Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália dá miliardy dolárov na jadrové ponorky

Austrália v nedeľu oznámila, že vynaloží 3,9 miliardy austrálskych dolárov (2,76 miliardy amerických dolárov) na výstavbu lodeníc, ktoré pomôžu dodávať jadrové ponorky v rámci trojstranného obranného paktu AUKUS s USA a Veľkou Britániou.

AUKUS, oznámený v roku 2021, je najväčšou investíciou Austrálie do obrany v histórii a v rámci neho budú od roku 2027 v Austrálii umiestnené ponorky triedy Virginia pod velením USA, od roku 2030 bude Austrálii predaných niekoľko ponoriek Virginia a Veľká Británia a Austrália vybudujú novú triedu jadrových ponoriek AUKUS.

Austrálsky premiér Anthony Albanese opísal 3,9 miliardy austrálskych dolárov ako zálohu na dodanie novej lodenice v Osborne, predmestí Adelaide v štáte Južná Austrália.

„Investícia do lodenice na stavbu ponoriek v Osborne je kľúčová pre dodanie austrálskych konvenčne vyzbrojených ponoriek s jadrovým pohonom,“ ozrejmil Albanese.

Podľa oficiálnych odhadov budú celkové náklady na výstavbu „v nasledujúcich desaťročiach“ dosahovať 30 miliárd austrálskych dolárov, doplnil.

(reuters)

Minúta  |  

Zelenskyj hovoril s Rubiom, Witkoffom a Kushnerom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu oznámil, že rokoval s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom. Tento rozhovor sa uskutočnil pred plánovanými trojstrannými rokovaniami predstaviteľov Spojených štátov, Ukrajiny a Ruska v Ženeve.

„Spoliehame sa na to, že stretnutia budú skutočne produktívne,“ napísal Zelenskyj na sieti X o rokovaniach, ktoré sa budú konať 17. a 18. februára vo švajčiarskej Ženeve.

Ukrajinský prezident objasnil, že s Wikoffom a Kushnerom diskutovali aj o niektorých udalostiach, ktoré sa odohrali po nedávnych trojstranných rokovaniach v Abú Zabí.

„Nie všetko možno prebrať v telefonáte a náš vyjednávací tím budúci týždeň predstaví postoj Ukrajiny,“ ozrejmil.

Podľa jeho slov hovorili aj o jeho stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. „Veľmi si vážime, že Amerika stále udržiava konštruktívny prístup a je pripravená pomôcť pri ochrane životov,“ konštatoval.

Ukrajinský prezident rokoval na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie aj so šéfom americkej diplomacie Rubiom, ktorého informoval o ruských útokov a dopade týchto útokov na ukrajinský energetický systém.

„Diskutovali sme o tom, ako pomôcť Ukrajine ochrániť životy počas chladnej zimy a posilniť našu odolnosť,“ napísal a dodal, že podrobne diskutovali aj o diplomatickom procese a trojstranných rokovaniach.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka: Renta môže byť zámienkou na spochybňovanie mojich krokov

Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že všetko, čo sa deje okolo renty mohol byť dlhodobo pripravovaný plán. Hovorí, že vždy postupoval rovnako, no neschválená renta môže byť teraz zámienkou na spochybňovanie jeho krokov.

„Iste ste si všimli, že ja som nikdy neútočil. Buď som len reagoval na osobné alebo neodborné útoky a je úplne jedno, či zo strany predstaviteľov opozície alebo koalície. Pokiaľ ide o to, že sa môže niečo javiť, že k tomu došlo ‚po rente’ alebo ‚pred rentou’, tak to je prirodzený jav, že plynutím času, čím dlhšie je vládna moc pri moci, tak sú identifikované porušenia zákona, na ktoré prokuratúra musí jednoducho reagovať prijatím príslušných opatrení,“ povedal Žilinka televízii Markíza.

„Skutočne, jeden nestranný pozorovateľ musí nadobudnúť pocit, že ten proces návrhu neschválenia renty a následných útokov nie je samoúčelný,“ dodáva generálny prokurátor a zdôrazňuje, že tak on, ako aj prokurátori pôsobiaci na Slovensku reagovali na porušenie práva aj pred návrhom, schválením a následným neschválením renty.

„Ale áno, je to dobrá zámienka. Ja to hovorím otvorene - ak by som z vás chcel spraviť nenažraného človeka, ktorý sa len povaľuje, nič nerobí a dostáva rentu, tak by som to inak alebo lepšie neurobil,“ uzatvára Žilinka.

Poslanci parlamentu v marci 2025 schválil novelu zákona, ktorá prináša doživotnú rentu pre generálneho prokurátora. Podľa schválenej úpravy by mal Maroš Žilinka po skončení vo funkcii nárok na doživotnú rentu. Prezident Peter Pellegrini však novelu zákona vetoval.

