Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Viac než tisíc Keňanov bojuje za Rusko na Ukrajine

Kenská spravodajská služba informovala parlament, že viac ako tisíc Keňanov bolo najatých na boj za Rusko vo vojne na Ukrajine, čo je podľa dostupných údajov päťnásobne viac než pôvodné odhady.

Správa opisuje prepracovanú sieť pašerákov a skorumpovaných úradníkov, ktorí údajne spolupracovali s náborovými agentúrami. Tie lákali bývalých vojakov, policajtov aj nezamestnaných sľubmi vysokých zárobkov a bonusov.

Dobrovoľníci odchádzali na turistické víza najprv priamo z Nairobi, neskôr cez ďalšie africké krajiny. Podľa správy je aktuálne na fronte 89 Keňanov a desiatky sú hospitalizovaní alebo nezvestní.

Ruská ambasáda v Nairobi odmieta, že by sa podieľala na nelegálnom nábore, a zdôrazňuje, že cudzinci sa môžu do ruskej armády prihlásiť dobrovoľne. Prípad vyvoláva napätie a Keňa plánuje o situácii rokovať s Moskvou.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Orbán: Vojna by nebola, keby bol Trump v tom čase prezidentom

Americký prezident Donald Trump na ustanovujúcom zasadnutí novovytvorenej Rady mieru vo Washingtone vyjadril plnú podporu maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Ten označil iniciatívu za novú šancu na mier nielen v Pásme Gazy, ale aj na Ukrajine.

Zdôraznil, že Maďarsko je jedinou krajinou EÚ zastúpenou na najvyššej úrovni, čo podľa neho odráža zásadový aj bezpečnostný postoj Budapešti.

Orbán zároveň naznačil, že vojna na Ukrajine by podľa jeho názoru nevypukla, keby bol Trump v tom čase prezidentom.

Premiér pripomenul, že Európa čelí dôsledkom konfliktov vo svojom susedstve, a preto má stabilita na Blízkom východe priamy vplyv aj na bezpečnosť EÚ.

Rada mieru, ktorú Trump predstavil ešte v januári v Davose, mala pôvodne dohliadať na obnovu Gazy, jej mandát je však širší. Podľa Trumpa by v budúcnosti mohla dokonca prevziať niektoré úlohy OSN.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump sľubuje finančnú injekciu pre OSN, hovorí o jej potenciáli

Prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty poskytnú Organizácii Spojených národov finančné prostriedky s cieľom posilniť jej fungovanie a zabezpečiť jej dlhodobú životaschopnosť. Vyhlásil to na úvodnom zasadnutí svojej Rady mieru vo Washingtone.

Podľa jeho slov má OSN „veľký potenciál“, ktorý však doteraz nebol naplno využitý.

USA sú síce najväčším prispievateľom do rozpočtu organizácie, no počas Trumpovej administratívy došlo k výraznému obmedzeniu platieb – Washington odmietal uhrádzať povinné príspevky do bežného rozpočtu aj na mierové misie a zároveň znížil dobrovoľné financovanie viacerých agentúr.

Trump zdôraznil aj potrebu investícií do infraštruktúry OSN a ubezpečil, že Spojené štáty pomôžu organizácii postaviť sa na pevnejšie základy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Zavedenie digitálneho eura môže stáť banky až šesť miliárd eur

Zavedenie digitálneho eura by podľa Európskej centrálnej banky (ECB) mohlo stáť komerčné banky v eurozóne približne štyri až šesť miliárd eur počas štyroch rokov.

Ako uviedol člen Výkonnej rady ECB Piero Cipollone, ide o sumu predstavujúcu približne tri percentá toho, čo banky ročne vynakladajú na údržbu IT systémov.

Náklady by si finančné domy mohli kompenzovať poplatkami od obchodníkov za spracovanie platieb v digitálnom eure.

ECB na projekte pracuje od roku 2020, pričom pilotnú fázu by mala spustiť v roku 2027. O ďalšom postupe má tento rok rozhodnúť Európsky parlament.

Podľa podporovateľov by digitálne euro posilnilo európsku platobnú suverenitu a znížilo závislosť od amerických kartových spoločností. Kritici však upozorňujú na riziká zásahov do súkromia a možné sledovanie transakcií.

ECB však ubezpečuje, že hotovosť zostane aj naďalej dostupná.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Raši škrtá výhody, poslanci prídu o vreckové na cestách

Parlament sprísňuje pravidlá pre zahraničné pracovné cesty poslancov. Predseda NR SR Richard Raši (Hlas) oznámil, že štát začne šetriť aj v tejto oblasti, a to v reakcii na prebiehajúcu konsolidáciu verejných financií.

Nové opatrenia sa budú týkať všetkých poslancov bez ohľadu na politickú príslušnosť, pričom doterajšie pravidlá platili bez výraznejších zmien od roku 2012.

Najvýraznejšou zmenou je zrušenie takzvaného vreckového, teda paušálnych finančných prostriedkov na zahraničné cesty. Podľa Rašiho už takéto výdavky v čase, keď šetria aj domácnosti, nemajú opodstatnenie.

Zavádza sa aj osobná finančná zodpovednosť – ak sa poslanec bez vážneho dôvodu nezúčastní na plánovanej ceste, náklady na letenku alebo ubytovanie uhradí z vlastného platu.

Smernica zároveň presnejšie definuje účel zahraničných ciest. Parlament ju schválil na februárovej schôdzi.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Poľský prezident Nawrocki vetoval reformu súdnictva

Prezident Karol Nawrocki vetoval zákon, ktorý mal zmeniť spôsob výberu členov Národnej rady súdnictva, a tým aj menovanie sudcov v Poľsku.

Reforma bola jedným z hlavných bodov programu vlády premiéra Donalda Tuska, ktorá po nástupe v roku 2023 sľúbila návrat k štandardom požadovaným aj Európskou úniou. Podľa kritikov predchádzajúce úpravy presadené stranou Právo a spravodlivosť (PiS) spolitizovali justíciu a oslabili jej nezávislosť.

Nawrocki, podporovaný PiS, však tvrdí, že nový zákon by rozdelil sudcov na „lepších a horších“ a odovzdal justíciu do rúk politických skupín. Vláda mu naopak vyčíta, že svojím vetom prehlbuje chaos, ktorý podľa nej vznikol práve za éry PiS.

Spor tak zrejme predĺži dlhodobú patovú situáciu medzi prezidentským palácom a kabinetom.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.