Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump sa usiluje o rozpad EÚ, vyhlásil Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok povedal, že Európa by sa mala pripraviť na ďalšie konflikty s USA a vnímať nedávny „grónsky moment“ ako varovný signál, aby presadila dlho odkladané ekonomické reformy a posilnila globálnu moc bloku.

„Keď dôjde k jasnému aktu agresie, myslím si, že by sme sa nemali podriadiť ani snažiť dosiahnuť dohodu. Myslím si, že túto stratégiu sme skúšali celé mesiace. Nefunguje to,“ povedal Macron pre niekoľko novín vrátane Le Monde a Financial Times.

Macron povedal, že Trumpova administratíva je „otvorene protieurópska“ a usiluje sa o „rozpad“ EÚ.

„USA na nás v najbližších mesiacoch – to je isté – zaútočia v súvislosti s digitálnou reguláciou,“ dodal Macron a varoval pred potenciálnymi dovoznými clami amerického prezidenta Donalda Trumpa, ak EÚ použije svoj zákon o digitálnych službách na kontrolu technologických spoločností.

Francúzsky líder zároveň obnovil svoju výzvu na nové spoločné pôžičky, ako sú eurobondy, s argumentom, že to umožní EÚ investovať vo veľkom meradle a spochybniť hegemóniu amerického dolára.

Lídri EÚ sa vo štvrtok stretnú v Bruseli na samite, kde budú diskutovať o opatreniach na posilnenie ekonomiky EÚ a zlepšenie jej schopnosti čeliť USA a Číne na globálnej scéne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Palivová kríza na Kube. Rusko viní USA z dusenia ekonomiky

Rusko vyhlásilo, že situácia s palivami na Kube je kritická, a obvinilo Spojené štáty z pokusov „udusiť“ tamojšiu ekonomiku. Moskva zároveň deklarovala solidaritu s Kubou a Venezuelou a zaviazala sa postaviť proti akejkoľvek vojenskej intervencii.

Havana čelí prehlbujúcej sa energetickej kríze. Kubánska vláda uplynulý piatok predstavila plán na zvládnutie situácie, ktorý zahŕňa ochranu základných služieb a prísne prideľovanie palív.

Reaguje tak na kroky administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá Kubu označila za „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA a avizovala zastavenie dodávok venezuelskej ropy. Washington zároveň pohrozil clami aj ďalším krajinám, ak budú ostrovu naďalej dodávať palivo.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že Rusko si je vedomé vážnosti situácie a udržiava intenzívne kontakty s kubánskymi partnermi s cieľom hľadať riešenia alebo poskytnúť pomoc. Reagoval aj na otázky o nedostatku leteckého paliva, ktorý môže ovplyvniť dopravu a cestovanie, keďže Kuba varovala aerolínie pred jeho nedostatkom a niektoré spoločnosti už lety pozastavili.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podotkol, že Moskva odmieta jednostranné sankcie. Ruský veľvyslanec na Kube zároveň dodal, že Rusko v dodávkach ropy na ostrov pokračuje.

(reuters, max)

Minúta  |  

Minister zahraničia USA Rubio navštívi v nedeľu Slovensko

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu 15. februára po skončení Mníchovskej bezpečnostnej konferencie navštívi Slovenskú republiku. Z Bratislavy následne odcestuje do Maďarska. Informoval o tom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Tommy Pigott.

Rubio sa počas víkendu zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii a po jej skončení zamieri do Bratislavy, kde ho čakajú stretnutia s predstaviteľmi slovenskej vlády. Rokovania by sa mali týkať regionálnej bezpečnosti, jadrovej energetiky, Severoatlantickej aliancie, ako aj modernizácie slovenskej armády.

Návšteva amerického ministra zahraničných vecí na Slovensku sa uskutoční približne mesiac po stretnutí predsedu vlády Roberta Fica (Smer) s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v sídle Mar-a-Lago na Floride. Počas tohto rokovania sa venovali viacerým témam vrátane vojny na Ukrajine, fungovania Európskej únie a bilaterálnych vzťahov.

Po návšteve Bratislavy sa americký šéf diplomacie v pondelok presunie do Budapešti, kde sa stretne s predstaviteľmi maďarskej vlády. Rokovania sa majú zamerať na spoločné záujmy Spojených štátov a Maďarska.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zjazdárka Vonnová sa po páde nevyhne ďalším operáciám

Lyžiarska legenda Lindsey Vonnová oznámila, že počas nedeľňajších zjazdových pretekov na zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine utrpela zložitú zlomeninu nohy, ktorá si vyžiada viacero chirurgických zákrokov.

