Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Útok USA na Irán je zrejme nevyhnutný, zhodli sa Kaliňák a Karas

Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) v relácii O 5 minút 12 na STVR vyhlásil, že Európa by sa mala pri zahraničnej politike spojiť, aby sa stala štvrtou veľmocou popri Rusku, USA a Číne.

Zhromažďovanie vojenských prostriedkov USA v blízkosti Iránu označil minister obrany za rokovací nástroj prezidenta Donalda Trumpa.

„Ak sa Irán a USA nedohodnú, dôjde k útoku,“ povedal Kaliňák s dôvetkom, že sa to môže stať „do pár dní“. Pôjde podľa neho o horší útok ako bol ten na Venezuelu a zasiahne aj peňaženky Európanov, lebo porastú ceny palív.

Vyhlásil, že Spojené štáty chránia svojho spojenca Izrael, a preto bude musieť Irán súhlasiť s kontrolou svojich nukleárnych zariadení a čiastočným odzbrojením.

Podpredseda KDH Viliam Karas zdôraznil, že presun toľkej vojenskej techniky USA stál obrovské peniaze, takže „útok je zrejme nevyhnutný“. Dodal, že to „zdecimuje krajinu“ a je neisté, čo bude politickým riešením pre Irán.

Karas súhlasil s tým, že Slovensko musí ako malý štát uprednostňovať zmenu politiky EÚ a nové vedenie. „Východná Európa má kľúčovú úlohu nastaviť zrkadlo západnej Európe a prispieť ku katarzii,“ povedal s dôvetkom, že to treba robiť cez štátnické zoskupovanie sa na základe rovnakých názorov.

(est)

Minúta  |  

Nemecký europoslanec chce odložiť hlasovanie o dohode s USA

Poslanec Európskeho parlamentu Bernd Lange navrhol odložiť hlasovanie o obchodnej dohode medzi Úniou a USA, ktoré je plánované na najbližší týždeň. Podľa neho sa zmenili podmienky aj právny základ, na ktorých bola dohoda uzavretá.

Reagoval tak na vývoj v Spojených štátoch, kde najvyšší súd v piatok zrušil globálne clá prezidenta Donalda Trumpa. Ten následne zaviedol dočasné clo vo výške 10 percent, ktoré v sobotu zvýšil na 15 percent.

„Čistý colný chaos zo strany americkej administratívy. Nikto tomu už nevie porozumieť – len otvorené otázky a rastúca neistota pre EÚ a ostatných obchodných partnerov USA,“ napísal Lange na sociálnej sieti X.

Zdôraznil, že dohoda z minuloročného stretnutia v škótskom Turnberry si vyžaduje jasnosť vzhľadom na nové okolnosti.

Podľa dohody mala Únia zrušiť clá na mnohé americké produkty výmenou za 15-percentné clo USA na väčšinu vývozu z Európskej únie. Zníženie ciel zo strany Únie však podlieha schváleniu členských štátov a Európskeho parlamentu. Parlament už minulý mesiac prácu na dohode dočasne prerušil.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS bude mať snem, Šimečka je jediný kandidát na šéfa hnutia

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) si bude 28. marca v Trnave voliť predsedu, predsedníctvo i podpredsedov. Michal Šimečka je jediným kandidátom na post predsedu hnutia.

O posty podpredsedov sa uchádzajú Zora Jaurová, Simona Petrík, Ivan Štefunko, Michal Truban, Tomáš Valášek, Irena Bihariová, Beáta Jurík, Tamara Stohlová, Jaroslav Spišiak, Ivan Korčok, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Martin Pekár.

PS si každé dva roky volí na sneme nové vedenie. Šimečka vedie PS od roku 2022, opätovne ho zvolili za predsedu v máji 2024. Pred Šimečkom viedla PS od roku 2020 Irena Bihariová, predtým Michal Truban a Ivan Štefunko.

Predsedníctvo podľa informácií na webe PS tvorí aktuálne predseda a 19 členov. Podpredsedami hnutia sú Jaurová, Štefunko, Truban, Valášek a Petrík.

(tasr, est)

Minúta  |  

Szijjártó pre „vydieranie“ Ukrajinou nepodporí 20. balík sankcií proti Rusku

Zo strany Ukrajiny ide podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa neobnovením dodávok ropy cez ropovod Družba na Slovensko a Maďarsko o „politické vydieranie“, informoval Index. Vyplýva to zo zasadnutia Rady energetickej bezpečnosti, ktoré zvolal premiér Viktor Orbán.

