Preskočiť na obsah
  |  

Trump nepodporuje anexiu Západného brehu Jordánu

Biely dom v reakcii na rozhodnutia izraelského bezpečnostného kabinetu zdôraznil, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nepodporuje anexiu Západného brehu Jordánu Izraelom a považuje stabilitu tohto územia za kľúčovú pre regionálnu bezpečnosť. Informoval Times of Israel.

Vyhlásenie prišlo po tom, ako Izrael schválil sériu opatrení rozširujúcich administratívny vplyv Jeruzalema v oblastiach, ktoré Palestínčania považujú za súčasť budúceho štátu.

Podľa vyjadrenia pripisovaného predstaviteľovi Bieleho domu prezident Trump jasne deklaroval nesúhlas s anexiou Západného brehu Jordánu. Vyhlásenie sa však priamo netýka samotných opatrení izraelskej vlády ani toho, či Spojené štáty oficiálne tlmočili svoje obavy kabinetu premiéra Benjamina Netanjahua.

Podobne formulované výzvy na zachovanie stability vydával Biely dom aj v minulosti v súvislosti s rozširovaním izraelských osád. Aj keď Trump po návrate do úradu naznačil, že zvažuje podporu anexie, neskôr vyhlásil, že Izraelu tento krok nedovolí.

Izrael medzitým prijal viaceré opatrenia, ktoré dozorné orgány označujú za de facto anexiu, formálnemu kroku sa však zatiaľ vyhýba. Otázka Západného brehu môže zaznieť aj na nadchádzajúcom stretnutí Trumpa s Netanjahuom v stredu.

(max)

  |  

USA údajne prinútili Babiša zachrániť muničnú iniciatívu

Pred vlaňajšími parlamentnými voľbami predseda ANO Andrej Babiš avizoval koniec českej iniciatívy na podporu Ukrajiny. Tvrdil, že nový americký prezident čoskoro zabezpečí mier a dodávky munície už nebudú potrebné.

Zároveň ostro kritizoval výrobcu zbraní Michala Strnada a jeho skupinu CSG, jedného z hlavných dodávateľov iniciatívy, a označil muníciu za predraženú a netransparentnú. Po voľbách však Babiš zmenil postoj.

Podľa časopisu Reportér, na ktorý sa odvolávajú Seznam Zprávy, zohral kľúčovú úlohu tlak Spojených štátov, najmä nového amerického veľvyslanca Nicholasa Merricka. Ten sa stretol s Babišom aj ministrom priemyslu Karlom Havlíčkom.

Jasne im vraj komunikoval americké priority: vyššie výdavky na obranu, potvrdenie nákupu stíhacích lietadiel F-35 a pokračovanie muničnej iniciatívy. Americký generál Curtis Buzzard, zodpovedný za koordináciou vojenskej pomoci Ukrajine, tému predniesol počas decembrových rokovaní na Pražskom hrade.

Začiatkom januára Babiš oznámil, že iniciatíva bude pokračovať. Česko zostane len koordinátorom a nebude ju financovať z vlastných zdrojov. Rozhodnutie bolo politicky citlivé, pretože Babiš pred voľbami ťažil z hlasov kritizujúcich túto pomoc.

Skupina CSG Strnada tak naďalej profituje z tejto iniciatívy, zároveň posilňuje svoju pozíciu v USA získaním veľkej zákazky od americkej armády a investuje spolu s fondom vedeným Donaldom Trumpom Jr.

(max)

  |  

V rebríčku vnímania korupcie kleslo Slovensko o dve priečky

Slovensko sa v globálnom rebríčku vnímania korupcie umiestnilo na 61. mieste zo 182 hodnotených krajín. Oproti minulému roku si pohoršilo o dve priečky a zo 100 možných bodov získalo 48, pričom vyššie skóre znamená nižšiu mieru vnímanej korupcie.

Rebríček zostavuje centrála Transparency International na základe indexov nezávislých inštitúcií, ktoré mapujú situáciu jeden rok až dva roky spätne. V prípade Slovenska bolo hodnotených deväť indexov, z ktorých sa medziročne zhoršilo v piatich.

Vlani bola Slovenská republika na 59. mieste spomedzi 180 krajín so ziskom 49 bodov.

Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom Európskej únie predstavuje 14 bodov, keďže priemer Únie je 62 bodov. Horšie než Slovensko sú na tom v Únii Chorvátsko (63. miesto), Rumunsko (70. miesto), Bulharsko a Maďarsko (obe krajiny 84. miesto).

Medzi krajinami s najnižšou mierou vnímanej korupcie sa dlhodobo nachádzajú Dánsko (89 bodov), Fínsko (88 bodov) a Singapur (84 bodov). Na opačnom konci rebríčka sú Južný Sudán, Somálsko (zdieľané 181. miesto) a Venezuela (180. miesto).

