Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio v Budapešti podpísal dohodu o podpore civilného jadra

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio podpísal v pondelok v Budapešti so šéfom maďarskej diplomacie Péterom Szijjártóom dohodu o podpore civilného jadrového energetického programu. Podpis sa uskutočnil na tlačovej konferencii za účasti premiéra Viktora Orbána.

Orbán uviedol, že od januára minulého roka rozhodli o 17 amerických investíciách v Maďarsku, čo označil za rekord za posledné desaťročie. Pripomenul aj obnovenie možnosti cestovať do USA bez víz, pozvanie Maďarska do Rady mieru a dohody v oblasti ropy, plynu a jadrovej energie. Podľa neho krajina získala výnimku na dovoz ruskej ropy a plynu, vďaka čomu má zabezpečené dodávky.

Rubio vyhlásil, že prezident Donald Trump je odhodlaný pomôcť Orbánovi k úspechu. „Váš úspech je naším úspechom,“ povedal a dodal, že USA sú pripravené pomôcť, ak by Maďarsko čelilo finančným problémom alebo spomaleniu rastu.

Orbán potvrdil, že pozvanie pre Trumpa na návštevu Maďarska stále platí. Rubio uviedol, že Trump by rád prišiel, termín však zatiaľ nestanovili.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Slovensko a Maďarsko žiadajú Chorvátsko o ruskú ropu

Maďarsko a Slovensko požiadali Chorvátsko o pomoc s dodávkami ruskej ropy po prerušení tokov cez Ukrajinu. Uviedol to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po tom, čo 27. januára útok poškodil ropovod Družba na ukrajinskom území.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo fotografie horiacej infraštruktúry s tým, že Maďarsko sa k incidentu verejne nevyjadrilo, keďže zodpovednosť nesie Rusko. Szijjártó tvrdenia Kyjeva odmietol a obvinil Ukrajinu, že tranzit neobnovila z politických dôvodov. Rovnako sa v nedeľu vyslovil aj slovenský premiér Robert Fico (Smer), ktorému dala za pravdu aj Moskva.

Podľa Szijjártóa spolu so slovenskou ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) požiadali Chorvátsko, aby umožnilo prepravu ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez ropovod Adria. Argumentoval, že výnimka zo sankcií umožňuje dovoz ruskej ropy po mori v prípade prerušenia dodávok ropovodom.

Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar uviedol, že krajina je pripravená pomôcť vyriešiť narušenie dodávok v súlade s právom Európskej únie a americkými nariadeniami.

Hovorca Európskej komisie v pondelok potvrdil, že EÚ je v úzkom kontakte so všetkými troma krajinami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kučerová a Žovinec zabojujú o miesto v Súdnej rade SR

O funkciu člena Súdnej rady SR sa uchádzajú dvaja kandidáti. Sú nimi Zuzana Kučerová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, a Martin Žovinec, sudca Krajského súdu v Trnave.

Kučerovú navrhlo Združenie sudcov Slovenska a sudcovské rady Mestského súdu Bratislava I a Okresného súdu Pezinok. Žovinca navrhla sudcovská rada Krajského súdu v Trnave.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila v januári voľbu jedného člena súdnej rady, voleného sudcami v západoslovenskom volebnom obvode, na 25. marca. Urobila tak z dôvodu zániku funkcie Dany Jelinkovej Dudzíkovej.

Voľba sa uskutoční na zhromaždeniach sudcov v západoslovenskom volebnom obvode, ktorý tvoria obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trenčíne, ako aj Špecializovaný trestný súd a Správny súd v Bratislave.

V sídle Súdnej rady SR sa v pondelok konalo ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie, ktoré 6. februára zvolala Kosová. V rámci zasadnutia si hlavná volebná komisia zvolila svojho predsedu Pavla Tomáša, ktorý následne predsedal zasadnutiu komisie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Peskov odmieta tvrdenia o otrave Navaľného toxínom

Obvinenia piatich európskych krajín, podľa ktorých Rusko pred dvoma rokmi zabilo Alexeja Navaľného pomocou toxínu z jedovatých žiab, Kremeľ odmietol. Moskva zhodnotila, že tieto tvrdenia „nie sú založené na ničom“.

