Preskočiť na obsah
  |  

Po Turkovi navštívil Pavla ďalší kandidát Motoristov na ministra

Český prezident Petr Pavel prijal na Pražskom hrade kandidáta na ministra životného prostredia Igora Červeného, ktorého vláda nominovala namiesto pôvodného kandidáta Filipa Turka. Červený po stretnutí zhodnotil, že rozhovor sa konal za zatvorenými dverami a detaily ponechá na prezidentovi.

Z novej úlohy má podľa svojich slov rešpekt. „Vždy som mal rešpekt z akejkoľvek úlohy, ktorá bola predo mnou. Človek musí k úlohám pristupovať s rešpektom. Tí, ktorí to tak nerobia, neskončia vždy dobre. Je to pre mňa česť,“ dodal.

Rezort chce viesť v trojici spolu s Filipom Turkom, ktorý zostáva vládnym splnomocnencom pre klimatickú politiku a Green Deal, a s námestníkom Jaromírom Wasserbauerom. Červený zdôraznil, že ministerstvo životného prostredia má rozsiahlu agendu a spoločné vedenie môže byť podľa neho najvhodnejším riešením.

Na otázku, či by vo funkcii zotrval aj po prezidentských voľbách o dva roky, ak by Pavel nevyhral, keďže strana Motoristi v minulosti naznačila možný návrat Turka na post ministra, reagoval vyhýbavo. Teraz sa vraj chcú sústrediť na prácu. Na opakované otázky už neodpovedal a brífing predčasne opustil.

(tasr, max)

  |  

Spojené štáty sprísňujú preverovanie legálnych utečencov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa rozšírila právomoci imigračných úradníkov na zadržiavanie legálnych utečencov, ktorí po roku pobytu v USA žiadajú o zelenú kartu. Vyplýva to z memoranda ministerstva vnútornej bezpečnosti z 18. februára, predloženého federálnemu súdu.

Dokument stanovuje, že utečenci sa musia po roku od vstupu do krajiny vrátiť do vládnej väzby na „inšpekciu a vyšetrenie“ s cieľom opätovného preverenia.

Podľa ministerstva má tento postup zosúladiť kontrolu utečencov s inými žiadateľmi o prijatie a podporiť verejnú bezpečnosť. Nová smernica umožňuje zadržiavanie počas procesu opätovnej kontroly a predstavuje odklon od memoranda z roku 2010, ktoré uvádzalo, že nezískanie trvalého pobytu nie je dôvodom na zadržanie ani vyhostenie.

Federálna sudkyňa Sunshine Sykesová z okresného súdu v kalifornskom Riverside zároveň v stredu zrušila rozhodnutie odvolacej rady pre imigráciu, ktoré podporovalo politiku Trumpa o povinnom zadržiavaní tisícok migrantov bez možnosti požiadať o prepustenie na kauciu.

(reuters, max)

  |  

Komunálne a župné voľby budú v októbri v jeden deň

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra. Na tento termín ich vyhlási predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas).

Voľby zástupcov v mestách, obciach a samosprávnych krajoch budú opäť spojené, konať sa teda budú v jeden deň. Prvýkrát sa tak stalo v roku 2022.

Šéf parlamentu zatiaľ voľby oficiálne nevyhlásil, musí tak urobiť najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Dlhšie sa špekulovalo, že by sa mohli konať až v roku 2027 spolu s parlamentnými.

„Už v októbri minulého roka som deklaroval, že predĺženie súčasného volebného obdobia v našich samosprávach, teda pre našich starostov, primátorov a predsedov krajov, by mohlo byť právne spochybniteľné a nebolo by ústavne čisté,“ spresnil pre TASR Raši.        

Voliči si budú vyberať starostu, respektíve primátora, poslancov obecného, respektíve mestského zastupiteľstva, ako aj predsedu samosprávneho kraja a poslancov krajského zastupiteľstva. V prípade Bratislavy a Košíc budú voliť aj starostov mestských častí a poslancov miestnych zastupiteľstiev.

Voliť budú obyvatelia v takmer tritisíc obciach, mestách a mestských častiach. Pre samosprávne voľby nie je možné vybaviť si hlasovací preukaz. Voliči teda budú môcť hlasovať len v mieste svojho trvalého bydliska.

