Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kaliňák: Prokurátor sa mýli, v roku 2022 lietalo osem migov

V roku 2022 lietalo podľa letových záznamov osem stíhačiek MiG-29, ktoré Slovensko neskôr darovalo Ukrajine. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) preto odmietol tvrdenia, že išlo o „šroty“ alebo „staré črepy“.

Zároveň spochybnil vyjadrenia bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu, podľa ktorého mali stíhačky takmer nulovú hodnotu.

Kaliňák po rokovaní vlády uviedol, že ho znepokojuje rozpor medzi letovou knihou, kde je zaznamenaných osem lietajúcich strojov, a tvrdením prokurátora, že lietal iba jeden. Podľa neho buď prokurátor vychádzal z neúplných informácií, alebo ich úmyselne zamlčal.

Vláda v stredu vzala na vedomie informáciu ministerstva obrany o podaných trestných oznámeniach v súvislosti s darovaním techniky.

Orgány činné v trestnom konaní už uzavreli tri zo štyroch prípadov týkajúcich sa pomoci Ukrajine – darovanie MiG-29, systému S-300 aj vypovedanie zmluvy na servis stíhačiek s ruskou firmou. Polícia ďalej vyšetruje odovzdanie technickej dokumentácie ukrajinskému vojenskému atašé.

Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) rozhodnutia privítal a vyhlásil, že jeho vláda konala zákonne a hospodárne. Ministerstvo obrany zároveň tvrdí, že prokurátor pri prezentácii prípadu zavádzal, a avizuje ďalšie právne kroky.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Taraba: Odklad ETS 2 môže viesť k demontáži Green Dealu

Odklad systému ETS 2 je prvý krok, ktorý možno v blízkej budúcnosti povedie k demontáži celého Green Dealu. Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) to po stredajšom rokovaní vlády uviedol v reakcii na ročný odklad platenia emisných povoleniek v rámci systému ETS 2.

„S tým, čo sa zatiaľ podarilo vyrokovať, nie sme spokojní, no považujem rozhodnutie o odklade ETS 2 za prvý predpoklad, že v blízkej budúcnosti, verím, príde k demontáži celého Green Dealu,“ vyhlásil Taraba.

Zopakoval odmietavý postoj Slovenska k systému ETS 2 a snahu podporiť všetky kroky, ktoré zabránia ďalšiemu úpadku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v dôsledku drahých energií, vyvolaných nepremyslenými opatreniami pri dosahovaní klimatických cieľov.

„Podporujeme všetky aliancie v rámci Európskej únie, ktoré majú za cieľ znížiť tlak na priemysel, pretože nemôžete financovať sociálny štát, ak vám podniky neprodukujú zisk,“ upozornil vicepremiér.

Európsky parlament v utorok definitívne schválil klimatický cieľ EÚ do roku 2040, ktorý počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990. V rámci revidovanej legislatívy zavedenie systému ETS 2 odkladajú o jeden rok – z roku 2027 na rok 2028.

Emisné povolenky ETS 2 sa vzťahujú na emisie zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave. Niektoré členské štáty však podľa agentúry AFP stále presadzujú ďalší odklad.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Irán: Raketový program je červená čiara, rokovať o ňom nebudeme

Irán odmieta, aby sa jeho raketové kapacity stali predmetom rokovaní so Spojenými štátmi. Poradca najvyššieho vodcu Alí Šamchání v stredu odkázal, že iránsky raketový program je „červenou čiarou“ a nebudú o ňom rokovať.

Vyhlásil to počas pochodu pri príležitosti 47. výročia islamskej revolúcie v čase, keď Teherán a Washington zvažujú ďalšie kolo rozhovorov s cieľom predísť konfliktu.

Americkí a iránski diplomati viedli minulý týždeň v Ománe nepriame rokovania. Konali sa v období, keď USA v regióne posilňujú námornú prítomnosť, čo Irán vníma ako nátlak.

Washington dlhodobo presadzuje, aby rokovania o iránskom jadrovom programe rozšírili aj o rakety. Teherán však opakovane zdôrazňuje, že je pripravený hovoriť o obmedzeniach jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií, no spájanie s ďalšími témami odmieta.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu má podľa očakávaní na rokovaní s Donaldom Trumpom tlačiť na to, aby prípadná dohoda obsahovala aj obmedzenia iránskych rakiet. Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí už predtým uviedol, že raketový program nikdy nebol súčasťou agendy rozhovorov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Europarlament odobril 90 miliárd eur pre Ukrajinu

Európsky parlament v stredu schválil balík troch legislatívnych návrhov, ktorý má sprístupniť Ukrajine úver 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Úver na podporu Ukrajiny má pomôcť pokryť urgentné finančné potreby krajiny. Parlament využil skrátené konanie, aby sa pomoc dostala na Ukrajinu čo najrýchlejšie.

