnom zneužívaní neplnoletých dievčat. Jej postoj vyvolal kritiku medzi republikánmi aj demokratmi.

Predseda výboru James Comer uviedol, že poslanci chceli získať odpovede o zločinoch aj možných spolupáchateľoch, no nedočkali sa ich.

Demokrati tvrdia, že Maxwellová využila výsluch na snahu získať milosť od prezidenta Donalda Trumpa. Jej právnik David Markus odkázal, že ak chce výbor aj verejnosť počuť „nefiltrovanú pravdu“ o prípade Epstein, existuje jednoduchá cesta – Maxwellová je pripravená hovoriť úplne otvorene, ak jej Trump udelí milosť.

Výsluch sa uskutočnil v čase, keď ministerstvo spravodlivosti zverejňuje milióny dokumentov súvisiacich s Epsteinom.

(reuters, est)

  |  

Vystrieľal veriacich a vysielal to naživo, teraz žiada nový trest

Bývalí právnici Brentonа Tarranta, ktorý v roku 2019 na Novom Zélande zabil 51 moslimských veriacich, v utorok vypovedali pred súdom vo Wellingtone. Podľa nich počas pôvodného súdneho procesu u neho pozorovali známky úzkosti, no nezdalo sa, že by trpel depresiou.

Tridsaťpäťročný austrálsky občan sa snaží dosiahnuť zrušenie rozsudku a nový proces. V pondelok prostredníctvom videohovoru povedal, že drsné podmienky vo väzbe negatívne ovplyvnili jeho duševné zdravie v čase, keď sa priznal k vine.

Tarrant spáchal útok počas piatkových modlitieb v dvoch mešitách v Christchurchi. Použil poloautomatické zbrane a streľbu vysielal naživo na sociálnej sieti.

Jeho vtedajší právnici Jonathan Hudson a Shane Tait uviedli, že sa páchateľ sťažoval na zaobchádzanie vo väzení vrátane spútavania a nosenia „samovražedného odevu“. Zároveň však skonštatovali, že sa po približne mesiaci situácii prispôsobil. Hudson dodal, že posudky odborníkov na duševné zdravie nepreukázali problémy so spôsobilosťou Tarranta zodpovedať sa pred súdom.

Tarrant sa v roku 2020 priznal k 51 vraždám, 40 pokusom o vraždu a teroristickému činu. Odsúdili ho na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, čo bol prvý takýto trest v histórii Nového Zélandu.

(reuters, max)

  |  

Otvorenie miliardového mosta medzi USA a Kanadou blokuje Trump

Americký prezident Donald Trump pohrozil, že zablokuje otvorenie nového medzinárodného mosta Gordie Howe Bridge v hodnote 4,7 miliardy dolárov, ktorý spája Detroit v USA s kanadským mestom Windsor. Kritizoval obchodné vzťahy medzi obomi krajinami.

Trump ako problém označil skutočnosť, že most je vo vlastníctve Kanady, ako aj kanadské clá na mliečne výrobky, odmietanie predaja niektorých amerických alkoholických nápojov v Kanade a obchodné rokovania Ottawy s Čínou.

Dodal, že most sa neotvorí, kým Spojené štáty nedostanú „plnú kompenzáciu“ a kým sa Kanada nezačne správať k USA „spravodlivo a s rešpektom“. „Okamžite začneme rokovania. So všetkým, čo sme im dali, by sme mali vlastniť možno aspoň polovicu tohto majetku,“ ozrejmil.

Kanada most financovala, lebo Spojené štáty odmietli uhradiť jeho výstavbu. Náklady sa majú splácať z mýta počas nasledujúcich 30 rokov. Výstavba sa začala v roku 2018. Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti ho už vyhlásilo za oficiálny hraničný priechod.

Trumpove vyjadrenia vyvolali kritiku michiganských politikov, ktorí upozorňujú na možné negatívne následky na obchod, pracovné miesta a dodávateľské reťazce. Stavba má odľahčiť existujúcu dopravu a výrazne skrátiť čas prechodu nákladných vozidiel medzi USA a Kanadou.

(reuters, max)

  |  

Starmer vzdoruje tlaku na odstúpenie po škandále s Epsteinom

Kríza okolo britského premiéra Keira Starmera sa prehlbuje po kontroverznom vymenovaní Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA, ktoré znovu otvorilo otázky jeho väzieb na Jeffreyho Epsteina.

