Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netreba žiadnu zdravotnícku iniciatívu, reaguje Grónsko na Trumpa

Grónsko a Dánsko odmietli iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa vyslať do arktického regiónu nemocničnú loď. Trump oznámil, že do Grónska pošle loď USNS Mercy, aby sa postarala o „mnohých chorých, o ktorých sa tam nestarajú“. Krok prezentoval ako humanitárnu pomoc a spoluprácu so svojím osobitným vyslancom pre Grónsko, guvernérom Louisiany Jeffom Landrym.

Dánski predstavitelia reagovali jednoznačne. Minister obrany Troels Lund Poulsen uviedol, že obyvatelia Grónska dostávajú potrebnú zdravotnú starostlivosť doma alebo v prípade špecializovaných zákrokov v Dánsku. „Nie je potrebná žiadna mimoriadna zdravotnícka iniciatíva,“ zdôraznil.

Premiérka Mette Frederiksenová vyzdvihla dánsky model bezplatnej a rovnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých a pripomenula, že rovnaký systém funguje aj v Grónsku. „Nie, ďakujeme,“ odkázal Trumpovi grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen.

Reakcia Kodane naznačuje, že Trumpovu ponuku nevníma ako nevyhnutnú pomoc, ale skôr ako ďalší prejav tlaku USA na autonómne územie, o ktoré Washington dlhodobo prejavuje strategický záujem.

(est, reuters)

Minúta  |  

Paríž si predvolá veľvyslanca USA pre jeho vyhlásenia

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot oznámil, že si predvolá amerického veľvyslanca vo Francúzsku Charlesa Kushnera v súvislosti s komentármi k zabitiu pravicového aktivistu Quentina Deranquea.

„Odmietame akýkoľvek politický oportunizmus v súvislosti s touto drámou, ktorá je stratou francúzskej rodiny,“ povedal v rozhovore pre francúzske médiá France Info, France Inter a Le Monde.

Deranquea minulý týždeň ubili na smrť počas bitky s aktivistami ľavice. Prípad vyvolal v krajine silnú odozvu a niektoré médiá ho prirovnali k „francúzskemu momentu Charlieho Kirka“, v narážke na minuloročnú streľbu na amerického konzervatívneho aktivistu.

Barrot zároveň uviedol, že otvorí otázku amerických sankcií voči bývalému eurokomisárovi Thierrymu Bretonovi a sudcovi Medzinárodného trestného súdu Nicolasovi Guillouovi. Tieto opatrenia označil za zásah do autonómie rozhodovania Európskej únie a nezávislosti medzinárodnej justície. Denník Tribune informoval, že prezident Emmanuel Macron požiadal listom prezidenta Donalda Trumpa o zrušenie sankcií.

Americké veľvyslanectvo vo Francúzsku zdôraznilo, že prípad monitoruje, a varovalo pred nárastom násilného radikálneho ľavicového hnutia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezidenta USA zaujíma, prečo Irán nekapituloval

Americký prezident Donald Trump sa podľa svojho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa pýta, prečo Irán ešte „nekapituloval“ a nesúhlasil s obmedzením jadrového programu. Witkoff v rozhovore pre Fox News uviedol, že Trump nechce hovoriť o frustrácii.

„Prečo pod týmto tlakom, s takou námornou silou, neprišli za nami a nepovedali: ‚Vyhlasujeme, že nechceme zbraň, takže toto sme pripravení urobiť‘? A predsa je dosť ťažké ich tam dostať,“ dodal.

Washington buduje svoje sily na Blízkom východe a pripravuje sa na možný niekoľkotýždňový letecký útok na Irán. Teherán pohrozil útokmi na americké základne v prípade napadnutia. USA požadujú, aby sa Irán vzdal vysoko obohateného uránu, ktorý by mohol byť použitý na výrobu bomby, a aby obmedzil podporu militantov aj svoj raketový program.

Irán tvrdí, že jeho jadrový program má mierový charakter a je ochotný prijať určité obmedzenia výmenou za zrušenie sankcií, odmieta však spájať jadrovú otázku s ďalšími témami. Witkoff podotkol, že Irán obohacuje urán až na 60 percent a podľa neho ho od materiálu na výrobu bomby delí približne týždeň.

Potvrdil tiež stretnutie s opozičným lídrom Rezom Pahlavím, ktorý vyzval Spojené štáty, aby netrávili príliš veľa času rokovaniami s Teheránom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mier na Ukrajine nemožno odkladať, vyzval pápež Lev

Pápež Lev v nedeľu vyzval na mier na Ukrajine a zdôraznil, že ukončenie štvorročného konfliktu „nemožno odkladať“. Urobil tak počas týždenného príhovoru k pútnikom na Námestí svätého Petra po nedeľnej modlitbe.

