Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár potvrdil ochotu odísť z koalície: Pri paragrafe 363 neuhneme

O ďalšej budúcnosti koalície sa bude rozhodovať zrejme až po tom, čo pracovná skupina pripraví legislatívne návrhy. Hovoria o tom koaliční predstavitelia. Pracovná skupina má riešiť obnovu dôvery v právny štát, zasadať má od pondelka (20. 9.) nepretržite. Pre Sme rodina je červenou čiarou zrušenie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku, prípadne také zmeny paragrafu, s ktorými by hnutie nesúhlasilo. Prioritou pre koalíciu je riešenie v bezpečnostných zložkách, nateraz nerieši otváranie koaličnej zmluvy a nové prerozdelenie pomerov.

Lídri na koaličnej rade neriešili prípadný odchod Sme rodina. Napäté vzťahy budú podľa predsedu Sme rodina a parlamentu Borisa Kollára riešiť, "keď dôjde na lámanie chleba", čiže keď sa ukážu závery pracovnej skupiny. "Niektoré body z toho sme ochotní podporiť, ale pri paragrafe 363 neuhneme. Na konci sa to vyvŕbi a zlomí," povedal v utorok novinárom.

Zopakoval, že Sme rodina nebude súčasťou skupiny. Niektoré návrhy pracovnej skupiny Kollár už videl v pondelok a nemá s nimi problém. Dodal, že na konci sa bude musieť rozhodnúť líder OĽANO a expremiér Igor Matovič. Kollár narážal na víkendové vyhlásenia Matoviča, ktorý pripustil koalíciu bez Sme rodina, ak bude blokovať očistný proces.

Zlomový bod na odchod z koalície je pre Kollára paragraf 363. "Nemám nič proti očiste, ale nechcem, aby sa nadužíval zákon, aby si malá skupinka povedala, že ona je vlastníkom pravdy," dodal.

Remišová Kollára odmietla komentovať

Koaličná rada riešila podľa predsedníčky Za ľudí a vicepremiérky Veroniky Remišovej čiastočne aj návrhy z pracovnej skupiny. Vyhlásenia Kollára nechcela komentovať. "Budem veľmi rada, ak sa čo najviac poslancov v koalícii postaví na správnu stranu a podporí tie správne zmeny," povedala.

Dodala, že koalícia získala protikorupčný mandát, pričom úpravu paragrafu 363 aj zmeny v policajnej inšpekcii majú aj v programovom vyhlásení vlády. "Diskusia bude prebiehať pri konkrétnych legislatívnych zmenách, tam sa už bude treba rozhodnúť, či zmeny klub Sme rodina podporí alebo nepodporí," povedala Remišová.

OĽaNO: Treba počkať na závery pracovnej skupiny

Koalícia má podľa predsedu poslaneckého klubu OĽANO Michala Šipoša počkať na závery pracovnej skupiny. "Každý koaličný partner si musí povedať, na ktorej strane stojí, či na strane spravodlivosti, poriadku a zmien, alebo budeme zatĺkať a brániť sa, že všetko je okej," povedal novinárom.

"Paragraf 363 by sa mal využívať vtedy, keď niekto chce vyšetrovania zastavovať alebo zametať pod koberec, vtedy si myslím, že by mal byť použitý. A nie na to, keď vyšetrovanie beží a zahatať to pred súdom. Myslím si, že najlepšie je, keď o tom rozhoduje súd," doplnil Šipoš, ktorý by bol najradšej, keby boli závery pracovnej skupiny známe do týždňa alebo dvoch.

"Urobím všetko preto, aby sa vrátili na cestu, ktorú sme s našimi ďalšími koaličnými partneri začali. Ak sa pridajú, budem veľmi rád, ak nie, bude to ich voľba," povedal Šipoš na margo postoja Sme rodina.

Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová hovorí, že na koaličnej rade to nevyzeralo na koaličnú krízu. "Všetko má zmysel, pevne verím, že nás spája oveľa silnejší cieľ ako vnútorné konflikty," odpovedala na otázku, či by mala koalícia bez Sme rodina zmysel.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko je zodpovedné za otravu Alexandra Litvinenka, hovorí Európsky súd pre ľudské práva

AKTUALIZOVANÉ Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dospel k záveru, že Rusko je zodpovedné za otravu kritika Kremľa Alexandra Litvinenka v roku 2006. Informovala o tom v utorok agentúra AFP. Rusi hovoria o nepodloženom verdikte.

