Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Ceny bytov sú nenormálne, bývanie je luxus

Bývanie sa na Slovensku stalo luxusom a trh tento problém nevyriešil, vyhlásil premiér Robert Fico (Smer) na úvod medzinárodnej konferencie o dostupnom nájomnom bývaní.

Upozornil, že v roku 2025 ceny nehnuteľností opäť prudko vzrástli, podľa jeho slov až o 12 percent. Dostupnosť bývania je podľa neho čoraz horšia a spoliehať sa na „zázračnú ruku trhu“ nestačí. Ceny bytov označil za nenormálne, pričom kúpu bytu v Bratislave prirovnal k „samovražde“.

Premiér zdôraznil, že Slováci majú silný vzťah k vlastníctvu, a preto si berú hypotéky. Ak by sa zopakovala situácia s vysokými úrokmi, vláda je pripravená opäť zaviesť bonifikačný mechanizmus, aby ľudia s pôvodne nízkymi sadzbami nečelili úrokom na úrovni päť či šesť percent.

Ako riešenie vláda ponúka aj systém štátom podporovaného nájomného bývania so zapojením súkromného sektora. Nová agentúra už podpísala zmluvy so štyrmi investormi a rokuje s ďalšími. Projekty majú podporiť aj daňové zvýhodnenia vrátane päťpercentnej DPH.

(tasr, lud)

  |  

Španielsko vyšetruje X, Metu a TikTok pre AI obsah o zneužívaní detí

Španielska vláda nariadila prokurátorom preveriť platformy X, Meta a TikTok pre podozrenie, že sa na nich šíria materiály so sexuálnym zneužívaním detí vytvorené pomocou umelej inteligencie.

Premiér Pedro Sanchéz označil situáciu za vážne ohrozenie duševného zdravia, dôstojnosti a práv maloletých. Podľa jeho slov štát nemôže tolerovať beztrestnosť technologických gigantov, ktorí podľa vlády nenesú dostatočnú zodpovednosť za obsah publikovaný na svojich sieťach.

Vyšetrovanie prichádza krátko po tom, ako Sanchéz predstavil širší balík opatrení na ochranu detí v online priestore. Súčasťou návrhov je aj zákaz používania sociálnych sietí pre osoby mladšie ako 16 rokov.

Madrid chce sprísniť dohľad nad digitálnymi platformami a zároveň vyslať signál, že ochrana detí bude prioritou aj za cenu konfliktu s globálnymi firmami.

(reuters, pir)

  |  

Putinov spojenec hovorí o odvete pre zhabanie lodí

Rusko by mohlo nasadiť svoje námorníctvo, aby zabránilo európskym krajinám v konfiškácii ruských plavidiel, a v prípade takýchto krokov by mohlo podniknúť odvetné opatrenia voči európskym lodným spoločnostiam. Povedal to Nikolaj Patrušev, poradca Kremľa a predseda Ruskej námornej rady.

Západné štáty sa snažia obmedziť ruský prístup ku globálnemu obchodu a financovaniu prostredníctvom viac ako 30-tisíc sankcií v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Súčasťou týchto opatrení sú aj snahy blokovať ropné tankery podozrivé z prepravy ruskej ropy.

Spojené štáty v januári zaistili tanker plaviaci sa pod ruskou vlajkou v rámci opatrení proti vývozu venezuelskej ropy. Prezident Vladimir Putin podobné kroky označil za pirátstvo.

„Ak im nedáme tvrdé odmietnutie, čoskoro sa Briti, Francúzi a dokonca aj baltské národy stanú arogantnými do takej miery, že sa budú snažiť zablokovať prístup našej krajiny k moru aspoň v atlantickej panve,“ varoval.

„Veríme, že ako vždy je najlepšou zárukou bezpečnosti plavby námorníctvo. V hlavných námorných oblastiach vrátane regiónov vzdialených od Ruska musia byť trvalo nasadené značné sily – sily schopné upokojiť vášne západných pirátov,“ dodal Patrušev.

(reuters, max)

  |  

Zrážka kamiónu s autobusom si vyžiadala obeť aj zranených

Tragická dopravná nehoda v Liptovskej Osade si v utorok nadránom vyžiadala život vodiča autobusu.

