Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cestu Šutaja Eštoka na formulu opäť vyšetruje polícia

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vrátil 17. februára vyšetrovateľovi trestné oznámenie na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) v súvislosti s jeho cestou na preteky Formuly 1 do Abú Zabí v roku 2024.

Vyšetrovateľ má doplniť ďalšie podklady a opätovne rozhodnúť. Prokuratúra sa k veci bližšie nevyjadrila s odôvodnením, že by mohlo dôjsť k zmareniu nariadených úkonov.

Trestné oznámenie podali člen mimoparlamentných Demokratov Juraj Šeliga aj Nadácia Zastavme korupciu. Podľa nadácie mohlo na základe dostupných informácií dôjsť k trestnému činu prijatia nenáležitej výhody, pričom náklady na pobyt údajne presiahli 30-tisíc eur.

Prokurátor už v minulosti vrátil oznámenie vyšetrovateľovi pre nedostatočné zisťovanie a nezabezpečenie potrebných listinných podkladov. Vyšetrovateľ následne rozhodol o odmietnutí podania.

Minister vnútra opakovane reagoval, že cestu do Abú Zabí si hradil z vlastných prostriedkov, aj keď jej súčasťou boli rokovania o spolupráci. Do Spojených arabských emirátov cestoval podľa vlastných slov na pozvanie prezidenta Medzinárodnej automobilovej federácie Mohameda bin Sulajema.

Šutaj Eštok uistil, že ak to bude potrebné, nemá problém zaplatiť si aj v budúcnosti podobnú súkromno-pracovnú cestu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Telegram: Tvrdenia Moskvy o prelomení šifrovania sú účelové

Spoločnosť Telegram odmietla tvrdenia ruskej vlády, že jej šifrovanie narušili a že zahraničné spravodajské služby môžu čítať správy ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Podľa vlastných slov nezistila žiadne porušenia svojho zabezpečenia.

„Tvrdenie ruskej vlády, že naše šifrovanie bolo ohrozené, je úmyselná konštrukcia, ktorej cieľom je ospravedlniť zákaz Telegramu a nútiť občanov používať štátom kontrolovanú platformu na odosielanie správ, ktorá je navrhnutá na hromadné sledovanie a cenzúru,“ spresnila platforma.

Ruský regulátor komunikácií zaviedol obmedzenia voči platforme s odôvodnením, že neodstraňuje extrémistický obsah. Minister digitálneho rozvoja Maksud Šadajev vyhlásil, že zahraničné služby mali prístup k správam ruských vojakov. Aplikáciu podľa ruských vojakov, vojnových korešpondentov aj politikov používajú na komunikáciu s rodinami aj na niektoré operačné účely.

Moskva už obmedzila aj ďalšie zahraničné služby vrátane WhatsAppu a FaceTimu a vyzvala občanov na používanie novej štátom podporovanej aplikácie MAX. Úrady odmietajú, že by mala slúžiť na sledovanie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini v Indii: AI nesmie zostať v rukách úzkej elity

Prezident Peter Pellegrini na samite AI Impact v Naí Dillí zdôraznil, že umelá inteligencia nie je len otázkou technológie, ale aj moci, dôvery a ľudskej dôstojnosti. Podľa neho nesmie zostať v rukách úzkej elity či korporácií, pretože by to oslabilo dôveru verejnosti.

Demokratizácia AI má podľa prezidenta znamenať prístup k zručnostiam, nástrojom a férovým podmienkam pre inovácie.

Pellegrini poukázal aj na rastúce energetické nároky AI: „Medzinárodná energetická agentúra očakáva, že tento dopyt bude v tomto desaťročí rásť rýchlo. V jej základnom scenári by sa do roku 2030 mohol približne zdvojnásobiť.“

Slovensko má podľa neho výhodu v nízkouhlíkovej a stabilnej energetike. Zdôraznil význam jurisdikcie a ochrany citlivých údajov.

Prezident informoval, že projekt AI Factory na Slovensku, postavený na najnovšej generácii GPU čipov, napreduje. Cieľom je budovať suverénnu AI infraštruktúru a lokálny ekosystém. AI podľa neho môže pomôcť v zdravotníctve, vzdelávaní aj vo verejných službách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump pozdravuje Česko a chváli Macinku po jeho spore s Clintonovou

Prezident USA Donald Trump pochválil „skvelú prácu“ českého ministra zahraničia Petra Macinku. Ten pred pár dňami viedol ostrú výmenu názorov na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Skvelá práca vo vašej debate s Hillary Clintonovou o rôznych témach vrátane jej absurdných názorov na rodovú rovnosť. Pozdravte všetkých vo vašej úžasnej krajine!“ napísal na Truth Social. Macinku na sociálnej sieti X už predtým podporil aj jeho syn Barron Trump, ktorý ocenil otvorenú konfrontáciu.

Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii dostala do ostrej výmeny názorov s českým vicepremiérom Macinkom v diskusii o stave Západu, politike USA a spoločenských témach.

Clintonová kritizovala prezidenta Trumpa a jeho prístup k Európe. Macinka reagoval poznámkou, že Trumpa „naozaj nemá rada“, čo potvrdila s tým, že nesúhlasí s jeho krokmi voči Spojeným štátom aj svetu.

Český minister následne uviedol, že rozhodnutia prezidenta Spojených štátov sú podľa neho reakciou na politiky vzdialené bežným ľuďom, pričom spomenul „woke“ ideológie, rodové teórie a kultúru rušenia. Clintonová žiadala konkrétne príklady a naznačila, že Macinka je proti právam žien, čo odmietol.

Niekdajšia kandidátka na prezidentku sa vyjadrila aj k migrácii v USA a podotkla, že situácia zašla priďaleko. Zdôraznila potrebu bezpečných hraníc a humánneho prístupu.

(max)

Minúta  |  

Európsky projekt viazne. Berlín rokuje o rozšírení flotily stíhačiek F-35

Nemecko zvažuje objednávku ďalších stíhačiek F-35 vyrobených v USA, uviedli pre agentúru Reuters dva zdroje. Rokovania by podľa jedného z nich mohli viesť k nákupu viac ako 35 lietadiel, pričom výsledok je zatiaľ neistý.

Berlín už v roku 2022 objednal 35 strojov, ktorých dodávky sa majú začať koncom tohto roka.

Možný nákup prichádza v čase, keď spoločný nemecko-francúzsky projekt Future Combat Air System (FCAS) v hodnote 100 miliárd eur viazne pre priemyselnú rivalitu. Projekt mal od roku 2040 nahradiť lietadlá Rafale a Eurofighter.

Očakáva sa, že krajiny by mohli upustiť od vývoja spoločnej stíhačky, no mohli by pokračovať v spolupráci na dronoch a digitálnom systéme bojového cloudu.

Stíhačky F-35 by nahradili lietadlá Tornado pri preprave amerických jadrových bômb B61 uskladnených v Nemecku. Ide o jediný západný typ certifikovaný na ich prevážanie. Kancelár Friedrich Merz zároveň spochybnil potrebu vývoja pilotovanej stíhačky šiestej generácie. Minister obrany Boris Pistorius pripomenul, že o osude FCAS má byť jasno v najbližších dňoch.

Hovorca vlády neskôr reagoval, že krajina neplánuje kúpiť ďalšie stíhačky F-35.

(reuters, max)

Minúta  |  

Jun Sok-jol je vinný za vyhlásenie stanného práva, rozhodol súd

Juhokórejský súd vo štvrtok odsúdil bývalého prezidenta Jun Sok-jola na doživotie za vedenie vzbury počas jeho neúspešného pokusu o zavedenie stanného práva v krajine v decembri 2024.

Prokurátori v januári požiadali pre bývalého prezidenta najvyšší možný trest za organizovanie vzbury – trest smrti alebo doživotie. Jeho vyhlásenie výnimočného stavu bolo podľa nich protiústavné a podkopalo fungovanie Národného zhromaždenia aj volebnej komisie, čim narušil liberálny demokratický ústavný poriadok krajiny.

Južná Kórea síce naposledy udelila trest smrti v roku 2016, no od roku 1997 nikoho nepopravila.

Sok-jol nariadil vojakom vtrhnúť do parlamentu a blokovať prístup k budovám vrátane sídla opozície. Obvinenia pravidelne odmieta a tvrdí, že ako prezident mal právo vyhlásiť stanné právo, aby upozornil na konanie opozície.

Exprezidenta už predtým odsúdili na päť rokov väzenia za marenie spravodlivosti, falšovanie úradných dokumentov a nedodržanie zákonných postupov vyžadovaných pri zavedení stanného práva. Obvinenie sa týkalo udalostí z januára 2025, keď sa po odvolaní z funkcie parlamentom zabarikádoval v prezidentskom komplexe a bránil vyšetrovateľom, aby ho zadržali.

(reuters, tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.