"Súd dospel bez pochybností k záveru, že atentát spáchali páni Lugovoj a Kovtun. Plánovaná a komplexná operácia zahŕňala obstaranie smrteľného jedu... Cieľom operácie bol pán Litvinenko," píše sa v tlačovej správe ESĽP.

Alexander Litvinenko bol bývalý agent ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý po úteku do Británie v roku 2001 dostal politický azyl a pracoval pre britskú tajnú službu MI6. Podľa televízie Sky News zomrel pomalou a "mučivou smrťou" po tom, ako ho v roku 2006 v Londýne otrávili vzácnym a veľmi silným rádioaktívnym izotopom polónia 210.

Sám Litvinenko pred smrťou obvinil zo svojej otravy ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Môžete umlčať jedného človeka, vlna protestu z celého sveta vám však, pán Putin, bude znieť v ušiach po celý zvyšok života," tvrdil Litvinenko.

Britské vyšetrovanie v roku 2016 dospelo k záveru, že spravodajskú operáciu s cieľom usmrtiť Litvinenka pravdepodobne osobne nariadil ruský prezident. Operáciu pravdepodobne riadila ruská FSB a čin vykonali ruskí občania Andrej Lugovoj a Dmitrij Kovtun.

Rusko od začiatku popiera akúkoľvek účasť na Litvinenkovej smrti.

"Súd zistil, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by ktorýkoľvek z mužov (Lugovoj či Kovtun) mali osobný dôvod zabiť pána Litvinenka a že keby konali vo svojom vlastnom mene, nemali by prístup k vzácnemu rádioaktívnemu izotopu, ktorým ho otrávili. Britské vyšetrovanie vyvrátilo niekoľko (možných) teórií o tom, prečo bol atentát vykonaný. Zapojenie (Ruskej) federácie zostáva jediným hodnoverným vysvetlením," napísal ESĽP.

Agentúra AFP pripomenula, že kritici Kremľa vnímajú otravu Litvinenka ako jeden z viacerých plánovaných činov pod taktovkou Ruska. Ďalším je napríklad otrava bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa v Británii v roku 2018 a lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v roku 2020. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Kremeľ v utorok rozhodnutie súdu označil za "nepodložené". Informovala o tom agentúra Reuters. "ESĽP má sotva právomoc alebo technologickú kapacitu na to, aby mal k dispozícii informácie o tejto záležitosti. Z tohto vyšetrovania stále nie sú žiadne výsledky a uvádzanie takýchto tvrdení je prinajmenšom nepodložené," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Alexander Litvinenko zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti v univerzitnej nemocnici UCH v Londýne 23. novembra 2006. Otrava izotopom polónia 210 mu poškodila obličky, kostnú dreň, prišiel o vlasy, ťažko rozprával a nakoniec mu zlyhal centrálny nervový aj imunitný systém. Vladimir Putin v ten istý deň v Helsinkách, kde sa vtedy konal summit Ruska a EÚ, označil úmrtie bývalého špióna za tragédiu.

(tasr)

Minúta  |  

Blokáda autobusov pred úradom vlády: Presunúť by sa mali pred parlament

Viacero autobusov zablokovalo v utorok cestu pred Úradom vlády SR v okolí Námestia slobody v Bratislave. Ide o súkromných autobusových dopravcov, ktorí upozorňujú na absenciu pomoci zo strany štátu a kritizujú, že ich minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) neprizval k rokovaniam o novej pomocnej schéme.

Bratislavská polícia zároveň na sociálnej sieti informovala, že dopravní bratislavskí policajti zabezpečujú prejazdnosť komunikácie v centre mesta v súvislosti s protestnou jazdou vodičov autobusov, pričom protest bol neohlásený.

Podpredsedníčka Únie súkromných autobusových dopravcov Darina Mosná vysvetlila, že pred úrad vlády autobusárov priviedlo to, že už 18 mesiacov majú tržby na úrovni 10 až 30 percent v porovnaní s vlaňajškom. "Za minulý rok sme dostali nejaké dotácie, keď to bolo ešte na Ministerstve hospodárstva (MH) SR, ale momentálne to preložili od nového roka na Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR. Máme tu september, blíži sa koniec roka a nikto s nami nerokuje," skritizovala Mosná.