Podľa polície prešiel z doposiaľ nezistených príčin do protismeru, kde sa čelne zrazil s kamiónom prevážajúcim drevo. Náraz mal fatálne následky a vodič autobusu zraneniam na mieste podľahol. Po zrážke začal autobus horieť, no všetkých 26 cestujúcich rôznych národností sa podarilo včas dostať von.

Záchranári na miesto vyslali štyri ambulancie. Do ružomberskej nemocnice previezli 53-ročného muža s polytraumou, 47-ročnú ženu s poranením hlavy a stehna transportovali do Banskej Bystrice.

Jeden z pacientov s úrazom hlavy a ruky odmietol hospitalizáciu a spolu s ostatnými cestujúcimi ho evakuačný autobus odviezol na policajnú stanicu.

Na mieste zasahovalo 16 hasičov z viacerých miest Žilinského kraja s ôsmimi kusmi techniky.

Vodič nákladného auta mal negatívnu dychovú skúšku. K vyšetrovaniu prizvali znalca z odboru cestnej dopravy, u nebohého nariadia pitvu.

Cestu dočasne úplne uzatvorili a okolnosti nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

(tasr, pir)

  |  

V armádnej nemocnici skrývali Ukrajincov, vyhýbali sa odvodom

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU odhalila podľa New voice of Ukraine v Hlavnej vojenskej klinickej nemocnici ozbrojených síl systém vyhýbania sa odvodom. Zadržala aj vysokého predstaviteľa Centra pre organizáciu bezpečnosti a obrany objektov.

Podľa vyšetrovateľov podozrivý formálne zamestnal vo svojej jednotke známych, ktorí sa v skutočnosti na pracovisku neobjavovali. Všetci boli registrovaní na vojenskú službu, pričom medzi nimi bol aj muž v odvodovom veku, ktorý sa tak vyhol mobilizácii.

Úradník mal údajne k dispozícii platové karty fiktívne zamestnaných osôb a vyberal z nich peniaze. Od mája 2022 si týmto spôsobom prisvojil v prepočte viac ako 50-tisíc eur.

Pri domových prehliadkach vyšetrovatelia zaistili hotovosť a dokumenty, ktoré vraj dokazujú fungovanie schémy. Podozrivý čelí obvineniu zo sprenevery majetku zneužitím právomoci, za čo mu hrozí dvanásť rokov väzenia s prepadnutím majetku. Je vo väzbe.

Dvaja ďalší muži, označovaní zložkami ako „klienti“, sú obvinení z vyhýbania sa vojenskej službe, za čo im hrozí desaťročný trest.

(max)

  |  

FT: Únia zmierňuje kritiku Orbána pred voľbami v Maďarsku

Európska komisia podľa viacerých zdrojov portálu Financial Times zmierňuje verejnú kritiku maďarského premiéra Viktora Orbána a zvažuje uvoľnenie nových finančných prostriedkov z Únie ešte pred parlamentnými voľbami 12. apríla.

Predstavitelia Európskej únie nechcú byť vnímaní ako zasahujúci do kampane ani posilniť Orbánovu protibruselskú rétoriku. Prieskumy naznačujú, že opozičná strana TISZA vedená Péterom Magyarom vedie nad Fideszom približne o desať percentuálnych bodov.

Komisia podľa portálu postupuje opatrnejšie v komunikácii o otázkach právneho štátu a Budapešť by mohla získať približne 2,4 miliardy eur z obranného programu SAFE.

Zároveň však zostáva zmrazených asi 17 miliárd eur pre obavy z diskriminácie a nezávislosti súdnictva. Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ navyše vydala stanovisko spochybňujúce rozhodnutie z roku 2023 o uvoľnení 10 miliárd eur.

Orbán dlhodobo kritizuje EÚ a stavia sa proti vojenskej pomoci Ukrajine. Eurokomisia uviedla, že pokračuje v hodnotení právneho štátu a že rozhodnutia nie sú viazané na voľby. O prípadnom uvoľnení obranných prostriedkov zatiaľ nepadlo konečné rozhodnutie.

(max)