Preskočiť na obsah
  |  

Remišová: Vláda sa chváli eurofondmi, ktoré nevybojovala

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová reagovala na informáciu ministerstva financií, že Slovensko uzavrelo eurofondové obdobie 2014 až 2020 s čerpaním na úrovni takmer 100 percent, čo predstavuje 14,5 miliardy eur.

Výsledok označila za dobrú správu, no zároveň tvrdí, že súčasná vláda Roberta Fica si neprávom prisvojuje zásluhy.

Podľa nej sa najväčší pokrok udial v rokoch 2020 až 2023, keď po prebratí vlády bolo čerpanie len na úrovni 29 percent. Za tri roky sa vraj podarilo vyčerpať rekordných 70 percent a odvrátiť hrozbu prepadnutia miliárd.

Zároveň však upozorňuje, že pri novom programovom období kabinet zlyháva. Tvrdí, že z nových eurofondov sa za dva a pol roka vyčerpalo len 12 percent a hrozia meškanie či strata zdrojov. Vládu vyzvala, aby zverejnila aktuálny stav výziev a krízový plán.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj mieri do Francúzska, rieši energiu aj vojnu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že tento týždeň odcestuje do Francúzska na rokovania o energetike. Prichádza to v čase, keď milióny Ukrajincov opäť čelia výpadkom elektriny, vody a kúrenia v dôsledku systematických ruských útokov na infraštruktúru.

Stretnutia vo Francúzsku sa uskutočnia krátko pred ďalším kolom mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré je naplánované na stredu v Ženeve.

Zelenskyj zároveň zopakoval, že Kyjev je pripravený na kompromisy, no nie za cenu územných ústupkov Moskve. Podľa neho by takéto riešenie umožnilo Rusku získať čas na obnovu síl a pokračovanie vojny.

Prezident zároveň zdôraznil potrebu dlhodobých bezpečnostných záruk zo strany USA. Kým Washington hovorí o 15 rokoch, Ukrajina požaduje aspoň 20-ročné záväzky.

(tasr, mja)

  |  

FT: Rusko cez wagnerovcov rozširuje hybridnú vojnu v Európe

Náborári a propagandisti napojení na ruskú Wagnerovu skupinu sa podľa západných spravodajských služieb stali dôležitým nástrojom Kremľa pri sabotáži v Európe. Po neúspešnej vzbure v roku 2023 a smrti Jevgenija Prigožina sa síce budúcnosť Wagnera zdala neistá, no jeho siete podľa všetkého našli nové využitie, informuje Financial Times.

Ruská vojenská rozviedka GRU údajne cez bývalých wagnerovcov verbuje ekonomicky zraniteľných Európanov, ktorí za peniaze vykonávajú podpaľačské útoky či iné provokácie na území štátov NATO.

Moskva tak reaguje na oslabenie vlastnej špionážnej siete po vyhosteniach diplomatov z krajín EÚ. Wagner ponúka výhodu určitej „popierateľnosti“ – medzi objednávateľom a vykonávateľom sú sprostredkovatelia.

Príkladom je prípad 21-ročného Brita, ktorý podpálil sklad v Londýne a dostal 23 rokov väzenia. Európske služby tvrdia, že väčšinu útokov sa zatiaľ podarilo prekaziť.

(mja)

  |  

Slovnaft žiada núdzové zásoby, dodávky palív však nie sú ohrozené

Dodávky pohonných látok na Slovensku nie sú podľa Správy štátnych hmotných rezerv ohrozené, hoci došlo k dočasnému prerušeniu dodávok ropy cez ropovod Družba.

Mimoriadne zasadnutie Komisie pre ropnú bezpečnosť NESO sa zaoberalo aktuálnou situáciou spolu so zástupcami Slovnaftu, Transpetrolu aj ďalších subjektov. Situácia sa podľa komisie priebežne monitoruje a vyhodnocuje.

Slovnaft zároveň požiadal o možnosť postupne čerpať časť núdzových zásob ropy formou pôžičky, výlučne pre potreby slovenského trhu a len na nevyhnutný čas. Cieľom je zabezpečiť plynulé zásobovanie bez dopadu na spotrebiteľov či hospodárstvo.

Komisia s návrhom súhlasila a odporučila postupovať podľa platnej legislatívy. Správa štátnych hmotných rezerv ubezpečuje, že Slovensko má dostatok núdzových zásob v súlade s európskymi pravidlami a verejnosť nemá dôvod na obavy.

(tasr, mja)

  |  

Močením na oltár sa to neskončilo. Opatrenia v známej bazilike sprísnia

Vatikán sprísňuje bezpečnostné opatrenia v Bazilike svätého Petra po sérii vandalských incidentov, no chce sa vyhnúť jej „militarizácii“. Pred 400. výročím posvätenia baziliky to skonštatoval kardinál Mauro Gambetti.

Podľa neho za posledný rok prešlo chrámom viac ako 20 miliónov návštevníkov a nedávne incidenty boli v porovnaní s týmto počtom veľmi obmedzené.

Návštevníci sú už teraz pred vstupom kontrolovaní a vo vnútri dohliada na bezpečnosť 40 až 60 osôb. Nové opatrenia by mal bežný návštevník prehliadnuť. Gambetti zdôraznil, že bazilika má zostať miestom, kde ľudia cítia slobodu, pričom nemožno prekročiť určité hranice ochrany.

Bezpečnosť sa rieši po viacerých incidentoch pri hlavnom oltári pod baldachýnom zo 17. storočia od tímu vedeného Gianom Lorenzom Berninim. Vlani v októbri muž na oltári močil, vo februári zas iný poškodil svietniky a v júni 2023 sa tam vyzliekol muž poľského pôvodu na protest proti vojne na Ukrajine.

Gambetti vyzval médiá, aby nepodnecovali napodobňovanie, a upozornil na zraniteľnosť niektorých páchateľov.

(reuters, max)

  |  

Bloomberg: Švédsko po vstupe do NATO zvažuje prijatie eura

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo Švédsku opäť otvorili podľa Bloombergu diskusiu o prijatí eura. Krajina, ktorá sa nedávno stala členom NATO, začína zvažovať ďalší zásadný krok v oblasti integrácie s Európskou úniou.

V roku 2003 Švédi v referende spoločnú menu odmietli, pričom argumentom bola schopnosť koruny pôsobiť ako ekonomický tlmič. Dnes však do úvah vstupujú geopolitické faktory. Okrem hrozieb zo strany Ruska a Číny spomínajú aj zahraničnú politiku Donalda Trumpa vrátane jeho vyjadrení o Grónsku.

Podľa poslankyne Liberálnej strany Cecilie Rönnovej Švédsko síce posilňuje obranu ako člen NATO, no „stále stojí jednou nohou vonku“, keďže nie je súčasťou menovej spolupráce. Spoločná mena by podľa zástancov upevnila politické väzby a dala krajine väčší vplyv pri rokovaniach o európskej menovej politike.

Ministerka financií Elisabeth Svantessonová podporila vypracovanie analýzy výhod a nevýhod prijatia eura, pričom hodnotenie sa má začať po septembrových voľbách.

Ekonóm Lars Calmfors, ktorý pred referendom odporúčal odklad, aktuálne poukazuje na zmenené geopolitické podmienky a tvrdí, že členstvo v „jadre“ Únie má väčší význam než v minulosti.

(max)