Štyridsaťjedenročná Američanka informáciu zverejnila na Instagrame, kde zároveň uviedla, že svoj štart ani pád neľutuje.

Vonnová spresnila, že nehoda nesúvisela s jej predchádzajúcimi zraneniami vrátane pretrhnutia predného krížneho väzu. Podľa jej slov rozhodli o páde len centimetre, keď sa jej pravá ruka zachytila vo vnútri bránky, čo viedlo k nekontrolovanému pádu.

Zranenie si už vyžiadalo dve operácie na stabilizáciu a na úplné zahojenie budú potrebné ďalšie zákroky.

Olympijská víťazka z roku 2010 priznala, že jej olympijský sen sa neskončil podľa predstáv, no zdôraznila, že vedela, aké riziká zjazdové lyžovanie prináša. Vonnová mala ambíciu získať zlato a stať sa najstaršou medailistkou v alpskom lyžovaní v histórii hier. Sezónu mala pritom veľmi úspešnú, keď vyhrala dva zjazdy Svetového pohára a v ďalších skončila na stupni víťazov.

„Vedomie, že tam stojím a mám šancu vyhrať, bolo samo osebe víťazstvom. Zároveň som vedela, že preteky sú rizikom. Vždy to bol a vždy to bude neuveriteľne nebezpečný šport,“ napísala, no o svojich ďalších krokoch v oblasti športu sa nezmienila.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maxwellová povie o Epsteinovi „nefiltrovanú pravdu“, ak jej Trump udelí milosť

Spolupracovníčka Jeffreyho Epsteina Ghislaine Maxwellová odmietla odpovedať na otázky počas pondelkového výsluchu pred Výborom pre dohľad a reformu vlády Snemovne reprezentantov USA. Odvolala sa na piaty dodatok ústavy, ktorý jej umožňuje nevypovedať, aby sa neobvinila sama.

Maxwellová si odpykáva 20-ročný trest po tom, ako ju v roku 2021 uznali vinnou z pomoci Epsteinovi pri sexuálnom zneužívaní neplnoletých dievčat. Jej postoj vyvolal kritiku medzi republikánmi aj demokratmi.

Predseda výboru James Comer uviedol, že poslanci chceli získať odpovede o zločinoch aj možných spolupáchateľoch, no nedočkali sa ich.

Demokrati tvrdia, že Maxwellová využila výsluch na snahu získať milosť od prezidenta Donalda Trumpa. Jej právnik David Markus odkázal, že ak chce výbor aj verejnosť počuť „nefiltrovanú pravdu“ o prípade Epstein, existuje jednoduchá cesta – Maxwellová je pripravená hovoriť úplne otvorene, ak jej Trump udelí milosť.

Výsluch sa uskutočnil v čase, keď ministerstvo spravodlivosti zverejňuje milióny dokumentov súvisiacich s Epsteinom.

(reuters, est)

Minúta  |  

Vystrieľal veriacich a vysielal to naživo, teraz žiada nový trest

Bývalí právnici Brentonа Tarranta, ktorý v roku 2019 na Novom Zélande zabil 51 moslimských veriacich, v utorok vypovedali pred súdom vo Wellingtone. Podľa nich počas pôvodného súdneho procesu u neho pozorovali známky úzkosti, no nezdalo sa, že by trpel depresiou.

Tridsaťpäťročný austrálsky občan sa snaží dosiahnuť zrušenie rozsudku a nový proces. V pondelok prostredníctvom videohovoru povedal, že drsné podmienky vo väzbe negatívne ovplyvnili jeho duševné zdravie v čase, keď sa priznal k vine.

Tarrant spáchal útok počas piatkových modlitieb v dvoch mešitách v Christchurchi. Použil poloautomatické zbrane a streľbu vysielal naživo na sociálnej sieti.

Jeho vtedajší právnici Jonathan Hudson a Shane Tait uviedli, že sa páchateľ sťažoval na zaobchádzanie vo väzení vrátane spútavania a nosenia „samovražedného odevu“. Zároveň však skonštatovali, že sa po približne mesiaci situácii prispôsobil. Hudson dodal, že posudky odborníkov na duševné zdravie nepreukázali problémy so spôsobilosťou Tarranta zodpovedať sa pred súdom.

Tarrant sa v roku 2020 priznal k 51 vraždám, 40 pokusom o vraždu a teroristickému činu. Odsúdili ho na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, čo bol prvý takýto trest v histórii Nového Zélandu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.