Z úveru pôjde 30 miliárd eur na makrofinančnú pomoc a podporu štátneho rozpočtu prostredníctvom Nástroja pre Ukrajinu. Ďalších 60 miliárd eur má posilniť obranyschopnosť Ukrajiny a podporiť nákup vojenského vybavenia, aby Ukrajina získala včas prístup ku kritickým obranným produktom.

Únia počíta najmä s dodávkami z ukrajinského, európskeho a obranného priemyslu krajín EHP/EFTA. Ak niektoré položky nebudú dostupné na urgentné dodanie z týchto zdrojov, pravidlá umožnia cielené výnimky na nákup z iných krajín.

Komisia poskytne finančnú pomoc podľa potrieb Ukrajiny, ktoré opíše vo finančnej stratégii. Komisia stratégiu posúdi a schválenie dostane od Rady. Únia naviaže všetky prostriedky na prísne podmienky: Ukrajina musí pokračovať v dodržiavaní demokratickej správy, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv menšín, a zároveň posilňovať boj proti korupcii a demokratické inštitúcie.

EÚ zafinancuje úver spoločným zadlžením na kapitálových trhoch a zaručí ho rezervou viacročného rozpočtu. Splácanie úrokov a nákladov pokryjú ročné rozpočty EÚ. Komisia odhaduje približne miliardu eur v roku 2027 a okolo troch miliárd ročne od roku 2028.

Ukrajina začne splácať istinu po získaní vojnových reparácií od Ruska. Balík ešte musí formálne prijať Rada, aby Komisia mohla vyplatiť prvú platbu začiatkom druhého štvrťroka 2026.

(lud)

Minúta  |  

Drucker: Od Kotlára sme sa na vláde nič zásadné nedozvedeli

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) tvrdí, že od vládneho splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie COVID-19 Petra Kotlára sa na stredajšom rokovaní vlády nedozvedeli nič zásadné.

Kotlár podľa neho poskytol len ústnu informáciu a venoval sa najmä trestnému stíhaniu. Drucker uviedol, že vláda nič detailne nepreberala, nič neschvaľovala ani neprijímala a nekonala sa ani diskusia, hoci informáciu splnomocnenca schválila v utajenom režime.

Za podstatné považuje, aby v tejto veci konal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), ktorý má podľa Druckera k dispozícii množstvo informácií a musí si ich so splnomocnencom prejsť. Zároveň vyzdvihol štúdiu Slovenskej akadémie vied, podľa ktorej mRNA vakcíny neobsahujú zvýšené množstvo DNA.

Drucker tiež uviedol, že Kotlár nepredložil žiadny materiál týkajúci sa stiahnutia mRNA vakcín a vláda o tom neprijala žiadne uznesenie.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) povedal, že Kotlár prezentoval informácie a čísla, ktoré ho zarážali, a podľa neho bude táto téma pokračovať.

(tasr, lud)

Minúta  |  

V kauze napadnutia komentátora Schutza padlo obvinenie

V kauze januárového fyzického útoku na komentátora denníka SME Petra Schutza vzniesol vyšetrovateľ obvinenie. Ako potvrdil námestník krajského prokurátora v Košiciach Branislav Bujňák pre Korzár, 10. februára 2026 obvinili R. D. z prečinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. Bližšie informácie prokuratúra neposkytla.

K útoku došlo 10. januára na toaletách obchodného centra Aupark v Košiciach, kde muž Schutza udrel do hlavy. Komentátor po páde utrpel zlomeninu stehennej kosti, ktorá si vyžiadala operáciu. Sedemdesiatročného novinára našiel v priestoroch centra náhodný okoloidúci. Polícia sa o incidente dozvedela až večer od príbuznej poškodeného.

Útok vyvolal reakcie politikov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) odsúdil násilie, no vyzval aj na zodpovednosť vo verejnom priestore. Vicepremiér Tomáš Taraba (nominant SNS) čin takisto odsúdil. Líder PS Michal Šimečka aj KDH žiadajú dôsledné vyšetrenie a zdôraznili, že násilie voči novinárom je neprípustné.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.