Hoci viacerí stranícki kolegovia vrátane škótskeho lídra labouristov Anasa Sarwara vyzvali Starmera na odstúpenie, premiér jasne odkázal, že sa funkcie nevzdá. Tvrdí, že má silný mandát a nechce krajinu uvrhnúť do politického chaosu.

Rezignácie dvoch vysokopostavených poradcov len posilnili pochybnosti o jeho úsudku, zároveň však Starmer získal verejnú podporu viacerých ministrov a vplyvných osobností strany. Na stretnutí s poslancami Labouristickej strany bol prijatý potleskom, čo naznačuje, že okamžité zosadenie nehrozí.

Opozícia hovorí o neschopnosti vládnuť, investori reagovali zvýšenou nervozitou a Mandelson čelí policajnému vyšetrovaniu, ktoré môže mať ďalšie politické dôsledky.

(reuters)

  |  

Duel Orbán – Magyar? Rozhodne kalkul, nie voliči, tvrdí analytik

O tom, či sa pred parlamentnými voľbami v roku 2026 uskutoční verejná debata medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a lídrom opozičnej strany TISZA Péterom Magyarom, podľa politológa Gábora Töröka nerozhodne vôľa verejnosti, ale čisto politický záujem aktérov.

Orbán sa podľa neho debatám pred voľbami systematicky vyhýba už od roku 2006, pretože mu to z hľadiska moci dlhodobo vyhovuje.

Zmena by mohla prísť len v prípade, ak by Fidesz začal v prieskumoch strácať podporu alebo ak by Magyarovo odmietnutie diskusie pôsobilo takpovediac zbabelo. Ten však premiéra na verejnú debatu vyzýva opakovane a tvrdí, že Orbán sa nevyhýba jemu, ale voličom.

Prieskumy však ukazujú, že hoci si až 60 percent Maďarov debatu želá, verejná mienka na rozhodnutie premiéra vplyv mať nemusí.

(tasr, mja)

  |  

Kapustík po premiére na ZOH: Som rád, že som postúpil do 2. kola

Nemecký skokan na lyžiach Philipp Raimund získal na ZOH 2026 zlatú medailu v súťaži na strednom mostíku. V Predazze dostal za skoky dlhé 102 a 106,5 m celkovo 274,1 bodu a triumfoval s náskokom 3,4 bodu pred Poliakom Kacperom Tomasiakom (270,7). Bronz vybojovali Japonec Ren Nikaidó a Švajčiar Gregor Deschwanden (obaja zhodne 266,0).

Slovenský reprezentant Hektor Kapustík obsadil pri svojej olympijskej premiére 28. miesto so ziskom 245,7 bodu.

Osemnásťročný športovec skákal v 1. kole ako pätnásty v poradí v konkurencii 50 súťažiacich. Pristál na značke 102 metrov a s prehľadom postúpil do 2. kola, so ziskom 124,6 bodu mu patrila 22. priečka. V druhom kole skočil najmladší pretekár v štartovom poli 98,5 m, zaradil sa priebežne na ôsmu pozíciu, napokon z toho bolo konečné 28. miesto.

„Prvý skok dopadol podľa očakávaní, ale ešte tam bola malá rezerva. V druhom boli veľmi zložité podmienky, všetko bolo trošku ťažšie. V prvom kole sme mali lepšie podmienky na začiatku a horšie na konci a v druhom to bolo opačne. Jeden z mojich cieľov bol postúpiť do druhého kola a som rád, že sa to podarilo. Teším sa viacej na veľký mostík a dúfam, že tam to bude lepšie,“ povedal po pretekoch

Najlepším umiestnením Slováka na ZOH v ére samostatnosti zostáva 25. priečka Martina Švagerka z Lillehammeru 1994. Slovensko malo pred Kapustíkom mužského zástupcu na ZOH naposledy v roku 2010, keď štartoval Tomáš Zmoray.

Kapustík sa na olympiádu kvalifikoval najmä vďaka výsledkom vo Svetovom pohári, keď v Zakopanom skončil 20. a po prvom kole bol dokonca ôsmy. V sobotu sa predstaví aj na veľkom mostíku.

Na ZOH debutovala aj jeho iba 16-ričná sestra Kira Mária Kapustíková, ktorá obsadila 41. miesto na strednom mostíku.

(tasr, mja)