Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Peskov odmieta tvrdenia o otrave Navaľného toxínom

Obvinenia piatich európskych krajín, podľa ktorých Rusko pred dvoma rokmi zabilo Alexeja Navaľného pomocou toxínu z jedovatých žiab, Kremeľ odmietol. Moskva zhodnotila, že tieto tvrdenia „nie sú založené na ničom“.

Británia, Francúzsko, Nemecko, Švédsko a Holandsko v spoločnom vyhlásení oznámili, že analýza vzoriek z Navaľného tela „presvedčivo“ potvrdila prítomnosť epibatidínu. Ide o toxín nachádzajúci sa v jedovatých žabách v Južnej Amerike, ktorý sa v Rusku prirodzene nevyskytuje.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tieto obvinenia za nepravdivé, zaujaté a neopodstatnené. „Prirodzene, takéto obvinenia neakceptujeme. Nesúhlasíme s nimi a dôrazne ich odmietame,“ povedal novinárom.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v nedeľu okomentoval, že ide o znepokojujúce zistenia, ktoré USA nemajú dôvod spochybňovať.

Navaľnyj, najvýznamnejší domáci kritik prezidenta Vladimira Putina, zomrel vo februári 2024 vo veku 47 rokov v arktickej väznici. Stalo sa tak mesiac pred prezidentskými voľbami, v ktorých Putin opätovne vyhral. Ruské úrady už skôr odmietli tvrdenia Navaľného vdovy Julije Navaľnej, že ho štát zabil. Podľa nich zomrel prirodzene.

(reuters, max)

Minúta  |  

Česká iniciatíva dodala Ukrajine 4,4 milióna nábojov

Ukrajina dostala v rámci českej muničnej iniciatívy približne 4,4 milióna kusov veľkorážnej munície. V rozhovore pre web odkryto.cz to povedal český prezident Petr Pavel.

Schéma, ktorú Pavel dlhodobo podporuje, spája českých obchodníkov a výrobcov zbraní. Tí po celom svete zabezpečujú muníciu kalibru 155 mm a ďalšiu veľkorážnu muníciu, ktorú následne nakupujú a dodávajú na Ukrajinu. Financovanie zabezpečujú zahraniční darcovia, medzi nimi Nemecko, Dánsko a Holandsko.

Nová česká vláda premiéra Andreja Babiša (ANO) spolu s SPD zvažovala zrušenie iniciatívy. Napokon súhlasila s jej pokračovaním, a to údajne aj pod tlakom USA, pričom deklarovala, že na nákupy neposkytne štátne financie.

Podľa Pavla len v minulom roku dodali takmer dva milióny nábojov, čo je viac ako decembrový odhad NATO na úrovni 1,8 milióna. Bez tejto munície by podľa neho ukrajinské ozbrojené sily nemohli efektívne viesť obranu.

Darcovia podľa českých predstaviteľov poskytli v uplynulých dvoch rokoch na program miliardy eur. NATO minulý týždeň spresnilo, že záväzky dosahujú 1,4 miliardy eur oproti cieľovej sume päť miliárd eur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurofondy 2014 – 2020 sú uzavreté, Slovensko minulo 14,5 miliardy eur

Slovenská republika oficiálne ukončila eurofondové programové obdobie 2014 až 2020. V čerpaní sa zaradila medzi úspešnejšie krajiny, keď sa podarilo investovať viac ako 99,8 percenta vyčlenených zdrojov, čo predstavuje 14,5 miliardy eur.

Ministerstvo financií informovalo, že Európskej komisii odoslalo záverečné účty za jedenásť operačných programov.

Partnerskú dohodu k tomuto obdobiu uzavreli Slovensko a Európska komisia 20. júna 2014. Dokument určil stratégiu a priority, na ktoré mali smerovať prostriedky z európskych fondov. V rámci operačných programov napokon realizovali viac ako 15-tisíc projektov.

Z eurofondov vo výške 14,5 miliardy eur a zo štátneho rozpočtu vo výške 2,2 miliardy eur ako spolufinancovanie podporili projekty zamerané na konkurencieschopnosť ekonomiky, vzdelávanie, dopravu, životné prostredie, sociálne služby či rozvoj digitálnych služieb štátu. Financie smerovali aj na zmiernenie následkov rastu cien energií.

