Preskočiť na obsah
  |  

Trump kritizuje Londýn za spoluprácu s Kaliforniou

Americký prezident Donald Trump ostro kritizoval dohodu o čistej energii medzi Spojeným kráľovstvom a guvernérom Kalifornie Gavinom Newsomom, ktorú označil za „nevhodnú“.

Podľa neho by Británia nemala uzatvárať podobné dohody s predstaviteľom jedného z amerických štátov, navyše s demokratom, ktorý patrí medzi jeho hlasných kritikov. Newsoma označil za „lúzra“ a jeho environmentálnu politiku za katastrofu.

Dohoda, ktorú Newsom podpísal s britským ministrom energetiky Edom Milibandom, sa týka spolupráce v oblasti čistej energie vrátane rozvoja veterných elektrární na mori a má otvoriť kalifornský trh britským firmám.

Spor sa odohráva na pozadí širšieho konfliktu o smerovaní americkej energetickej politiky. Trump totiž zároveň podporuje rozšírenie ťažby ropy a plynu pri pobreží Kalifornie, čo guvernér a environmentálne organizácie odmietajú.

(reuters, mja)

  |  

Vatikán otvorí celú terasu Baziliky svätého Petra

Vatikán oznámil, že pri príležitosti 400. výročia dokončenia Baziliky svätého Petra sprístupní verejnosti celú terasu na jej vrchole vrátane kaviarne. Oslavy vyvrcholia 18. novembra.

Kardinál Mauro Gambetti informoval, že dnes je prístupná len tretina terasy, no po novom sa návštevníkom otvorí celý priestor. Zároveň sa rozšíri aj občerstvovacia zóna, ktorá bude mať približne 100 štvorcových metrov.

Projekt vyvolal diskusiu o možnej komercializácii posvätného miesta, ktorú sa Vatikán snažil zmierniť. Okrem kaviarne sa na terase budú konať aj výstavy vrátane programov pre deti zameraných na históriu a architektúru baziliky.

Keďže túto renesančnú pamiatku denne navštívi asi 20-tisíc ľudí, Vatikán zavádza nový rezervačný systém so senzormi na sledovanie počtu návštevníkov. Spustená bola aj aplikácia umožňujúca sledovať omše pápeža Leva XIV. v 60 jazykoch.

(tasr, mja)

  |  

Remišová: Vláda sa chváli eurofondmi, ktoré nevybojovala

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová reagovala na informáciu ministerstva financií, že Slovensko uzavrelo eurofondové obdobie 2014 až 2020 s čerpaním na úrovni takmer 100 percent, čo predstavuje 14,5 miliardy eur.

Výsledok označila za dobrú správu, no zároveň tvrdí, že súčasná vláda Roberta Fica si neprávom prisvojuje zásluhy.

Podľa nej sa najväčší pokrok udial v rokoch 2020 až 2023, keď po prebratí vlády bolo čerpanie len na úrovni 29 percent. Za tri roky sa vraj podarilo vyčerpať rekordných 70 percent a odvrátiť hrozbu prepadnutia miliárd.

Zároveň však upozorňuje, že pri novom programovom období kabinet zlyháva. Tvrdí, že z nových eurofondov sa za dva a pol roka vyčerpalo len 12 percent a hrozia meškanie či strata zdrojov. Vládu vyzvala, aby zverejnila aktuálny stav výziev a krízový plán.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj mieri do Francúzska, rieši energiu aj vojnu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že tento týždeň odcestuje do Francúzska na rokovania o energetike. Prichádza to v čase, keď milióny Ukrajincov opäť čelia výpadkom elektriny, vody a kúrenia v dôsledku systematických ruských útokov na infraštruktúru.

Stretnutia vo Francúzsku sa uskutočnia krátko pred ďalším kolom mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré je naplánované na stredu v Ženeve.

Zelenskyj zároveň zopakoval, že Kyjev je pripravený na kompromisy, no nie za cenu územných ústupkov Moskve. Podľa neho by takéto riešenie umožnilo Rusku získať čas na obnovu síl a pokračovanie vojny.

Prezident zároveň zdôraznil potrebu dlhodobých bezpečnostných záruk zo strany USA. Kým Washington hovorí o 15 rokoch, Ukrajina požaduje aspoň 20-ročné záväzky.

(tasr, mja)

  |  

FT: Rusko cez wagnerovcov rozširuje hybridnú vojnu v Európe

Náborári a propagandisti napojení na ruskú Wagnerovu skupinu sa podľa západných spravodajských služieb stali dôležitým nástrojom Kremľa pri sabotáži v Európe. Po neúspešnej vzbure v roku 2023 a smrti Jevgenija Prigožina sa síce budúcnosť Wagnera zdala neistá, no jeho siete podľa všetkého našli nové využitie, informuje Financial Times.

Ruská vojenská rozviedka GRU údajne cez bývalých wagnerovcov verbuje ekonomicky zraniteľných Európanov, ktorí za peniaze vykonávajú podpaľačské útoky či iné provokácie na území štátov NATO.

Moskva tak reaguje na oslabenie vlastnej špionážnej siete po vyhosteniach diplomatov z krajín EÚ. Wagner ponúka výhodu určitej „popierateľnosti“ – medzi objednávateľom a vykonávateľom sú sprostredkovatelia.

Príkladom je prípad 21-ročného Brita, ktorý podpálil sklad v Londýne a dostal 23 rokov väzenia. Európske služby tvrdia, že väčšinu útokov sa zatiaľ podarilo prekaziť.

(mja)

  |  

Slovnaft žiada núdzové zásoby, dodávky palív však nie sú ohrozené

Dodávky pohonných látok na Slovensku nie sú podľa Správy štátnych hmotných rezerv ohrozené, hoci došlo k dočasnému prerušeniu dodávok ropy cez ropovod Družba.

Mimoriadne zasadnutie Komisie pre ropnú bezpečnosť NESO sa zaoberalo aktuálnou situáciou spolu so zástupcami Slovnaftu, Transpetrolu aj ďalších subjektov. Situácia sa podľa komisie priebežne monitoruje a vyhodnocuje.

Slovnaft zároveň požiadal o možnosť postupne čerpať časť núdzových zásob ropy formou pôžičky, výlučne pre potreby slovenského trhu a len na nevyhnutný čas. Cieľom je zabezpečiť plynulé zásobovanie bez dopadu na spotrebiteľov či hospodárstvo.

Komisia s návrhom súhlasila a odporučila postupovať podľa platnej legislatívy. Správa štátnych hmotných rezerv ubezpečuje, že Slovensko má dostatok núdzových zásob v súlade s európskymi pravidlami a verejnosť nemá dôvod na obavy.

(tasr, mja)