Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zrážka kamiónu s autobusom si vyžiadala obeť aj zranených

Tragická dopravná nehoda v Liptovskej Osade si v utorok nadránom vyžiadala život vodiča autobusu.

Podľa polície prešiel z doposiaľ nezistených príčin do protismeru, kde sa čelne zrazil s kamiónom prevážajúcim drevo. Náraz mal fatálne následky a vodič autobusu zraneniam na mieste podľahol. Po zrážke začal autobus horieť, no všetkých 26 cestujúcich rôznych národností sa podarilo včas dostať von.

Záchranári na miesto vyslali štyri ambulancie. Do ružomberskej nemocnice previezli 53-ročného muža s polytraumou, 47-ročnú ženu s poranením hlavy a stehna transportovali do Banskej Bystrice.

Jeden z pacientov s úrazom hlavy a ruky odmietol hospitalizáciu a spolu s ostatnými cestujúcimi ho evakuačný autobus odviezol na policajnú stanicu.

Na mieste zasahovalo 16 hasičov z viacerých miest Žilinského kraja s ôsmimi kusmi techniky.

Vodič nákladného auta mal negatívnu dychovú skúšku. K vyšetrovaniu prizvali znalca z odboru cestnej dopravy, u nebohého nariadia pitvu.

Cestu dočasne úplne uzatvorili a okolnosti nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

(tasr, pir)

Minúta  |  

V armádnej nemocnici skrývali Ukrajincov, vyhýbali sa odvodom

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU odhalila podľa New voice of Ukraine v Hlavnej vojenskej klinickej nemocnici ozbrojených síl systém vyhýbania sa odvodom. Zadržala aj vysokého predstaviteľa Centra pre organizáciu bezpečnosti a obrany objektov.

Podľa vyšetrovateľov podozrivý formálne zamestnal vo svojej jednotke známych, ktorí sa v skutočnosti na pracovisku neobjavovali. Všetci boli registrovaní na vojenskú službu, pričom medzi nimi bol aj muž v odvodovom veku, ktorý sa tak vyhol mobilizácii.

Úradník mal údajne k dispozícii platové karty fiktívne zamestnaných osôb a vyberal z nich peniaze. Od mája 2022 si týmto spôsobom prisvojil v prepočte viac ako 50-tisíc eur.

Pri domových prehliadkach vyšetrovatelia zaistili hotovosť a dokumenty, ktoré vraj dokazujú fungovanie schémy. Podozrivý čelí obvineniu zo sprenevery majetku zneužitím právomoci, za čo mu hrozí dvanásť rokov väzenia s prepadnutím majetku. Je vo väzbe.

Dvaja ďalší muži, označovaní zložkami ako „klienti“, sú obvinení z vyhýbania sa vojenskej službe, za čo im hrozí desaťročný trest.

(max)

Minúta  |  

FT: Únia zmierňuje kritiku Orbána pred voľbami v Maďarsku

Európska komisia podľa viacerých zdrojov portálu Financial Times zmierňuje verejnú kritiku maďarského premiéra Viktora Orbána a zvažuje uvoľnenie nových finančných prostriedkov z Únie ešte pred parlamentnými voľbami 12. apríla.

Predstavitelia Európskej únie nechcú byť vnímaní ako zasahujúci do kampane ani posilniť Orbánovu protibruselskú rétoriku. Prieskumy naznačujú, že opozičná strana TISZA vedená Péterom Magyarom vedie nad Fideszom približne o desať percentuálnych bodov.

Komisia podľa portálu postupuje opatrnejšie v komunikácii o otázkach právneho štátu a Budapešť by mohla získať približne 2,4 miliardy eur z obranného programu SAFE.

Zároveň však zostáva zmrazených asi 17 miliárd eur pre obavy z diskriminácie a nezávislosti súdnictva. Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ navyše vydala stanovisko spochybňujúce rozhodnutie z roku 2023 o uvoľnení 10 miliárd eur.

Orbán dlhodobo kritizuje EÚ a stavia sa proti vojenskej pomoci Ukrajine. Eurokomisia uviedla, že pokračuje v hodnotení právneho štátu a že rozhodnutia nie sú viazané na voľby. O prípadnom uvoľnení obranných prostriedkov zatiaľ nepadlo konečné rozhodnutie.