Rusko, ktoré 24. februára 2022 začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, podľa ukrajinskej armády a miestnych predstaviteľov pri najnovších nočných útokoch použilo drony, balistické aj riadené strely. Pápež hovoril o „dramatickej situácii“, množstve obetí, zlomených životoch a rodinách, ako aj o skaze a utrpení.

Spojené štáty sa pokúšajú sprostredkovať rokovania, no pokrok viazne. Rusko požaduje, aby sa Ukrajina stiahla z častí východného Donbasu, ktoré stále kontroluje, čo Kyjev odmieta.

„Mier sa nedá odložiť. Je to naliehavá potreba, ktorá musí nájsť priestor v srdciach a premeniť sa na zodpovedné rozhodnutia,“ poznamenal pápež. Vojnu označil za ranu celej ľudskej rodiny, ktorá zanecháva smrť, skazu a bolesť poznačujúcu celé generácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Susko odmieta slová Fica o zrušení inštitútu kajúcnika

Inštitút spolupracujúcej obvinenej osoby je dôležitý, ale nemôže sa zneužívať. Povedal v relácii Na telo v televízii Markíza minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

„Nemyslím si, že by mal byť vypustený z právneho poriadku. Tieto vyjadrenia [o vypustení inštitútu, pozn. red] treba brať politicky,“ dodal. Reagoval tým na premiéra Roberta Fica (Smer). Ten nedávno reagoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil účinnosť zmeny Trestného poriadku, týkajúcej sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby.

Povedal, že bolo by najlepšie, ak by sa tento inštitút teraz „vygumoval“ z Trestného poriadku a avizoval, že skôr, než definitívne rozhodne Ústavný súd SR, chcú inštitút zasa meniť.

Susko na otázku, či by o prípustnosti výpovede kajúcnika nemal rozhodovať súd, povedal, že nie: „Vláda a parlament sú tu na to, aby sme stanovovali právne rámce, v ktorých by sa sudcovia v rámci aplikácie práva mali pohybovať.“

Jeho oponentka Mária Kolíková (SaS) na otázku, či je vylúčené, že sa obvinené spolupracujúce osoby môžu snažiť krivou výpoveďou o iných získať pre seba výhody, odpovedala, že je to „absolútne vylúčené“.

„Tu sa systém bráni tejto šikane a zneužívaniu. Ak nejaká vec príde na súd, že niekto je obžalovaný, tak to prešlo systémom vyšetrovateľov, sudcov,“ poznamenala a dodala, že po jednej klamlivej výpovedi nemožno neprihliadať na všetky výpovede danej osoby.

(max)

Minúta  |  

Útok USA na Irán je zrejme nevyhnutný, zhodli sa Kaliňák a Karas

Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) v relácii O 5 minút 12 na STVR vyhlásil, že Európa by sa mala pri zahraničnej politike spojiť, aby sa stala štvrtou veľmocou popri Rusku, USA a Číne.

Zhromažďovanie vojenských prostriedkov USA v blízkosti Iránu označil minister obrany za rokovací nástroj prezidenta Donalda Trumpa.

„Ak sa Irán a USA nedohodnú, dôjde k útoku,“ povedal Kaliňák s dôvetkom, že sa to môže stať „do pár dní“. Pôjde podľa neho o horší útok ako bol ten na Venezuelu a zasiahne aj peňaženky Európanov, lebo porastú ceny palív.

Vyhlásil, že Spojené štáty chránia svojho spojenca Izrael, a preto bude musieť Irán súhlasiť s kontrolou svojich nukleárnych zariadení a čiastočným odzbrojením.

Podpredseda KDH Viliam Karas zdôraznil, že presun toľkej vojenskej techniky USA stál obrovské peniaze, takže „útok je zrejme nevyhnutný“. Dodal, že to „zdecimuje krajinu“ a je neisté, čo bude politickým riešením pre Irán.

Karas súhlasil s tým, že Slovensko musí ako malý štát uprednostňovať zmenu politiky EÚ a nové vedenie. „Východná Európa má kľúčovú úlohu nastaviť zrkadlo západnej Európe a prispieť ku katarzii,“ povedal s dôvetkom, že to treba robiť cez štátnické zoskupovanie sa na základe rovnakých názorov.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.