Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Únia zmierňuje kritiku Orbána pred voľbami v Maďarsku

Európska komisia podľa viacerých zdrojov portálu Financial Times zmierňuje verejnú kritiku maďarského premiéra Viktora Orbána a zvažuje uvoľnenie nových finančných prostriedkov z Únie ešte pred parlamentnými voľbami 12. apríla.

Predstavitelia Európskej únie nechcú byť vnímaní ako zasahujúci do kampane ani posilniť Orbánovu protibruselskú rétoriku. Prieskumy naznačujú, že opozičná strana TISZA vedená Péterom Magyarom vedie nad Fideszom približne o desať percentuálnych bodov.

Komisia podľa portálu postupuje opatrnejšie v komunikácii o otázkach právneho štátu a Budapešť by mohla získať približne 2,4 miliardy eur z obranného programu SAFE.

Zároveň však zostáva zmrazených asi 17 miliárd eur pre obavy z diskriminácie a nezávislosti súdnictva. Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ navyše vydala stanovisko spochybňujúce rozhodnutie z roku 2023 o uvoľnení 10 miliárd eur.

Orbán dlhodobo kritizuje EÚ a stavia sa proti vojenskej pomoci Ukrajine. Eurokomisia uviedla, že pokračuje v hodnotení právneho štátu a že rozhodnutia nie sú viazané na voľby. O prípadnom uvoľnení obranných prostriedkov zatiaľ nepadlo konečné rozhodnutie.

(max)

Minúta  |  

Európa má podľa Rheinmetallu zásoby paliva na tri mesiace vojny

Dokopy má Európa približne 60 rafinérií, ktoré podľa manažérky Rheinmetallu, jedného z najväčších výrobcov vojenského materiálu a zbraní v Nemecku aj Európe, Sheny Britzenovej tvoria chrbticu dodávok paliva a základ obrannej pripravenosti.

V rozhovore pre NTV upozornila, že v prípade vojny by sa zásoby pre tanky, lietadlá, lode či nemocnice vyčerpali v priebehu niekoľkých týždňov. Európske rezervy podľa nej vystačia na tri mesiace konfliktu.

Rheinmetall preto plánuje vytvoriť celoeurópsku sieť sebestačných energetických ostrovov, kde by sa pomocou elektrolyzérov vyrábal zelený vodík. Ten má podľa Britzenovej preklenúť zraniteľnosť spojenú so závislosťou od klasických palív.

Spoločnosť Sunfire venujúca sa oblasti priemyselných elektrolyzérov pre výrobu zeleného vodíka a syngasu upozorňuje, že liter syntetického petroleja stojí štyri až päť eur. To komplikuje rozšírenie výroby, takže očakáva podporu vlády.

Podľa Britzenovej sú útoky na energetickú infraštruktúru kľúčovým faktorom vojny na Ukrajine a Rusko už prišlo o 15 percent rafinérskej kapacity. NATO vlani uviedlo, že Rusko by mohlo byť pripravené zaútočiť do piatich rokov. Podľa Rheinmetallu je možné vybudovať potrebnú kapacitu zeleného vodíka v tomto časovom horizonte, keďže technológia je dostupná a škálovateľná.

(max)

Minúta  |  

Mimozemšťania sú skutoční, tvrdí Obama. Výrok potom korigoval

Bývalý americký prezident Barack Obama podľa CNN v podcaste Briana Tylera Cohena v rýchlej sérii otázok odpovedal na otázku o existencii mimozemšťanov slovami, že sú skutoční, no on ich nevidel. Zároveň dodal, že ich nedržia v Oblasti 51 a že o žiadnom utajenom sprisahaní nevie.

Oblasť 51, prísne utajované zariadenie vzdušných síl USA, je dlhodobo centrom konšpiračných teórií. Údajne tam previezli pozostatky havarovaného UFO z roku 1947 v Roswelli na experimenty s cieľom replikovať mimozemskú kozmickú loď.

Po medializácii svojich slov však Obama zverejnil na Instagrame vysvetlenie. Uviedol, že sa snažil držať ducha rýchlej časti rozhovoru. Podľa neho je vzhľadom na rozsiahlosť vesmíru pravdepodobné, že život môže existovať aj inde, no vzdialenosti medzi slnečnými sústavami sú také veľké, že šanca na návštevu Zeme je nízka.

Zdôraznil, že počas svojho prezidentovania nevidel žiadne dôkazy o kontakte s mimozemšťanmi.