(tasr, max)

  |  

Cestu Šutaja Eštoka na formulu opäť vyšetruje polícia

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vrátil 17. februára vyšetrovateľovi trestné oznámenie na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) v súvislosti s jeho cestou na preteky Formuly 1 do Abú Zabí v roku 2024.

Vyšetrovateľ má doplniť ďalšie podklady a opätovne rozhodnúť. Prokuratúra sa k veci bližšie nevyjadrila s odôvodnením, že by mohlo dôjsť k zmareniu nariadených úkonov.

Trestné oznámenie podali člen mimoparlamentných Demokratov Juraj Šeliga aj Nadácia Zastavme korupciu. Podľa nadácie mohlo na základe dostupných informácií dôjsť k trestnému činu prijatia nenáležitej výhody, pričom náklady na pobyt údajne presiahli 30-tisíc eur.

Prokurátor už v minulosti vrátil oznámenie vyšetrovateľovi pre nedostatočné zisťovanie a nezabezpečenie potrebných listinných podkladov. Vyšetrovateľ následne rozhodol o odmietnutí podania.

Minister vnútra opakovane reagoval, že cestu do Abú Zabí si hradil z vlastných prostriedkov, aj keď jej súčasťou boli rokovania o spolupráci. Do Spojených arabských emirátov cestoval podľa vlastných slov na pozvanie prezidenta Medzinárodnej automobilovej federácie Mohameda bin Sulajema.

Šutaj Eštok uistil, že ak to bude potrebné, nemá problém zaplatiť si aj v budúcnosti podobnú súkromno-pracovnú cestu.

(tasr, max)

  |  

Telegram: Tvrdenia Moskvy o prelomení šifrovania sú účelové

Spoločnosť Telegram odmietla tvrdenia ruskej vlády, že jej šifrovanie narušili a že zahraničné spravodajské služby môžu čítať správy ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Podľa vlastných slov nezistila žiadne porušenia svojho zabezpečenia.

„Tvrdenie ruskej vlády, že naše šifrovanie bolo ohrozené, je úmyselná konštrukcia, ktorej cieľom je ospravedlniť zákaz Telegramu a nútiť občanov používať štátom kontrolovanú platformu na odosielanie správ, ktorá je navrhnutá na hromadné sledovanie a cenzúru,“ spresnila platforma.

Ruský regulátor komunikácií zaviedol obmedzenia voči platforme s odôvodnením, že neodstraňuje extrémistický obsah. Minister digitálneho rozvoja Maksud Šadajev vyhlásil, že zahraničné služby mali prístup k správam ruských vojakov. Aplikáciu podľa ruských vojakov, vojnových korešpondentov aj politikov používajú na komunikáciu s rodinami aj na niektoré operačné účely.

Moskva už obmedzila aj ďalšie zahraničné služby vrátane WhatsAppu a FaceTimu a vyzvala občanov na používanie novej štátom podporovanej aplikácie MAX. Úrady odmietajú, že by mala slúžiť na sledovanie.

(reuters, max)

  |  

Pellegrini v Indii: AI nesmie zostať v rukách úzkej elity

Prezident Peter Pellegrini na samite AI Impact v Naí Dillí zdôraznil, že umelá inteligencia nie je len otázkou technológie, ale aj moci, dôvery a ľudskej dôstojnosti. Podľa neho nesmie zostať v rukách úzkej elity či korporácií, pretože by to oslabilo dôveru verejnosti.

Demokratizácia AI má podľa prezidenta znamenať prístup k zručnostiam, nástrojom a férovým podmienkam pre inovácie.

Pellegrini poukázal aj na rastúce energetické nároky AI: „Medzinárodná energetická agentúra očakáva, že tento dopyt bude v tomto desaťročí rásť rýchlo. V jej základnom scenári by sa do roku 2030 mohol približne zdvojnásobiť.“

Slovensko má podľa neho výhodu v nízkouhlíkovej a stabilnej energetike. Zdôraznil význam jurisdikcie a ochrany citlivých údajov.

Prezident informoval, že projekt AI Factory na Slovensku, postavený na najnovšej generácii GPU čipov, napreduje. Cieľom je budovať suverénnu AI infraštruktúru a lokálny ekosystém. AI podľa neho môže pomôcť v zdravotníctve, vzdelávaní aj vo verejných službách.

(tasr, max)