Británia, Francúzsko, Nemecko, Švédsko a Holandsko v spoločnom vyhlásení oznámili, že analýza vzoriek z Navaľného tela „presvedčivo“ potvrdila prítomnosť epibatidínu. Ide o toxín nachádzajúci sa v jedovatých žabách v Južnej Amerike, ktorý sa v Rusku prirodzene nevyskytuje.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tieto obvinenia za nepravdivé, zaujaté a neopodstatnené. „Prirodzene, takéto obvinenia neakceptujeme. Nesúhlasíme s nimi a dôrazne ich odmietame,“ povedal novinárom.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v nedeľu okomentoval, že ide o znepokojujúce zistenia, ktoré USA nemajú dôvod spochybňovať.

Navaľnyj, najvýznamnejší domáci kritik prezidenta Vladimira Putina, zomrel vo februári 2024 vo veku 47 rokov v arktickej väznici. Stalo sa tak mesiac pred prezidentskými voľbami, v ktorých Putin opätovne vyhral. Ruské úrady už skôr odmietli tvrdenia Navaľného vdovy Julije Navaľnej, že ho štát zabil. Podľa nich zomrel prirodzene.

(reuters, max)

Minúta  |  

Česká iniciatíva dodala Ukrajine 4,4 milióna nábojov

Ukrajina dostala v rámci českej muničnej iniciatívy približne 4,4 milióna kusov veľkorážnej munície. V rozhovore pre web odkryto.cz to povedal český prezident Petr Pavel.

Schéma, ktorú Pavel dlhodobo podporuje, spája českých obchodníkov a výrobcov zbraní. Tí po celom svete zabezpečujú muníciu kalibru 155 mm a ďalšiu veľkorážnu muníciu, ktorú následne nakupujú a dodávajú na Ukrajinu. Financovanie zabezpečujú zahraniční darcovia, medzi nimi Nemecko, Dánsko a Holandsko.

Nová česká vláda premiéra Andreja Babiša (ANO) spolu s SPD zvažovala zrušenie iniciatívy. Napokon súhlasila s jej pokračovaním, a to údajne aj pod tlakom USA, pričom deklarovala, že na nákupy neposkytne štátne financie.

Podľa Pavla len v minulom roku dodali takmer dva milióny nábojov, čo je viac ako decembrový odhad NATO na úrovni 1,8 milióna. Bez tejto munície by podľa neho ukrajinské ozbrojené sily nemohli efektívne viesť obranu.

Darcovia podľa českých predstaviteľov poskytli v uplynulých dvoch rokoch na program miliardy eur. NATO minulý týždeň spresnilo, že záväzky dosahujú 1,4 miliardy eur oproti cieľovej sume päť miliárd eur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurofondy 2014 – 2020 sú uzavreté, Slovensko minulo 14,5 miliardy eur

Slovenská republika oficiálne ukončila eurofondové programové obdobie 2014 až 2020. V čerpaní sa zaradila medzi úspešnejšie krajiny, keď sa podarilo investovať viac ako 99,8 percenta vyčlenených zdrojov, čo predstavuje 14,5 miliardy eur.

Ministerstvo financií informovalo, že Európskej komisii odoslalo záverečné účty za jedenásť operačných programov.

Partnerskú dohodu k tomuto obdobiu uzavreli Slovensko a Európska komisia 20. júna 2014. Dokument určil stratégiu a priority, na ktoré mali smerovať prostriedky z európskych fondov. V rámci operačných programov napokon realizovali viac ako 15-tisíc projektov.

Z eurofondov vo výške 14,5 miliardy eur a zo štátneho rozpočtu vo výške 2,2 miliardy eur ako spolufinancovanie podporili projekty zamerané na konkurencieschopnosť ekonomiky, vzdelávanie, dopravu, životné prostredie, sociálne služby či rozvoj digitálnych služieb štátu. Financie smerovali aj na zmiernenie následkov rastu cien energií.

Slovensko je aktuálne vo štvrtom programovom období 2021 až 2027, počas ktorého má k dispozícii takmer 12,8 miliardy eur. Od vstupu do Európskej únie pre krajinu vyčlenili spolu 39,8 miliardy eur.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.