Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vlhová pri návrate vypadla v slalomovej časti kombinácie

Slovenská lyžiarka Petra Vlhová pri návrate na súťažné svahy po dvojročnej pauze nedokončila tímovú kombináciu na ZOH 2026. V slalomovej časti vyštartovala ako prvá, no približne v polovici trate vypadla.

Vlhová štartovala v kombinácii s Katarínou Šrobovou. Dvadsaťjedenročná Šrobová absolvovala kombinačný zjazd pri svojej olympijskej premiére, dosiahla 26. najlepší čas a na zjazdovke Tofana v Cortine d’Ampezzo stratila na najrýchlejšiu Američanku Breezy Johnsonovú 10,07 sekundy.

V jednej zo zákrut v spodnej časti takmer vyletela z trate, jazdu však ustála a dokončila, v cieli ju klasifikovali na poslednom mieste. Keďže slalom išli v obrátenom poradí, Vlhová mala výhodu neporušenej trate, po druhom medzičase však nezvládla kombináciu bránok a vypadla. Slovenky tak nebudú klasifikované.

Vlhová pretekala prvýkrát od pádu v obrovskom slalome v Jasnej 20. januára 2024, pri ktorom si vážne zranila koleno. Na olympiáde chce najmä nabrať istotu pred individuálnym slalomom, v ktorom pred štyrmi rokmi získala zlato.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Migaľ podáva na bývalé vedenie rezortu trestné oznámenia

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením Samuela Migaľa (nominant Smeru) podáva ďalších päť trestných oznámení, ktoré sa týkajú pôsobenia predchádzajúceho vedenia rezortu na čele s Veronikou Remišovou (Slovensko – Za ľudí) a so štátnym tajomníkom Jánom Hargašom (PS).

Podľa ministra ide o vážne podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní, zo zneužívania právomocí verejného činiteľa či z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.

Migaľ tvrdí, že štátu mohla vzniknúť škoda v miliónoch eur a Slovensku by v prípade potvrdenia pochybení mohlo hroziť krátenie eurofondov vo výške viac než 30 miliónov eur. Detaily však zatiaľ nezverejnil s tým, že ich má najskôr posúdiť prokurátor.

Rezort už v minulosti podal dve trestné oznámenia v tejto veci a ďalšie plánuje podať aj pre údajné zverejnenie utajovaných skutočností.

Celá situácia sa odohráva na pozadí ostrého sporu medzi ministrom a opozíciou, ktorá kritizuje plánované IT investície do portálu Slovensko.sk za približne sto miliónov eur.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Šimečka: Vláda útočí na moju rodinu, aby prekryla korupciu

Líder opozičného PS Michal Šimečka tvrdí, že vládna koalícia využíva audit dotácií ako politický nástroj a útokmi na jeho rodinu sa snaží prekryť vlastnú neschopnosť a korupčné kauzy.

V parlamente zdôraznil, že hoci zistenia auditu pri občianskom združení Projekt Fórum nespochybňuje, považuje za neštandardné, že účtovníctvo riešia na pôde NR SR a za účasti vlády. Podľa neho by v bežnom prípade postupovali kontrolné orgány, nie premiér či poslanci.

Šimečka hovoril o šikanóznom prístupe a „hone na čarodejnice“, ktorý by podľa jeho slov voči iným subjektom neuplatňovali.

Audit označil za účelový, keďže zo 61-tisíc subjektov získavajúcich dotácie vybrali len 26, medzi nimi aj združenie jeho matky. Tá je podľa Šimečku pripravená niesť zodpovednosť a spolupracovať.

Zároveň pripomenul, že PS ani on osobne nikdy nerozhodovali o prideľovaní dotácií.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Kallasová: Vypískanie JD Vancea na olympiáde ukazuje európsku hrdosť

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová označila vypískanie viceprezidenta USA JD Vancea počas otváracieho ceremoniálu zimných olympijských hier v Miláne za prejav „európskej hrdosti“, píše Euronews.