Szijjártó podotkol, v pondelok sa plánovalo prijať na samite ministrov Únie rozhodnutie o 20. sankčnom balíku EÚ proti Rusku, to však bude blokovať. A rovnako všetky rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny, kým sa dodávky ropy neobnovia.

Pripomenul, že Kyjev sa tento týždeň rozhodol neobnoviť tranzit ropy, čím mal podľa neho spôsobiť rast cien benzínu až na úroveň tisíc forintov (2,64 eura) a narušiť dodávky v Maďarsku.

Vláda reagovala uvoľnením časti strategických ropných zásob a zabezpečením chýbajúcich objemov nákupom po mori. Zároveň zastavila dodávky motorovej nafty na Ukrajinu a blokuje platbu vo výške 90 miliárd eur, označovanú ako „vojnová pôžička“.

Riešenie hľadajú aj formou odstavenia dodávok elektriny Ukrajine, ide o zhruba 40 percent. Vláda zatiaľ systém nevypne, aby neovplyvnila maďarskú komunitu v Zakarpatskej oblasti. O rovnakom kroku uvažuje aj Slovensko, ak do pondelka Kyjev dodávky neobnoví.

(max)

Minúta  |  

Hlavaj jednotkou, Slafkovský opäť lídrom na olympiáde

Juraj Slafkovský bol s ôsmimi kanadskými bodmi najproduktívnejším slovenským hokejistom na ZOH v Miláne. V šiestich zápasoch strelil štyri góly a pridal štyri asistencie. Rovnako ako pred štyrmi rokmi v Pekingu bol aj tentoraz najproduktívnejší hráč tímu.

Na ZOH 2022 zaznamenal bilanciu 7+0 v siedmich dueloch. Vo veku 21 rokov má po dvoch olympiádach na konte 15 kanadských bodov za 11 gólov a štyri asistencie v 13 stretnutiach.

Najvyťaženejším hráčom slovenského výberu v Miláne bol obranca Šimon Nemec s priemerným časom 22:23 minúty na zápas.

Zverenci trénera Vladimíra Országha odohrali šesť duelov s bilanciou tri víťazstvá a tri prehry, pričom dosiahli skóre 19:22. Negatívne skóre ovplyvnili najmä prehry s USA (2:6) a Fínskom (1:6). Najlepšiu bilanciu +/- bodov mal obranca Peter Čerešňák s piatimi plusovými bodmi.

Do bodovania sa zapísalo 18 z 22 korčuliarov. Nebodovali Michal Ivan, Peter Cehlárik, Samuel Takáč a Martin Marinčin. Brankárskou jednotkou bol Samuel Hlavaj s úspešnosťou zákrokov 90,60 percenta, Škorvánek mal 89,47 percenta. Adam Gajan do hry nezasiahol.

(tasr, max)

Minúta  |  

Majerský bude kandidovať na župana, vo vedení KDH môže nastať zmena

V súvislosti s komunálnymi a župnými voľbami, ktoré Slovensko čakajú v októbri tohto roka, predseda KDH Milan Majerský potvrdil V politike v ta3, že sa bude opäť uchádzať o post predsedu Prešovského kraja.

Vyjadril sa aj o možnej podpore niektorých kandidátov na starostov či primátorov zo strán Smer, Hlas, PS alebo SaS. „Komunálne a regionálne voľby sú iný šport ako parlamentné. Ľudia adresnejšie krúžkujú tých ľudí a áno, na kraje a mestá robíme koalície. Ale nie je ešte nič uzavreté,“ spresnil.

Zmenu môže čakať aj vedenie KDH, ktoré Majerský vedie do roku 2028. Podpredseda hnutia Viliam Karas vyhlásil, že ak sa Majerský v budúcnosti rozhodne odovzdať zodpovednosť za vedenie KDH, je pripravený sa uchádzať o dôveru členov hnutia a ponúknuť im svoju víziu.

„Či tam budem ja alebo niekto iný, nie je relevantné. Máme veľa šikovných ľudí,“ podotkol súčasný líder strany s dôvetkom, že Karasa do KDH oslovil práve on, aby prišiel pomôcť s niektorými vecami. Prízvukoval, že vždy počúva členskú základňu.

„Výzva bola dostať KDH do parlamentu, čo sa podarilo. Mám ambíciu, aby som doviedol KDH aj do vlády,“ dodal Majerský, ktorý vedie stranu šesť rokov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.