Obama sa k téme vyjadril už v minulosti, keď hovoril o neidentifikovaných objektoch na oblohe, ktorých pohyb nebolo možné vysvetliť.

(max)

Minúta  |  

Poradcovia varujú, že Únia nie je pripravená na extrémy klímy

Európska únia nie je podľa svojich nezávislých poradcov dostatočne pripravená na zhoršujúce sa dôsledky zmeny klímy a mala by urýchlene zvýšiť investície do ochrany obyvateľov a infraštruktúry. Zhodnotila to Európska vedecká poradná rada pre klimatické zmeny.

Európa je podľa Svetovej meteorologickej organizácie najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, čo vedie k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav, povodniam, búrkam či k erózii pobrežia.

Ekonomické škody spôsobené extrémnym počasím dosahujú v Únii 45 miliárd eur ročne, čo je päťnásobok úrovne z 80. rokov. Aj keď organizácia prijala ambiciózne ciele na znižovanie emisií, adaptácia na dôsledky klimatických zmien podľa poradcov zaostáva. Upozornili na nedostatok koordinácie, súdržnosti aj financovania.

Odporúčajú pripraviť členské štáty na scenár oteplenia o 2,8 až 3,3 stupňa Celzia do roku 2100 a prijať opatrenia, ako obmedzenie výstavby v záplavových oblastiach, podpora poľnohospodárov či úprava miest na zvládanie horúčav.

Navrhujú aj investície do systémov včasného varovania a zvýšenie poistného krytia, keďže poistená je len štvrtina klimatických škôd. Európska komisia má koncom roka predstaviť novú stratégiu odolnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump sa nepriamo zapojí do rokovaní USA s Iránom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že sa „nepriamo“ zapojí do rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovom programe, ktoré sa majú konať v Ženeve. Vyhlásil, že rozhovory budú veľmi dôležité a verí, že Teherán chce dosiahnuť dohodu.

Irán si podľa neho uvedomil následky tvrdého postoja po tom, ako USA minulý rok bombardovali jeho jadrové zariadenia.

Napätie pred rokovaniami rastie. USA vyslali na Blízky východ druhú lietadlovú loď a podľa amerických predstaviteľov sa pripravujú aj na možnosť dlhodobej vojenskej intervencie, ak by diplomacia zlyhala. Washington trvá na tom, aby sa Irán vzdal obohacovania uránu, čo Teherán odmieta.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí uviedol, že je pripravený rokovať o spravodlivej dohode, no nie pod hrozbami.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyzýva Irán, aby objasnil osud zásob vysoko obohateného uránu a umožnil obnovenie inšpekcií v zariadeniach Natanz, Fordú a Isfahán.

Irán zároveň pohrozil uzavretím Hormuzského prielivu a uskutočnil tam vojenské cvičenie. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil dosiahnutie dohody za náročné.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina hlási prípravy ruských útokov, v Ženeve sa začína rokovať

Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinské spravodajské služby zaznamenali prípravy ďalších masívnych ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Vo večernom prejave v pondelok vyhlásil, že takéto útoky sťažujú dosiahnutie dohody o ukončení takmer štvorročnej vojny.

Podľa neho je potrebné zabezpečiť správne nastavenie všetkých systémov protivzdušnej obrany. Zelenskyj povedal, že ruské útoky sa neustále vyvíjajú a kombinujú drony aj rakety, čo si vyžaduje špeciálnu obranu a podporu partnerov, predovšetkým Spojených štátov.

„Rusko nedokáže odolať pokušeniu posledných dní zimy a chce Ukrajincov bolestivo zasiahnuť,“ zhodnotil. „Partneri to musia pochopiť. Predovšetkým sa to týka Spojených štátov.“

Ukrajinská, ruská a americká delegácia sa stretávajú v Ženeve na treťom kole rokovaní sprostredkovaných USA. Po prvý raz sa majú zamerať na otázku okupovaného ukrajinského územia. Vedúci ukrajinskej delegácie Rustem Umerov oznámil, že tím je pripravený rokovať o bezpečnostných a humanitárnych otázkach.

Ruskú delegáciu vedie Vladimir Medinskij, zúčastnia sa aj Igor Kosťukov a Kirill Dmitrijev. Moskva podľa vyjadrení požaduje odstúpenie celého Donbasu. Predchádzajúce rokovania v Spojených arabských emirátoch priniesli výmenu väzňov, no bez širšieho posunu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.