Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurofondy 2014 – 2020 sú uzavreté, Slovensko minulo 14,5 miliardy eur

Slovenská republika oficiálne ukončila eurofondové programové obdobie 2014 až 2020. V čerpaní sa zaradila medzi úspešnejšie krajiny, keď sa podarilo investovať viac ako 99,8 percenta vyčlenených zdrojov, čo predstavuje 14,5 miliardy eur.

Ministerstvo financií informovalo, že Európskej komisii odoslalo záverečné účty za jedenásť operačných programov.

Partnerskú dohodu k tomuto obdobiu uzavreli Slovensko a Európska komisia 20. júna 2014. Dokument určil stratégiu a priority, na ktoré mali smerovať prostriedky z európskych fondov. V rámci operačných programov napokon realizovali viac ako 15-tisíc projektov.

Z eurofondov vo výške 14,5 miliardy eur a zo štátneho rozpočtu vo výške 2,2 miliardy eur ako spolufinancovanie podporili projekty zamerané na konkurencieschopnosť ekonomiky, vzdelávanie, dopravu, životné prostredie, sociálne služby či rozvoj digitálnych služieb štátu. Financie smerovali aj na zmiernenie následkov rastu cien energií.

Slovensko je aktuálne vo štvrtom programovom období 2021 až 2027, počas ktorého má k dispozícii takmer 12,8 miliardy eur. Od vstupu do Európskej únie pre krajinu vyčlenili spolu 39,8 miliardy eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kremeľ súhlasí s Ficom: Zelenskyj vraj vydiera Orbána

Moskva súhlasí s premiérom Robertom Ficom (Smer), že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa snaží vydierať maďarského premiéra Viktora Orbána odďaľovaním obnovenia prevádzky ropovodu Družba.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok podotklo, že dodávky ruskej ropy určenej pre východnú Európu, ktorá prechádza ukrajinskou časťou ropovodu Družba, od 27. januára pozastavili z dôvodu ruského útoku.

Fico po nedeľňajšom rokovaní s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom v Bratislave uviedol, že témou boli aj dodávky plynu a ropy, najmä v súvislosti s plánom REPowerEU. Zopakoval, že Slovensko sa podľa neho dostáva „zo začiatku rúry na jej koniec“ a hľadá alternatívy.

Podľa informácií premiéra je ropovod Družba po poškodeniach na Ukrajine už opravený. Domnieva sa však, že dodávky smerom do Maďarska a na Slovensko sú súčasťou politického tlaku pre odmietavý postoj Budapešti k vstupu Ukrajiny do Európskej únie.

Zároveň povedal, že vojna na Ukrajine bude ešte pomerne dlho pokračovať a nevidí rýchle východisko. Slovensko ponúkol ako krajinu, ktorá rozumie jazyku Ukrajiny aj Ruska a je pripravená byť nápomocná pri mierových iniciatívach. Prístup prezidenta Donalda Trumpa označil za pragmatický a racionálny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lavína vykoľajila vlak vo Švajčiarsku, hlásia zranených

V južnom Švajčiarsku sa v pondelok ráno po páde snehovej lavíny vykoľajil vlak s približne 80 cestujúcimi. Nehoda sa stala okolo 7.00 h pri obci Goppenstein v kantóne Valais.

Regionálna polícia na sociálnej sieti X uviedla, že ide o vykoľajenie vlaku „pravdepodobne so zraneniami“ cestujúcich. Hovorca polície napoludnie spresnil, že celkove utrpelo zranenia päť osôb, pričom z vlaku vyslobodili okolo troch desiatok cestujúcich.

Švajčiarsky železničný dopravca SBB informoval, že doprava je pre lavínu prerušená medzi Goppensteinom a Brigom. Trať má zostať uzavretá približne do 16.00 h.

Podľa portálu Pomona.ch sa vlak vykoľajil v oblasti Stockgrabe medzi Goppensteinom a Hohtennom. Goppenstein sa nachádza pri výjazde zo železničného tunela Lötschberg.

Už vo štvrtok v tejto oblasti spadla lavína, nespôsobila však žiadne zranenia. Lavínové nebezpečenstvo platilo aj v pondelok, pričom pád lavíny pôvodne očakávali až popoludní.