Slovensko je aktuálne vo štvrtom programovom období 2021 až 2027, počas ktorého má k dispozícii takmer 12,8 miliardy eur. Od vstupu do Európskej únie pre krajinu vyčlenili spolu 39,8 miliardy eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kremeľ súhlasí s Ficom: Zelenskyj vraj vydiera Orbána

Moskva súhlasí s premiérom Robertom Ficom (Smer), že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa snaží vydierať maďarského premiéra Viktora Orbána odďaľovaním obnovenia prevádzky ropovodu Družba.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok podotklo, že dodávky ruskej ropy určenej pre východnú Európu, ktorá prechádza ukrajinskou časťou ropovodu Družba, od 27. januára pozastavili z dôvodu ruského útoku.

Fico po nedeľňajšom rokovaní s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom v Bratislave uviedol, že témou boli aj dodávky plynu a ropy, najmä v súvislosti s plánom REPowerEU. Zopakoval, že Slovensko sa podľa neho dostáva „zo začiatku rúry na jej koniec“ a hľadá alternatívy.

Podľa informácií premiéra je ropovod Družba po poškodeniach na Ukrajine už opravený. Domnieva sa však, že dodávky smerom do Maďarska a na Slovensko sú súčasťou politického tlaku pre odmietavý postoj Budapešti k vstupu Ukrajiny do Európskej únie.

Zároveň povedal, že vojna na Ukrajine bude ešte pomerne dlho pokračovať a nevidí rýchle východisko. Slovensko ponúkol ako krajinu, ktorá rozumie jazyku Ukrajiny aj Ruska a je pripravená byť nápomocná pri mierových iniciatívach. Prístup prezidenta Donalda Trumpa označil za pragmatický a racionálny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lavína vykoľajila vlak vo Švajčiarsku, hlásia zranených

V južnom Švajčiarsku sa v pondelok ráno po páde snehovej lavíny vykoľajil vlak s približne 80 cestujúcimi. Nehoda sa stala okolo 7.00 h pri obci Goppenstein v kantóne Valais.

Regionálna polícia na sociálnej sieti X uviedla, že ide o vykoľajenie vlaku „pravdepodobne so zraneniami“ cestujúcich. Hovorca polície napoludnie spresnil, že celkove utrpelo zranenia päť osôb, pričom z vlaku vyslobodili okolo troch desiatok cestujúcich.

Švajčiarsky železničný dopravca SBB informoval, že doprava je pre lavínu prerušená medzi Goppensteinom a Brigom. Trať má zostať uzavretá približne do 16.00 h.

Podľa portálu Pomona.ch sa vlak vykoľajil v oblasti Stockgrabe medzi Goppensteinom a Hohtennom. Goppenstein sa nachádza pri výjazde zo železničného tunela Lötschberg.

Už vo štvrtok v tejto oblasti spadla lavína, nespôsobila však žiadne zranenia. Lavínové nebezpečenstvo platilo aj v pondelok, pričom pád lavíny pôvodne očakávali až popoludní.

Železničná spoločnosť BLS uviedla, že vykoľajený vlak bol regionálny expres, ktorý odišiel zo Spiezu pri Berne približne o 6.00 h.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do výmeny názorov Clintonovej a Macinku zasiahol aj syn Trumpa

Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii dostala do ostrej výmeny názorov s českým podpredsedom vlády a ministrom zahraničia Petrom Macinkom.

Ako informoval portál Fox News, počas panelovej diskusie o stave Západu kritizovala prezidenta Donalda Trumpa a jeho vzťahy s Európou. Macinka reagoval slovami, že Clintonová Trumpa „naozaj nemá rada“. Tá to potvrdila a dodala, že sa jej nepáči, čo podľa nej robí Spojeným štátom a svetu.

Český šéf diplomacie následne uviedol, že Trumpove kroky sú reakciou na politiky, ktoré sa vzdialili bežným ľuďom. Spomenul „woke“ ideológie, rodové teórie a kultúru rušenia. Clintonová ho prerušila a žiadala konkrétne príklady, následne naznačila, že je proti právam žien. Macinka jej výhrady odmietol a povedal, že ju jeho postoj znervózňuje.

Americká politička hovorila aj o imigrácii v USA a pripustila, že situácia „zašla priďaleko“. Zdôraznila potrebu bezpečných hraníc a humánneho prístupu. Uviedla, že na niektorých miestach je fyzická bariéra vhodná, aj keď v roku 2016 počas svojej prezidentskej kampane odmietala rozšírenie hraničného múru.

Macinku sa na sociálnej sieti X zastal aj syn prezidenta Trumpa Barron Trump, ktorý ocenil otvorenú konfrontáciu bez diplomatického pozlátka. Práve takéto momenty robia podľa neho medzinárodné diskusie zaujímavými.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.