Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini: V Bratislave má vzniknúť moderné AI datacentrum

Na Slovensku by malo v krátkom čase vzniknúť prvé moderné datacentrum umelej inteligencie v Bratislave so spotrebou energie jeden megawatt. Fungovať má na čipoch, ktoré doteraz v Európe neboli použité. V Naí Dillí to uviedol prezident Peter Pellegrini počas samitu o umelej inteligencii.

Podľa prezidenta má Slovensko predpoklady stať sa lídrom v rýchlej implementácii najmodernejších AI technológií v strednej Európe aj v širšom európskom priestore. Umelú inteligenciu môžu využiť v zdravotníctve, riadení štátu či v poľnohospodárstve. Pellegrini zdôraznil, že Slovensko má výhodu vďaka atómovej energii a jej prebytku, ktorý dokáže produkovať.

Vodné a jadrové elektrárne podľa neho dávajú krajine príležitosť stať sa centrom budovania autonómnej digitálnej a výpočtovej infraštruktúry.

„Pretože je dôležité, aby citlivé dáta o svojich občanoch alebo o krajine, ktoré chce štát ochraňovať, neboli uložené v cloudoch na druhom konci sveta, o ktorých ani netušíme, pod akou ochranou sú a kto za to nesie zodpovednosť,“ skonštatoval prezident.

Na Slovensku by podľa neho mohli vzniknúť aj veľké datacentrá medzinárodných hráčov, ktoré by umožnili využívať výpočtovú kapacitu aj používateľom z okolitých krajín. Prezident zároveň uviedol, že umelá inteligencia sa bude ďalej technologicky zlepšovať a jej využitie sa rozšíri do bežného života.

(tasr, max)

Minúta  |  

Orbán zvažuje zastaviť export plynu a elektriny pre Ukrajinu

Maďarsko zvažuje zastavenie vývozu elektriny a plynu na Ukrajinu, ak Kyjev neobnoví dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba. Oznámil to šéf kancelárie premiéra Viktora Orbána Gergely Gulyás. Toky ropy prerušil 27. januára útok ruského dronu, ktorý podľa Ukrajiny poškodil infraštruktúru.

Maďarsko a Slovensko, ktoré majú v Európskej únii jediné rafinérie využívajúce ruskú ropu cez Družbu, sa snažia zabezpečiť náhradné dodávky. Obe krajiny uvoľnili strategické ropné rezervy a Slovensko schválilo uvoľnenie ropy zo štátnych rezerv v objeme do 250-tisíc ton. V stredu zároveň oznámili zastavenie vývozu nafty na Ukrajinu.

Gulyás spresnil, že Budapešť koordinuje postup so Slovenskom a v prípade neobnovenia dodávok prijme ďalšie protiopatrenia. Slovenský premiér Robert Fico (Smer) hovoril aj o možnosti zastavenia núdzových dodávok elektriny.

Obe krajiny zároveň požiadali Európsku komisiu o výnimku na nákup ruskej ropy po mori napriek sankciám Únie. Dovoz by mohol smerovať cez jadranský ropovod, Chorvátsko však uviedlo, že by nemalo ísť o ruskú ropu.

(reuters, max)

Minúta  |  

SaS varuje pred limitmi náhradnej trasy ropy na Slovensko

Ropovod Adria, ktorý má byť alternatívou k nefungujúcemu ropovodu Družba, môže naraziť na kapacitné obmedzenia v chorvátskom termináli Omišalj. Upozornil na to poslanec SaS Karol Galek.

Aj keď technologická kapacita ropovodu Adria dosahuje 14,3 milióna ton ropy ročne, vyčerpávacia kapacita tankerov v prístave Omišalj je podľa neho 5,6 milióna ton ročne. Slovensko a Maďarsko pritom vlani spolu spotrebovali viac ako deväť miliónov ton ropy.

Galek pripustil, že kapacita by mohla byť technologicky vyššia, no zatiaľ to nikto neodskúšal. Ako ďalšiu možnosť spomenul prístav Terst v Taliansku, odkiaľ by k nám pritiekla ropa cez Viedeň a Česko.

„Terst má síce kapacitu 40 miliónov ton ročne, ale potom už kapacita, ktorá vedie z Česka na Slovensko, je iba 1,5 milióna ton ročne. Toto je úzke hrdlo v Kralupoch. Je tam reverzný tok, ktorý však nebol nikdy odskúšaný. Je tam potrubie, ktoré od minulého roka nie je využívané, pretože Česi už ruskú ropu neodoberajú,“ zdôraznil s tým, že odskúšanie a sprevádzkovanie by nám trvalo dva až tri mesiace.

