Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: PS v kauze vládneho auditu zlyhalo, Ficovi hodilo koleso

Progresívne Slovensko podľa lídra Hnutia Slovensko Igora Matoviča nezvládlo takzvanú kauzu vládneho auditu. „PS v tejto kauze zlyhalo a nezvládlo ju. Neprešlo skúškou. Nazvať totiž jednoznačný subvenčný podvod administratívnym pochybením je strata súdnosti,“ skonštatoval Matovič.

Hovoriť, že sa nikto neobohatil, považuje za výsmech ľuďom žijúcim z poctivej práce. Je to podľa neho podceňovanie voličov PS a celej opozície. „PS svojou alibistickou, povýšeneckou a totálne zbabelou komunikáciou hodilo premiérovi Robertovi Ficovi záchranné koleso do žumpy, v ktorej sa topí,“ dodal líder hnutia.

Odteraz až do volieb bude premiér podľa neho poukazovať na to, ako PS obhajovalo podvod. „A bohužiaľ, bude mať pravdu,“ myslí si.

Matovič vyhlásil, že ak by Hnutie Slovensko tvorilo vládu spolu s PS, chce vystupovať ako „strážny pes“, ktorý nedovolí nikomu kradnúť ani robiť podvody.

Prísnejší prístup avizuje aj voči ďalším opozičným stranám, ktoré podľa neho v kauze mlčali. Zopakoval, že podmienkou účasti jeho hnutia vo vláde bude aj splnenie podmienok, ktoré určia občania v ankete organizovanej Hnutím Slovensko.

Vládny audit čerpania verejných dotácií odhalil šesť finančných nedostatkov s vysokou závažnosťou v hodnote 133 844,60 eura v občianskom združení Projekt Fórum, v ktorom je štatutárkou mama lídra PS Michala Šimečku.

Šimečka zistenia nespochybnil, no kritizoval, že účtovníctvo riešia vláda a parlament namiesto príslušných orgánov. Tvrdí, že vláda útokmi na jeho rodinu prekrýva vlastnú neschopnosť a korupciu.

Matovič zároveň vyhlásil, že Ivan Korčok či Beáta Jurík by boli podľa neho lepšími lídrami PS než Šimečka.

(tasr, lud)

Minúta  |  

NATO spustilo svoju novú misiu Arktická stráž

NATO v stredu oznámilo začiatok novej misie Arktická stráž, ktorou chce posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde. Aliancia reaguje na napätie vo vnútri NATO, ktoré vyvolali vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že USA by mali získať Grónsko, autonómne územie Dánska.

Misia má koordinovať rastúcu prítomnosť spojencov v regióne vrátane vojenských cvičení v okolí Grónska.

Podľa vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe, amerického generála Alexusa G. Grynkewicha, Aliancia týmto krokom potvrdzuje záväzok chrániť svojich členov a udržať stabilitu v strategicky významnej a environmentálne náročnej oblasti. Cieľom je zabezpečiť, aby Arktída a severný Atlantik zostali bezpečné.

NATO začalo plánovať misiu po rokovaniach Trumpa so šéfom Aliancie Markom Ruttem v Davose. Dohodli sa, že NATO posilní úlohu pri ochrane Arktídy, pričom Dánsko, USA a Grónsko budú o budúcnosti územia ďalej rokovať.

Británia oznámila, že sa do misie aktívne zapojí. Spojené kráľovstvo zároveň plánuje v rámci zoskupenia Joint Expeditionary Force rozsiahle vojenské cvičenie v severnom regióne s nasadením stoviek vojakov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Kaliňák: Prokurátor sa mýli, v roku 2022 lietalo osem migov

V roku 2022 lietalo podľa letových záznamov osem stíhačiek MiG-29, ktoré Slovensko neskôr darovalo Ukrajine. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) preto odmietol tvrdenia, že išlo o „šroty“ alebo „staré črepy“.

Zároveň spochybnil vyjadrenia bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu, podľa ktorého mali stíhačky takmer nulovú hodnotu.

Kaliňák po rokovaní vlády uviedol, že ho znepokojuje rozpor medzi letovou knihou, kde je zaznamenaných osem lietajúcich strojov, a tvrdením prokurátora, že lietal iba jeden. Podľa neho buď prokurátor vychádzal z neúplných informácií, alebo ich úmyselne zamlčal.

Vláda v stredu vzala na vedomie informáciu ministerstva obrany o podaných trestných oznámeniach v súvislosti s darovaním techniky.

Orgány činné v trestnom konaní už uzavreli tri zo štyroch prípadov týkajúcich sa pomoci Ukrajine – darovanie MiG-29, systému S-300 aj vypovedanie zmluvy na servis stíhačiek s ruskou firmou. Polícia ďalej vyšetruje odovzdanie technickej dokumentácie ukrajinskému vojenskému atašé.

Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) rozhodnutia privítal a vyhlásil, že jeho vláda konala zákonne a hospodárne. Ministerstvo obrany zároveň tvrdí, že prokurátor pri prezentácii prípadu zavádzal, a avizuje ďalšie právne kroky.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Taraba: Odklad ETS 2 môže viesť k demontáži Green Dealu

Odklad systému ETS 2 je prvý krok, ktorý možno v blízkej budúcnosti povedie k demontáži celého Green Dealu. Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) to po stredajšom rokovaní vlády uviedol v reakcii na ročný odklad platenia emisných povoleniek v rámci systému ETS 2.

„S tým, čo sa zatiaľ podarilo vyrokovať, nie sme spokojní, no považujem rozhodnutie o odklade ETS 2 za prvý predpoklad, že v blízkej budúcnosti, verím, príde k demontáži celého Green Dealu,“ vyhlásil Taraba.

Zopakoval odmietavý postoj Slovenska k systému ETS 2 a snahu podporiť všetky kroky, ktoré zabránia ďalšiemu úpadku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v dôsledku drahých energií, vyvolaných nepremyslenými opatreniami pri dosahovaní klimatických cieľov.

„Podporujeme všetky aliancie v rámci Európskej únie, ktoré majú za cieľ znížiť tlak na priemysel, pretože nemôžete financovať sociálny štát, ak vám podniky neprodukujú zisk,“ upozornil vicepremiér.

Európsky parlament v utorok definitívne schválil klimatický cieľ EÚ do roku 2040, ktorý počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990. V rámci revidovanej legislatívy zavedenie systému ETS 2 odkladajú o jeden rok – z roku 2027 na rok 2028.

Emisné povolenky ETS 2 sa vzťahujú na emisie zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave. Niektoré členské štáty však podľa agentúry AFP stále presadzujú ďalší odklad.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Irán: Raketový program je červená čiara, rokovať o ňom nebudeme

Irán odmieta, aby sa jeho raketové kapacity stali predmetom rokovaní so Spojenými štátmi. Poradca najvyššieho vodcu Alí Šamchání v stredu odkázal, že iránsky raketový program je „červenou čiarou“ a nebudú o ňom rokovať.

Vyhlásil to počas pochodu pri príležitosti 47. výročia islamskej revolúcie v čase, keď Teherán a Washington zvažujú ďalšie kolo rozhovorov s cieľom predísť konfliktu.

Americkí a iránski diplomati viedli minulý týždeň v Ománe nepriame rokovania. Konali sa v období, keď USA v regióne posilňujú námornú prítomnosť, čo Irán vníma ako nátlak.

Washington dlhodobo presadzuje, aby rokovania o iránskom jadrovom programe rozšírili aj o rakety. Teherán však opakovane zdôrazňuje, že je pripravený hovoriť o obmedzeniach jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií, no spájanie s ďalšími témami odmieta.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu má podľa očakávaní na rokovaní s Donaldom Trumpom tlačiť na to, aby prípadná dohoda obsahovala aj obmedzenia iránskych rakiet. Iránsky minister zahraničia Abbás Arákčí už predtým uviedol, že raketový program nikdy nebol súčasťou agendy rozhovorov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Europarlament odobril 90 miliárd eur pre Ukrajinu

Európsky parlament v stredu schválil balík troch legislatívnych návrhov, ktorý má sprístupniť Ukrajine úver 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027. Úver na podporu Ukrajiny má pomôcť pokryť urgentné finančné potreby krajiny. Parlament využil skrátené konanie, aby sa pomoc dostala na Ukrajinu čo najrýchlejšie.

Z úveru pôjde 30 miliárd eur na makrofinančnú pomoc a podporu štátneho rozpočtu prostredníctvom Nástroja pre Ukrajinu. Ďalších 60 miliárd eur má posilniť obranyschopnosť Ukrajiny a podporiť nákup vojenského vybavenia, aby Ukrajina získala včas prístup ku kritickým obranným produktom.

Únia počíta najmä s dodávkami z ukrajinského, európskeho a obranného priemyslu krajín EHP/EFTA. Ak niektoré položky nebudú dostupné na urgentné dodanie z týchto zdrojov, pravidlá umožnia cielené výnimky na nákup z iných krajín.

Komisia poskytne finančnú pomoc podľa potrieb Ukrajiny, ktoré opíše vo finančnej stratégii. Komisia stratégiu posúdi a schválenie dostane od Rady. Únia naviaže všetky prostriedky na prísne podmienky: Ukrajina musí pokračovať v dodržiavaní demokratickej správy, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv menšín, a zároveň posilňovať boj proti korupcii a demokratické inštitúcie.

EÚ zafinancuje úver spoločným zadlžením na kapitálových trhoch a zaručí ho rezervou viacročného rozpočtu. Splácanie úrokov a nákladov pokryjú ročné rozpočty EÚ. Komisia odhaduje približne miliardu eur v roku 2027 a okolo troch miliárd ročne od roku 2028.

Ukrajina začne splácať istinu po získaní vojnových reparácií od Ruska. Balík ešte musí formálne prijať Rada, aby Komisia mohla vyplatiť prvú platbu začiatkom druhého štvrťroka 2026.

(lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.