(max)

Minúta  |  

Európa má podľa Rheinmetallu zásoby paliva na tri mesiace vojny

Dokopy má Európa približne 60 rafinérií, ktoré podľa manažérky Rheinmetallu, jedného z najväčších výrobcov vojenského materiálu a zbraní v Nemecku aj Európe, Sheny Britzenovej tvoria chrbticu dodávok paliva a základ obrannej pripravenosti.

V rozhovore pre NTV upozornila, že v prípade vojny by sa zásoby pre tanky, lietadlá, lode či nemocnice vyčerpali v priebehu niekoľkých týždňov. Európske rezervy podľa nej vystačia na tri mesiace konfliktu.

Rheinmetall preto plánuje vytvoriť celoeurópsku sieť sebestačných energetických ostrovov, kde by sa pomocou elektrolyzérov vyrábal zelený vodík. Ten má podľa Britzenovej preklenúť zraniteľnosť spojenú so závislosťou od klasických palív.

Spoločnosť Sunfire venujúca sa oblasti priemyselných elektrolyzérov pre výrobu zeleného vodíka a syngasu upozorňuje, že liter syntetického petroleja stojí štyri až päť eur. To komplikuje rozšírenie výroby, takže očakáva podporu vlády.

Podľa Britzenovej sú útoky na energetickú infraštruktúru kľúčovým faktorom vojny na Ukrajine a Rusko už prišlo o 15 percent rafinérskej kapacity. NATO vlani uviedlo, že Rusko by mohlo byť pripravené zaútočiť do piatich rokov. Podľa Rheinmetallu je možné vybudovať potrebnú kapacitu zeleného vodíka v tomto časovom horizonte, keďže technológia je dostupná a škálovateľná.

(max)

Minúta  |  

Mimozemšťania sú skutoční, tvrdí Obama. Výrok potom korigoval

Bývalý americký prezident Barack Obama podľa CNN v podcaste Briana Tylera Cohena v rýchlej sérii otázok odpovedal na otázku o existencii mimozemšťanov slovami, že sú skutoční, no on ich nevidel. Zároveň dodal, že ich nedržia v Oblasti 51 a že o žiadnom utajenom sprisahaní nevie.

Oblasť 51, prísne utajované zariadenie vzdušných síl USA, je dlhodobo centrom konšpiračných teórií. Údajne tam previezli pozostatky havarovaného UFO z roku 1947 v Roswelli na experimenty s cieľom replikovať mimozemskú kozmickú loď.

Po medializácii svojich slov však Obama zverejnil na Instagrame vysvetlenie. Uviedol, že sa snažil držať ducha rýchlej časti rozhovoru. Podľa neho je vzhľadom na rozsiahlosť vesmíru pravdepodobné, že život môže existovať aj inde, no vzdialenosti medzi slnečnými sústavami sú také veľké, že šanca na návštevu Zeme je nízka.

Zdôraznil, že počas svojho prezidentovania nevidel žiadne dôkazy o kontakte s mimozemšťanmi.

Obama sa k téme vyjadril už v minulosti, keď hovoril o neidentifikovaných objektoch na oblohe, ktorých pohyb nebolo možné vysvetliť.

(max)

Minúta  |  

Poradcovia varujú, že Únia nie je pripravená na extrémy klímy

Európska únia nie je podľa svojich nezávislých poradcov dostatočne pripravená na zhoršujúce sa dôsledky zmeny klímy a mala by urýchlene zvýšiť investície do ochrany obyvateľov a infraštruktúry. Zhodnotila to Európska vedecká poradná rada pre klimatické zmeny.

Európa je podľa Svetovej meteorologickej organizácie najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom, čo vedie k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav, povodniam, búrkam či k erózii pobrežia.

Ekonomické škody spôsobené extrémnym počasím dosahujú v Únii 45 miliárd eur ročne, čo je päťnásobok úrovne z 80. rokov. Aj keď organizácia prijala ambiciózne ciele na znižovanie emisií, adaptácia na dôsledky klimatických zmien podľa poradcov zaostáva. Upozornili na nedostatok koordinácie, súdržnosti aj financovania.

Odporúčajú pripraviť členské štáty na scenár oteplenia o 2,8 až 3,3 stupňa Celzia do roku 2100 a prijať opatrenia, ako obmedzenie výstavby v záplavových oblastiach, podpora poľnohospodárov či úprava miest na zvládanie horúčav.

Navrhujú aj investície do systémov včasného varovania a zvýšenie poistného krytia, keďže poistená je len štvrtina klimatických škôd. Európska komisia má koncom roka predstaviť novú stratégiu odolnosti.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.