Slovensko má podľa pravidiel Únie núdzové zásoby ropy na 90 dní, no reálne využiteľné sú podľa Galeka len na 50 až 60 dní pre nižšiu kvalitu a technologickú náročnosť spracovania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Po Turkovi navštívil Pavla ďalší kandidát Motoristov na ministra

Český prezident Petr Pavel prijal na Pražskom hrade kandidáta na ministra životného prostredia Igora Červeného, ktorého vláda nominovala namiesto pôvodného kandidáta Filipa Turka. Červený po stretnutí zhodnotil, že rozhovor sa konal za zatvorenými dverami a detaily ponechá na prezidentovi.

Z novej úlohy má podľa svojich slov rešpekt. „Vždy som mal rešpekt z akejkoľvek úlohy, ktorá bola predo mnou. Človek musí k úlohám pristupovať s rešpektom. Tí, ktorí to tak nerobia, neskončia vždy dobre. Je to pre mňa česť,“ dodal.

Rezort chce viesť v trojici spolu s Filipom Turkom, ktorý zostáva vládnym splnomocnencom pre klimatickú politiku a Green Deal, a s námestníkom Jaromírom Wasserbauerom. Červený zdôraznil, že ministerstvo životného prostredia má rozsiahlu agendu a spoločné vedenie môže byť podľa neho najvhodnejším riešením.

Na otázku, či by vo funkcii zotrval aj po prezidentských voľbách o dva roky, ak by Pavel nevyhral, keďže strana Motoristi v minulosti naznačila možný návrat Turka na post ministra, reagoval vyhýbavo. Teraz sa vraj chcú sústrediť na prácu. Na opakované otázky už neodpovedal a brífing predčasne opustil.

(tasr, max)

Minúta  |  

Spojené štáty sprísňujú preverovanie legálnych utečencov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa rozšírila právomoci imigračných úradníkov na zadržiavanie legálnych utečencov, ktorí po roku pobytu v USA žiadajú o zelenú kartu. Vyplýva to z memoranda ministerstva vnútornej bezpečnosti z 18. februára, predloženého federálnemu súdu.

Dokument stanovuje, že utečenci sa musia po roku od vstupu do krajiny vrátiť do vládnej väzby na „inšpekciu a vyšetrenie“ s cieľom opätovného preverenia.

Podľa ministerstva má tento postup zosúladiť kontrolu utečencov s inými žiadateľmi o prijatie a podporiť verejnú bezpečnosť. Nová smernica umožňuje zadržiavanie počas procesu opätovnej kontroly a predstavuje odklon od memoranda z roku 2010, ktoré uvádzalo, že nezískanie trvalého pobytu nie je dôvodom na zadržanie ani vyhostenie.

Federálna sudkyňa Sunshine Sykesová z okresného súdu v kalifornskom Riverside zároveň v stredu zrušila rozhodnutie odvolacej rady pre imigráciu, ktoré podporovalo politiku Trumpa o povinnom zadržiavaní tisícok migrantov bez možnosti požiadať o prepustenie na kauciu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Komunálne a župné voľby budú v októbri v jeden deň

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 24. októbra. Na tento termín ich vyhlási predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas).

Voľby zástupcov v mestách, obciach a samosprávnych krajoch budú opäť spojené, konať sa teda budú v jeden deň. Prvýkrát sa tak stalo v roku 2022.

Šéf parlamentu zatiaľ voľby oficiálne nevyhlásil, musí tak urobiť najneskôr 110 dní pred dňom ich konania. Dlhšie sa špekulovalo, že by sa mohli konať až v roku 2027 spolu s parlamentnými.

„Už v októbri minulého roka som deklaroval, že predĺženie súčasného volebného obdobia v našich samosprávach, teda pre našich starostov, primátorov a predsedov krajov, by mohlo byť právne spochybniteľné a nebolo by ústavne čisté,“ spresnil pre TASR Raši.        

Voliči si budú vyberať starostu, respektíve primátora, poslancov obecného, respektíve mestského zastupiteľstva, ako aj predsedu samosprávneho kraja a poslancov krajského zastupiteľstva. V prípade Bratislavy a Košíc budú voliť aj starostov mestských častí a poslancov miestnych zastupiteľstiev.

Voliť budú obyvatelia v takmer tritisíc obciach, mestách a mestských častiach. Pre samosprávne voľby nie je možné vybaviť si hlasovací preukaz. Voliči teda budú môcť hlasovať len v mieste svojho trvalého bydliska.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.