Z európskych štátov sa najhoršie umiestnilo Rusko (157. miesto), nízke skóre má aj Ukrajina (104. miesto). Z postkomunistických krajín sa najvyššie drží Estónsko, ktoré je aktuálne na 12. mieste. Spomedzi krajín V4 sú pred Slovenskom Česko (39. miesto) a Poľsko (52. miesto).

(tasr, max)

  |  

Trump sa usiluje o rozpad EÚ, vyhlásil Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok povedal, že Európa by sa mala pripraviť na ďalšie konflikty s USA a vnímať nedávny „grónsky moment“ ako varovný signál, aby presadila dlho odkladané ekonomické reformy a posilnila globálnu moc bloku.

„Keď dôjde k jasnému aktu agresie, myslím si, že by sme sa nemali podriadiť ani snažiť dosiahnuť dohodu. Myslím si, že túto stratégiu sme skúšali celé mesiace. Nefunguje to,“ povedal Macron pre niekoľko novín vrátane Le Monde a Financial Times.

Macron povedal, že Trumpova administratíva je „otvorene protieurópska“ a usiluje sa o „rozpad“ EÚ.

„USA na nás v najbližších mesiacoch – to je isté – zaútočia v súvislosti s digitálnou reguláciou,“ dodal Macron a varoval pred potenciálnymi dovoznými clami amerického prezidenta Donalda Trumpa, ak EÚ použije svoj zákon o digitálnych službách na kontrolu technologických spoločností.

Francúzsky líder zároveň obnovil svoju výzvu na nové spoločné pôžičky, ako sú eurobondy, s argumentom, že to umožní EÚ investovať vo veľkom meradle a spochybniť hegemóniu amerického dolára.

Lídri EÚ sa vo štvrtok stretnú v Bruseli na samite, kde budú diskutovať o opatreniach na posilnenie ekonomiky EÚ a zlepšenie jej schopnosti čeliť USA a Číne na globálnej scéne.

(reuters, est)

  |  

Palivová kríza na Kube. Rusko viní USA z dusenia ekonomiky

Rusko vyhlásilo, že situácia s palivami na Kube je kritická, a obvinilo Spojené štáty z pokusov „udusiť“ tamojšiu ekonomiku. Moskva zároveň deklarovala solidaritu s Kubou a Venezuelou a zaviazala sa postaviť proti akejkoľvek vojenskej intervencii.

Havana čelí prehlbujúcej sa energetickej kríze. Kubánska vláda uplynulý piatok predstavila plán na zvládnutie situácie, ktorý zahŕňa ochranu základných služieb a prísne prideľovanie palív.

Reaguje tak na kroky administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá Kubu označila za „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA a avizovala zastavenie dodávok venezuelskej ropy. Washington zároveň pohrozil clami aj ďalším krajinám, ak budú ostrovu naďalej dodávať palivo.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že Rusko si je vedomé vážnosti situácie a udržiava intenzívne kontakty s kubánskymi partnermi s cieľom hľadať riešenia alebo poskytnúť pomoc. Reagoval aj na otázky o nedostatku leteckého paliva, ktorý môže ovplyvniť dopravu a cestovanie, keďže Kuba varovala aerolínie pred jeho nedostatkom a niektoré spoločnosti už lety pozastavili.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podotkol, že Moskva odmieta jednostranné sankcie. Ruský veľvyslanec na Kube zároveň dodal, že Rusko v dodávkach ropy na ostrov pokračuje.

(reuters, max)

  |  

Minister zahraničia USA Rubio navštívi v nedeľu Slovensko

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu 15. februára po skončení Mníchovskej bezpečnostnej konferencie navštívi Slovenskú republiku. Z Bratislavy následne odcestuje do Maďarska. Informoval o tom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Tommy Pigott.

Rubio sa počas víkendu zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii a po jej skončení zamieri do Bratislavy, kde ho čakajú stretnutia s predstaviteľmi slovenskej vlády. Rokovania by sa mali týkať regionálnej bezpečnosti, jadrovej energetiky, Severoatlantickej aliancie, ako aj modernizácie slovenskej armády.

Návšteva amerického ministra zahraničných vecí na Slovensku sa uskutoční približne mesiac po stretnutí predsedu vlády Roberta Fica (Smer) s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v sídle Mar-a-Lago na Floride. Počas tohto rokovania sa venovali viacerým témam vrátane vojny na Ukrajine, fungovania Európskej únie a bilaterálnych vzťahov.

Po návšteve Bratislavy sa americký šéf diplomacie v pondelok presunie do Budapešti, kde sa stretne s predstaviteľmi maďarskej vlády. Rokovania sa majú zamerať na spoločné záujmy Spojených štátov a Maďarska.

(tasr, max)