Reagovala tak na incident, keď sa Vance spolu s manželkou krátko objavili na veľkoplošnej obrazovke štadióna San Siro a publikum ich privítalo hlasným nesúhlasom. Podľa Kallasovej nejde o náhodu, ale o reakciu na dlhodobé kritické vyjadrenia zo Spojených štátov smerom k Európe.

Zároveň naznačila, že Európania si čoraz viac uvedomujú vlastnú identitu a sebavedomie. Pripomenula aj minuloročný Vanceov prejav na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde kritizoval Európsku úniu a spochybnil existenciu spoločnej transatlantickej vízie demokracie.

Vance vtedy obvinil EÚ, že boj proti propagande vedie k obmedzovaniu slobody prejavu.

(pir)

Minúta  |  

Transparency International: Korupcia silnie aj v demokraciách

Transparency International (TI) vo svojej najnovšej správe upozorňuje, že korupcia zostáva jednou z najvážnejších globálnych hrozieb a v mnohých demokratických krajinách sa situácia dokonca zhoršuje.

Index vnímania korupcie za rok 2025 ukazuje, že priemerné svetové skóre kleslo zo sto na 42 bodov, čo je najhorší výsledok za viac než desať rokov. Až 122 zo 182 hodnotených krajín nedosiahlo ani hranicu 50 bodov. Podľa TI tento vývoj súvisí s rastúcou polarizáciou spoločnosti, ozbrojenými konfliktmi, klimatickou krízou a oslabovaním rešpektu k medzinárodným normám.

Najlepšie si opäť viedlo Dánsko, na opačnom konci rebríčka skončili Južný Sudán a Somálsko.

Znepokojujúci je pokles v demokratických štátoch vrátane Spojených štátov, ktoré dosiahli historicky najhoršie umiestnenie, ako aj zhoršenie v Kanade, Spojenom kráľovstve či vo Francúzsku.

Spojené štáty dosiahli historicky najnižšie umiestnenie, čo TI spája aj so zastavením uplatňovania zákona proti zahraničnému podplácaniu počas vlády prezidenta Donalda Trumpa.

Slovensko zaznamenalo medziročný pokles o dve priečky, keď skončilo na 61. mieste.

Maďarsko sa už štvrtý rok po sebe umiestnilo v rámci Európskej únie na poslednom mieste. V indexe získalo 40 bodov, čo je medziročné zhoršenie o jeden bod. Maďarsko od roku 2018 stagnuje alebo sa jeho hodnotenie zhoršuje a na dno rebríčka EÚ sa prepadlo prvýkrát v roku 2020.

Naopak, mierny posun zaznamenala Ukrajina, kde podľa TI zohrávajú dôležitú úlohu aktívna občianska spoločnosť a nové protikorupčné inštitúcie, hoci riziká vo verejnom obstarávaní pretrvávajú.

Správa zároveň varuje pred obmedzovaním občianskych slobôd a zdôrazňuje potrebu silných, nezávislých inštitúcií. Poukazuje aj na nárast protestov mladých ľudí v krajinách s vysokou mierou korupcie a na obmedzovanie občianskych slobôd.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Nemecko nakúpi moderné útočné drony za pol miliardy eur

Nemecká vláda plánuje výrazne posilniť svoje vojenské kapacity nákupom útočných dronov v hodnote 536 miliónov eur od domácich startupov Helsing a Stark Defence.

Objednávka je súčasťou širšej rámcovej dohody za 4,3 miliardy eur, ktorú Berlín pripravil v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu a zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe.

Podľa dokumentov, ktoré má k dispozícii agentúra Reuters, by kontrakty mal ešte schváliť rozpočtový výbor Bundestagu, pričom ako prvý na ne upozornil magazín Spiegel. Ide o drony, ktoré dokážu dlhší čas monitorovať cieľovú oblasť pred samotným útokom.

Prvé stroje majú dodať začiatkom roka 2027 a zmluvy s obomi firmami sú nastavené na obdobie siedmich rokov.

Drony sú pôvodne určené na podporu 45. nemeckej tankovej brigády, ktorá je dislokovaná v Litve v rámci posilňovania východného krídla NATO.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.