Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka podal žalobu v prípade preloženia policajta

Generálna prokuratúra SR sa obrátila na Správny súd v Bratislave pre preloženie policajta Petra Juhása z Úradu inšpekčnej služby do Levíc, ktoré považuje za nezákonné. Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že žaloba nasleduje po tom, ako minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) nevyhovel jeho protestu.

Podľa prokuratúry došlo k porušeniu zákona, keď personálny rozkaz vydali bez povinného súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Práve tento súhlas má chrániť policajtov v citlivých pozíciách pred možnou odvetou.

Ministerstvo vnútra reagovalo, že zákonnosť postupu posúdi nezávislý správny súd. Prípad pritom nie je ojedinelý – rezort vnútra už v minulosti dostal za rovnaké pochybenie pokutu šesťtisíc eur a celkovo mu Úrad na ochranu oznamovateľov udelil sankcie v desaťtisícoch eur.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Zomrel Otto Šimko, svedok holokaustu a účastník SNP

V noci na utorok zomrel vo veku 101 rokov Otto Šimko, jeden z posledných žijúcich priamych svedkov holokaustu a účastník Slovenského národného povstania (SNP).

„Otto Šimko bol hlasom pamäti – nielen tých, ktorí holokaust prežili, ale aj pre ďalšie generácie, aby sa hrôzy minulosti nikdy nezopakovali. Nikdy neuhol pred nikým a pred ničím, preto vzbudzoval rešpekt a obavy nečestných ľudí,“ uviedol Ústredný zväz židovských náboženských obcí na stránke Židia na Slovensku.

Pripomenul osud zosnulého rodáka z Topoľčian, ktorému sa počas druhej svetovej vojny podarilo prostredníctvom falošných dokumentov a nezištnej pomoci vyhnúť deportácii do vyhladzovacích táborov.

V auguste 1944 sa Šimko aktívne zapojil do boja proti fašizmu ako člen 9. liptovského partizánskeho oddielu. Po vojne absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského v Bratislave a venoval sa práci ako právnik, novinár a redaktor.

„Jeho život bol dôkazom vytrvalosti, odvahy a neochvejnej ľudskej dôstojnosti v časoch, keď boli ľudské právo a sloboda najviac ohrozené,“ zdôraznil ÚZ ŽNO.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump nepodporuje anexiu Západného brehu Jordánu

Biely dom v reakcii na rozhodnutia izraelského bezpečnostného kabinetu zdôraznil, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nepodporuje anexiu Západného brehu Jordánu Izraelom a považuje stabilitu tohto územia za kľúčovú pre regionálnu bezpečnosť. Informoval Times of Israel.

Vyhlásenie prišlo po tom, ako Izrael schválil sériu opatrení rozširujúcich administratívny vplyv Jeruzalema v oblastiach, ktoré Palestínčania považujú za súčasť budúceho štátu.

Podľa vyjadrenia pripisovaného predstaviteľovi Bieleho domu prezident Trump jasne deklaroval nesúhlas s anexiou Západného brehu Jordánu. Vyhlásenie sa však priamo netýka samotných opatrení izraelskej vlády ani toho, či Spojené štáty oficiálne tlmočili svoje obavy kabinetu premiéra Benjamina Netanjahua.

Podobne formulované výzvy na zachovanie stability vydával Biely dom aj v minulosti v súvislosti s rozširovaním izraelských osád. Aj keď Trump po návrate do úradu naznačil, že zvažuje podporu anexie, neskôr vyhlásil, že Izraelu tento krok nedovolí.

Izrael medzitým prijal viaceré opatrenia, ktoré dozorné orgány označujú za de facto anexiu, formálnemu kroku sa však zatiaľ vyhýba. Otázka Západného brehu môže zaznieť aj na nadchádzajúcom stretnutí Trumpa s Netanjahuom v stredu.

(max)

Minúta  |  

USA údajne prinútili Babiša zachrániť muničnú iniciatívu

Pred vlaňajšími parlamentnými voľbami predseda ANO Andrej Babiš avizoval koniec českej iniciatívy na podporu Ukrajiny. Tvrdil, že nový americký prezident čoskoro zabezpečí mier a dodávky munície už nebudú potrebné.

Zároveň ostro kritizoval výrobcu zbraní Michala Strnada a jeho skupinu CSG, jedného z hlavných dodávateľov iniciatívy, a označil muníciu za predraženú a netransparentnú. Po voľbách však Babiš zmenil postoj.