Dodala, že na poslednom rokovaní na MH SR bola ústna dohoda s MDV, že súkromných autobusárov k rokovaniam prizvú, doteraz sa tak však nestalo. "Pán Doležal síce občas odpovie na SMS štýlom, že áno, už to bude, ešte chvíľu, ale doteraz nás neprizvali," uzavrela Mosná. Dodala, že únia takto nevie ani čo v pomocnej schéme má byť, ako bude vyzerať a či sa do nej vôbec dostanú malí a strední dopravcovia. "Nevieme, z akého dôvodu nás minister obchádza," dodala Mosná. Vyčíslila, že v rámci malých a stredných autobusových dopravcov ide o zhruba 370 firiem.

Ministerstvo dopravy ešte 10. septembra informovalo, že ďalšiu pomoc pre autobusárov spustí na jeseň. "Sme pripravení poskytnúť ďalšiu pomoc pre autobusárov. Pomoc bude zameraná na zájazdovú, teda nepravidelnú autobusovú dopravu, ako aj na pravidelnú medzinárodnú autobusovú dopravu. Pripravujeme tiež veľkú schému pomoci pre veľké podniky z tejto oblasti," povedal minister Doležal.

(tasr)

Minúta  |  

Koalícia pokračuje aj s hnutím Sme rodina, znie z SaS

Vládna koalícia pokračuje v pôvodnom zložení a nechystá sa vláda bez hnutia Sme rodina. Pre agentúru SITA to po rokovaní koaličnej rady povedala šéfka poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita Anna Zemanová.

„Na koaličnej rade sme všetci konštruktívne spolupracovali v pôvodnom zložení,“ uviedla Zemanová (SaS) s tým, že „nevyzerá to tak“, že by sa chystala vláda bez hnutia Sme rodina. Jeho líder Boris Kollár pred koaličnou radou potvrdil svoje slová z minulého týždňa, že Sme rodina sa nezúčastní práce v odbornej pracovnej skupine, ktorá má pripraviť zmeny vo fungovaní polície, prokuratúry a súdov. Kollár pred stretnutím koaličnej rady pripustil, že Sme rodina v koalícii nemusí pokračovať.

O vládnej zostave bez Sme rodina hovoril cez víkend aj šéf Obyčajných ľudí a nezávislých osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič, ak by Sme rodina blokovala „očistný proces“. „Predpokladám, že oni dvaja (Kollár a Matovič – pozn. SITA) si veci vysvetlili, lebo spoločne sme sa o týchto veciach nerozprávali,“ priblížila Zemanová.

Na otázku, či sa na stretnutí koaličných partnerov, diskutovalo o otvorení koaličnej dohody a o tom, že SaS sa musí jedného rezortu vzdať, Zemanová odpovedala, že to nebolo témou. „Takúto debatu sme nemali Konštruktívne sme sa bavili o legislatívnych návrhoch. Bolo to mimoriadne konštruktívne a priateľské stretnutie,“ uzavrela.

(sita, ste)

Minúta  |  

Premiér pripustil vládu bez Sme rodina. Podobne sa cez víkend vyjadril Igor Matovič

Premiér Eduard Heger si vie predstaviť prípadnú vládu bez Sme rodina s podporou nezaradených poslancov Národnej rady SR, ak to bude viesť k výsledkom v prospech občanov a stabilnej vláde. Reagoval tak na otázky novinárov na pondelkovej tlačovej konferencii po rokovaní odbornej pracovnej skupiny k situácii v bezpečnostných zložkách. Hnutie Sme rodina sa do pracovnej skupiny nezapojilo.

 "Pre mňa je dôležitá stabilná vláda, ale aj vláda, ktorá má výsledky. Na to, aby sme mali výsledky, potrebujeme podporu parlamentu," reagoval premiér na otázky médií. Dodal, že vládnutie s podporou nezaradených poslancov si vie predstaviť, ak to bude viesť k výsledkom v prospech občanov.

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár koncom minulého týždňa oznámil, že sa jeho hnutie nebude zúčastňovať na zasadnutiach odbornej skupiny, ktorú inicioval premiér. Podľa vlastných slov nebude podporovať vytvorenie takzvanej druhej mafie. Vyzval koalíciu, aby sa vrátila k práci, ktorú sľubovala voličom. V prípade pokračovania nezákonností toho nechce byť súčasťou.

Podporu Hegerovmu kabinetu deklarovala SaS s 19 poslancami parlamentu. Spomínala sa aj prípadná podpora nezaradeného poslanca Miroslava Kollára.

Matovičova kritika a podpora od SaS

Ak by hnutie Sme rodina blokovalo očistný proces, koaliční partneri by si museli klásť otázku, či dokážu koalíciu udržať aj bez Sme rodina. V diskusnej relácii TA3 V politike to povedal líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič.

