Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zavedenie digitálneho eura môže stáť banky až šesť miliárd eur

Zavedenie digitálneho eura by podľa Európskej centrálnej banky (ECB) mohlo stáť komerčné banky v eurozóne približne štyri až šesť miliárd eur počas štyroch rokov.

Ako uviedol člen Výkonnej rady ECB Piero Cipollone, ide o sumu predstavujúcu približne tri percentá toho, čo banky ročne vynakladajú na údržbu IT systémov.

Náklady by si finančné domy mohli kompenzovať poplatkami od obchodníkov za spracovanie platieb v digitálnom eure.

ECB na projekte pracuje od roku 2020, pričom pilotnú fázu by mala spustiť v roku 2027. O ďalšom postupe má tento rok rozhodnúť Európsky parlament.

Podľa podporovateľov by digitálne euro posilnilo európsku platobnú suverenitu a znížilo závislosť od amerických kartových spoločností. Kritici však upozorňujú na riziká zásahov do súkromia a možné sledovanie transakcií.

ECB však ubezpečuje, že hotovosť zostane aj naďalej dostupná.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Raši škrtá výhody, poslanci prídu o vreckové na cestách

Parlament sprísňuje pravidlá pre zahraničné pracovné cesty poslancov. Predseda NR SR Richard Raši (Hlas) oznámil, že štát začne šetriť aj v tejto oblasti, a to v reakcii na prebiehajúcu konsolidáciu verejných financií.

Nové opatrenia sa budú týkať všetkých poslancov bez ohľadu na politickú príslušnosť, pričom doterajšie pravidlá platili bez výraznejších zmien od roku 2012.

Najvýraznejšou zmenou je zrušenie takzvaného vreckového, teda paušálnych finančných prostriedkov na zahraničné cesty. Podľa Rašiho už takéto výdavky v čase, keď šetria aj domácnosti, nemajú opodstatnenie.

Zavádza sa aj osobná finančná zodpovednosť – ak sa poslanec bez vážneho dôvodu nezúčastní na plánovanej ceste, náklady na letenku alebo ubytovanie uhradí z vlastného platu.

Smernica zároveň presnejšie definuje účel zahraničných ciest. Parlament ju schválil na februárovej schôdzi.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Poľský prezident Nawrocki vetoval reformu súdnictva

Prezident Karol Nawrocki vetoval zákon, ktorý mal zmeniť spôsob výberu členov Národnej rady súdnictva, a tým aj menovanie sudcov v Poľsku.

Reforma bola jedným z hlavných bodov programu vlády premiéra Donalda Tuska, ktorá po nástupe v roku 2023 sľúbila návrat k štandardom požadovaným aj Európskou úniou. Podľa kritikov predchádzajúce úpravy presadené stranou Právo a spravodlivosť (PiS) spolitizovali justíciu a oslabili jej nezávislosť.

Nawrocki, podporovaný PiS, však tvrdí, že nový zákon by rozdelil sudcov na „lepších a horších“ a odovzdal justíciu do rúk politických skupín. Vláda mu naopak vyčíta, že svojím vetom prehlbuje chaos, ktorý podľa nej vznikol práve za éry PiS.

Spor tak zrejme predĺži dlhodobú patovú situáciu medzi prezidentským palácom a kabinetom.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump dáva Iránu desať dní, inak mu hrozí úder USA

Prezident USA Donald Trump varoval Irán, že ak v najbližších dňoch nedosiahne „zmysluplnú“ dohodu o jadrovom programe, môžu nasledovať „zlé veci“. Naznačil pritom, že rozhodujúce obdobie potrvá približne desať dní.

Hoci podľa neho prebiehajú „dobré rozhovory“, Washington zároveň masívne posilňuje vojenskú prítomnosť na Blízkom východe – do regiónu smerujú lietadlové lode, vojnové plavidlá aj stíhačky.

USA požadujú, aby Teherán úplne zastavil obohacovanie uránu a obmedzil raketový program, čo Irán dlhodobo odmieta. Napätie sa odráža aj na trhoch, keďže ceny ropy po Trumpových vyhláseniach vzrástli.

Moskva medzitým varovala pred bezprecedentnou eskaláciou a vyzvala na zdržanlivosť. Situáciu komplikuje aj spoločné iránsko-ruské námorné cvičenie v Ománskom zálive.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Počas zasadnutia Rady mieru sa pre Gazu vyzbieralo sedem miliárd

Americký prezident Donald Trump na prvom zasadnutí svojej Rady mieru oznámil, že na obnovu Gazy sa podarilo vyzbierať sedem miliárd dolárov. Spojené štáty podľa neho prispejú desiatimi miliardami, ďalšie zdroje majú plynúť z krajín Perzského zálivu, FIFA a OSN.

Cieľom fondu je rekonštrukcia enklávy po odzbrojení Hamasu, čo však zostáva jednou z najspornejších otázok.

Hamas sa k odzbrojeniu stavia opatrne a Izrael trvá na tom, že k nemu dôjde „tak či onak“.

Rada mieru zahŕňa Izrael, no nie palestínskych zástupcov, čo vyvoláva obavy z oslabenia úlohy OSN. Trump zároveň naznačil, že pôsobnosť rady by sa mohla rozšíriť aj na iné konflikty.

V regióne medzitým rastie napätie pre hrozby voči Iránu a posilňovanie amerických síl. V najbližších dňoch sa má ukázať, či je možná dohoda o iránskom jadrovom programe.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Jana Vaľová povedie Slovenský inštitút v Prahe

Jana Vaľová, bývalá poslankyňa Národnej rady a exprimátorka Humenného, sa stala riaditeľkou Slovenského inštitútu v Prahe. Do funkcie nastúpila začiatkom tohto týždňa, keď ju v sídle slovenskej ambasády privítal veľvyslanec Martin Muránsky.

Okrem vedenia inštitútu bude pôsobiť aj ako prvá tajomníčka Veľvyslanectva SR v Českej republike.

Podľa vyjadrenia ambasády sa chce vo svojej novej úlohe zamerať najmä na posilňovanie slovensko-českej spolupráce prostredníctvom kultúry a umenia.

Slovenský inštitút v Prahe patrí do siete deviatich zahraničných inštitútov pod gesciou ministerstva zahraničných vecí. Dlhodobo prezentuje slovenskú literatúru, hudbu, divadlo či výtvarné umenie a organizuje podujatia pre Slovákov žijúcich v Česku aj pre českú verejnosť.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.