Podľa časopisu Reportér, na ktorý sa odvolávajú Seznam Zprávy, zohral kľúčovú úlohu tlak Spojených štátov, najmä nového amerického veľvyslanca Nicholasa Merricka. Ten sa stretol s Babišom aj ministrom priemyslu Karlom Havlíčkom.

Jasne im vraj komunikoval americké priority: vyššie výdavky na obranu, potvrdenie nákupu stíhacích lietadiel F-35 a pokračovanie muničnej iniciatívy. Americký generál Curtis Buzzard, zodpovedný za koordináciou vojenskej pomoci Ukrajine, tému predniesol počas decembrových rokovaní na Pražskom hrade.

Začiatkom januára Babiš oznámil, že iniciatíva bude pokračovať. Česko zostane len koordinátorom a nebude ju financovať z vlastných zdrojov. Rozhodnutie bolo politicky citlivé, pretože Babiš pred voľbami ťažil z hlasov kritizujúcich túto pomoc.

Skupina CSG Strnada tak naďalej profituje z tejto iniciatívy, zároveň posilňuje svoju pozíciu v USA získaním veľkej zákazky od americkej armády a investuje spolu s fondom vedeným Donaldom Trumpom Jr.

(max)

Minúta  |  

V rebríčku vnímania korupcie kleslo Slovensko o dve priečky

Slovensko sa v globálnom rebríčku vnímania korupcie umiestnilo na 61. mieste zo 182 hodnotených krajín. Oproti minulému roku si pohoršilo o dve priečky a zo 100 možných bodov získalo 48, pričom vyššie skóre znamená nižšiu mieru vnímanej korupcie.

Rebríček zostavuje centrála Transparency International na základe indexov nezávislých inštitúcií, ktoré mapujú situáciu jeden rok až dva roky spätne. V prípade Slovenska bolo hodnotených deväť indexov, z ktorých sa medziročne zhoršilo v piatich.

Vlani bola Slovenská republika na 59. mieste spomedzi 180 krajín so ziskom 49 bodov.

Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom Európskej únie predstavuje 14 bodov, keďže priemer Únie je 62 bodov. Horšie než Slovensko sú na tom v Únii Chorvátsko (63. miesto), Rumunsko (70. miesto), Bulharsko a Maďarsko (obe krajiny 84. miesto).

Medzi krajinami s najnižšou mierou vnímanej korupcie sa dlhodobo nachádzajú Dánsko (89 bodov), Fínsko (88 bodov) a Singapur (84 bodov). Na opačnom konci rebríčka sú Južný Sudán, Somálsko (zdieľané 181. miesto) a Venezuela (180. miesto).

Z európskych štátov sa najhoršie umiestnilo Rusko (157. miesto), nízke skóre má aj Ukrajina (104. miesto). Z postkomunistických krajín sa najvyššie drží Estónsko, ktoré je aktuálne na 12. mieste. Spomedzi krajín V4 sú pred Slovenskom Česko (39. miesto) a Poľsko (52. miesto).

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump sa usiluje o rozpad EÚ, vyhlásil Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok povedal, že Európa by sa mala pripraviť na ďalšie konflikty s USA a vnímať nedávny „grónsky moment“ ako varovný signál, aby presadila dlho odkladané ekonomické reformy a posilnila globálnu moc bloku.

„Keď dôjde k jasnému aktu agresie, myslím si, že by sme sa nemali podriadiť ani snažiť dosiahnuť dohodu. Myslím si, že túto stratégiu sme skúšali celé mesiace. Nefunguje to,“ povedal Macron pre niekoľko novín vrátane Le Monde a Financial Times.

Macron povedal, že Trumpova administratíva je „otvorene protieurópska“ a usiluje sa o „rozpad“ EÚ.

„USA na nás v najbližších mesiacoch – to je isté – zaútočia v súvislosti s digitálnou reguláciou,“ dodal Macron a varoval pred potenciálnymi dovoznými clami amerického prezidenta Donalda Trumpa, ak EÚ použije svoj zákon o digitálnych službách na kontrolu technologických spoločností.

Francúzsky líder zároveň obnovil svoju výzvu na nové spoločné pôžičky, ako sú eurobondy, s argumentom, že to umožní EÚ investovať vo veľkom meradle a spochybniť hegemóniu amerického dolára.

Lídri EÚ sa vo štvrtok stretnú v Bruseli na samite, kde budú diskutovať o opatreniach na posilnenie ekonomiky EÚ a zlepšenie jej schopnosti čeliť USA a Číne na globálnej scéne.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.