Železničná spoločnosť BLS uviedla, že vykoľajený vlak bol regionálny expres, ktorý odišiel zo Spiezu pri Berne približne o 6.00 h.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do výmeny názorov Clintonovej a Macinku zasiahol aj syn Trumpa

Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii dostala do ostrej výmeny názorov s českým podpredsedom vlády a ministrom zahraničia Petrom Macinkom.

Ako informoval portál Fox News, počas panelovej diskusie o stave Západu kritizovala prezidenta Donalda Trumpa a jeho vzťahy s Európou. Macinka reagoval slovami, že Clintonová Trumpa „naozaj nemá rada“. Tá to potvrdila a dodala, že sa jej nepáči, čo podľa nej robí Spojeným štátom a svetu.

Český šéf diplomacie následne uviedol, že Trumpove kroky sú reakciou na politiky, ktoré sa vzdialili bežným ľuďom. Spomenul „woke“ ideológie, rodové teórie a kultúru rušenia. Clintonová ho prerušila a žiadala konkrétne príklady, následne naznačila, že je proti právam žien. Macinka jej výhrady odmietol a povedal, že ju jeho postoj znervózňuje.

Americká politička hovorila aj o imigrácii v USA a pripustila, že situácia „zašla priďaleko“. Zdôraznila potrebu bezpečných hraníc a humánneho prístupu. Uviedla, že na niektorých miestach je fyzická bariéra vhodná, aj keď v roku 2016 počas svojej prezidentskej kampane odmietala rozšírenie hraničného múru.

Macinku sa na sociálnej sieti X zastal aj syn prezidenta Trumpa Barron Trump, ktorý ocenil otvorenú konfrontáciu bez diplomatického pozlátka. Práve takéto momenty robia podľa neho medzinárodné diskusie zaujímavými.

(max)

Minúta  |  

Británia chce zvýšiť výdavky na obranu údajne skôr

Britská vláda zvažuje urýchlenie cieľa zvýšiť výdavky na obranu na tri percentá HDP. Podľa BBC asistenti premiéra Keira Starmera skúmajú možnosť dosiahnuť tento cieľ už do roku 2029, teda skôr, než pôvodne plánovali.

Británia vo februári minulého roka oznámila, že do roku 2027 zvýši obranné výdavky na 2,5 percenta HDP a cieľ tri percentá si stanoví až v nasledujúcom parlamentnom období po voľbách v roku 2029. Vláda zatiaľ tvrdí, že o zmene nepadlo konečné rozhodnutie, no priznáva, že súčasné plány nemusia pokryť rastúce náklady.

Starmer na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedol, že Európa bude musieť „míňať viac a rýchlejšie“, najmä v súvislosti s podporou Ukrajiny a hrozbami zo strany Ruska.

Podľa NATO Británia v roku 2024 vynaložila na obranu 2,3 percenta HDP, čo je nad Alianciou stanovenými dvoma percentami, no čelí tlaku USA na ďalšie zvýšenie.

Rozpočtový dozorný orgán odhadol, že zvýšenie na tri percentá HDP by si v rokoch 2029 až 2030 vyžiadalo dodatočných 19,9 miliardy eur ročne. Ministerstvo financií je k novým záväzkom zatiaľ opatrné.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecko predĺži kontroly na hraniciach o šesť mesiacov

Nemecko predĺži kontroly na svojich hraniciach o ďalších šesť mesiacov po 15. marci z dôvodu pretrvávajúcej bezpečnostnej situácie. Potvrdil to v pondelok pre Bild minister vnútra Alexander Dobrindt.

Príslušné oznámenie v súčasnosti už tamojšia vláda posiela aj Európskej komisii, keďže okolité krajiny patria do schengenského priestoru.

„Rozširujeme kontroly na hraniciach s našimi susednými krajinami – hraničné kontroly sú jedným z prvkov našej reorganizácie migračnej politiky v Nemecku,“ citoval Dobrindta spomínaný portál.

Opatrenie zaviedla ešte predošlá vláda na jeseň 2024 z dôvodu vysokého počtu nelegálnych vstupov na územie Nemecka.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.