(tvnoviny.sk)

Minúta  |  

Trump stále túži po Grónsku, varuje dánska premiérka

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v sobotu uviedla, že si myslí, že americký prezident Donald Trump stále túži po Grónsku, hoci ustúpil od svojich nedávnych hrozieb o získaní tohto ostrova silou.

Na otázku na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) o tom, či Trump stále chce vlastniť Grónsko, odpovedala: „Bohužiaľ, myslím si, že tá túžba je stále rovnaká.

„Všetci sa nás pýtajú, či si myslíme, že je koniec. Nie, nemyslíme si, že je koniec,“ povedala Frederiksenová na panelovej diskusii na MSC o Arktickej bezpečnosti.

Dánska predsedníčka vlády a premiér Grónska Jens-Frederik Nielsen uviedli, že tlak na obyvateľov tohto ostrova je „neprijateľný“.

Nielsen však tvrdí, že niektoré kroky boli podniknuté „správnym smerom“. „Teraz máme pracovnú skupinu, je to dobré. Pokúsime sa nájsť riešenie. A samozrejme, existujú červené čiary, ktoré nebudú prekročené. A budeme sa držať našej stratégie,“ dodala dánska premiérka.

Frederiksenová a Nielsen sa k situácii ohľadom Grónska vyjadril po tom, čo sa v piatok nakrátko stretli s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom na okraj MSC. Dánska premiérka toto stretnutie označila za konštruktívne.

(tasr)

Minúta  |  

USA chcú obmedziť iránsky vývoz ropy do Číny

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa dohodli, že USA budú pracovať na znížení vývozu ropy z Iránu do Číny, informoval Axios s odvolaním sa na dvoch amerických úradníkov, ktorí boli o tejto otázke informovaní.

„Dohodli sme sa, že budeme vyvíjať maximálny tlak na Irán, napríklad v súvislosti s predajom iránskej ropy do Číny,“ informoval Axios v sobotu s odvolaním sa na vysokého amerického úradníka.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu okamžite nereagovalo na žiadosť o komentár.

Čína pritom predstavuje viac ako 80 percent iránskeho vývozu ropy. Akékoľvek zníženie tohto obchodu by znamenalo nižšie príjmy z ropy pre Irán.

Americkí a iránski diplomati viedli minulý týždeň prostredníctvom ománskych sprostredkovateľov jadrové rokovania v snahe oživiť diplomaciu, potom ako americký prezident umiestnil do regiónu námornú flotilu, keďže americká armáda sa pripravuje na možnosť týždňov trvajúcich operácií proti Iránu.

(reuters)

Minúta  |  

Parížska prokuratúra zriadi tím na analýzu Epsteinových spisov

Prokuratúra v Paríži v sobotu oznámila, že zriadi špeciálny tím sudcov, ktorí budú analyzovať spisy týkajúce sa usvedčeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Nový tím bude úzko spolupracovať s prokurátormi z národnej jednotky pre finančnú kriminalitu a políciou s cieľom začať vyšetrovanie podozrení zo spáchania trestných činov týkajúcich sa francúzskych štátnych príslušníkov.

Znovu otvoria spisy týkajúce sa Jeana-Luca Brunela, zosnulého manažéra francúzskej modelingovej agentúry MC2 Model Management, ktorú financoval práve Epstein.

Brunel čelil od 80. rokov obvineniam zo sexuálneho zneužívania. Údajne tiež sprostredkúval Epsteinovi mladé dievčatá na účely sexuálneho zneužívania. Brunela našli 19. februára 2022 mŕtveho v jeho cele v parížskej väznici. Zadržali ho v decembri 2020 na parížskom letisku Charlesa de Gaulla, keď sa chystal odletieť do Senegalu. Vyšetrovanie voči nemu v roku 2023 zastavili.

Podľa prokuratúry obvinenia voči Brunelovi vznieslo desať žien. Niektoré tvrdili, že ich nútili k pitiu alkoholu a pohlavnému styku.

Epstein zomrel v auguste 2019 vo väzení v New Yorku, kde čakal na začatie procesu za obchodovanie s deťmi. Jeho smrť označili za samovraždu.

V najnovšej várke materiálov z Epsteinových spisov zverejnenej ministerstvom spravodlivosti USA sa objavujú mená niekoľkých verejne známych francúzskych osobností, hoci to automaticky neznamená, že spáchali nejaký trestný čin.

Prokuratúra uviedla, že ju požiadali o prešetrenie troch nových prípadov týkajúcich sa francúzskeho diplomata Fabricea Aidana, modelingového agenta Daniela Siada a dirigenta Frederica Chaslina.

(tasr, afp, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.