"Urobím všetko pre to, aby Sme rodina zostala súčasťou protikorupčnej koalície. Ak by Sme rodina blokovala očistný proces, ak by blokovala možnosť chrániť statočných ľudí v polícii, prokuratúre, súdnictve pri očiste v boji s mafiou a ak by naďalej chcela umožniť mafii, aby vedela na poslednú chvíľu kedykoľvek vytiahnuť nejaký kľúčový záhadný paragraf, ktorým očistia akéhokoľvek zločinca, potom sa mentálne Sme rodina z koalície vzďaľuje. Vtedy si musíme klásť otázku, či dokážeme udržať koalíciu aj bez Sme rodina," povedal Matovič.

Strana SaS plne podporila vládu Eduarda Hegera (OĽaNO) so všetkými poslancami klubu SaS vrátane odídencov zo Za ľudí, aj keby sa Sme rodina rozhodla opustiť koalíciu."Hodnotové rozdiely medzi koaličnými partnermi sú prirodzené, avšak ak sa neustále zväčšujú, je taktiež prirodzené, že sa budeme rozprávať aj o ďalších možnostiach spoločného vládnutia," doplnil hovorca SaS Ondrej Šprlák.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Jednotné Rusko vyhralo voľby. Druhí komunisti výsledky neuznali

Vládna strana Jednotné Rusko získala podľa predbežných výsledkov takmer polovicu hlasov voličov. Hoci vyhrala, zrejme príde o dvojtretinovú väčšinu potrebnú na ústavné zmeny. Na druhom mieste skončili komunisti. Ich líder v Moskve výsledky neuznal a vyzval ľudí na diskusiu. Do centra Moskvy sa stiahli policajné posily.

Vládnúca strana Jednotné Rusko na základe predbežných výsledkov získala v parlamentných voľbách viac ako 49 percenta hlasov a obhájila parlamentnú väčšinu, informovali v pondelok agentúry Reuters a TASS.

Strana Jednotné Rusko bude mať v Štátnej dume, dolnej komore federálneho parlamentu, jednoduchú väčšinu. Z predbežných čiastkových výsledkov vyplýva, že v parlamente by mala obsadiť viac ako 240 zo 450 kresiel.

Ústredná volebná komisia (ÚVK) oznámila, že po sčítaní 85 percent všetkých hlasov získalo Jednotné Rusko podporu 49,76 percenta voličov. Za ňou nasleduje Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) s 19,61 percenta hlasov.

Tretie miesto by malo patriť Liberálnodemokratickej strane Ruska (7,53 percenta), štvrtá je podľa predbežných výsledkov strana Spravodlivé Rusko-Patrioti-Za pravdu so 7,34 percenta hlasov a piaty subjekt Noví ľudia (5,31 percent).

Týchto päť strán by malo dosiahnuť hranicu piatich percent potrebnú na vstup do parlamentu, pripomína TASS.

Putinovci prišli o kreslá

Jednotné Rusko obhájilo svoju parlamentnú väčšinu, hoci zaznamenalo viac ako desaťpercentnú stratu v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, píše Reuters. Vo voľbách v roku 2016 táto strana, ktorá podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina, získala vyše 54 percent hlasov.

Stratu podpory podľa Reuters spôsobili aj problémy spojené so stagnujúcou kvalitou života v Rusku a obvinenia z korupcie zo strany uväzneného opozičného politika Alexeja Navaľného.

Voľby sa konali v dňoch 17. – 19. septembra. Obyvatelia si volili poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve konali doplňujúce voľby do mestskej Dumy.

Komunisti výsledok neuznali

Líder moskovskej organizácie Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) Valerij Raškin na sociálnej sieti Facebook napísal, že výsledky volieb v Moskve neakceptuje. Vyzval občanov, aby prišli na Puškinovo námestie na verejnú diskusiu o výsledkoch volieb.

Viaceré ruské spravodajské weby informovali, že do centra Moskvy boli stiahnuté policajné posily. Časť Puškinovho námestia je ohradená zátarasami a v blízkosti sú odstavené vozidlá, akými zvyčajne zabezpečujú prevoz zadržaných na policajné stanice. Informovala o tom rozhlasová stanica Echo Moskvy.

Komunistická strana informovala o plánoch usporiadať v Moskve verejné zhromaždenia v dňoch 20., 25. septembra a 3. októbra. Úrady hlavného mesta už uviedli, že kvôli pandémii tieto zhromaždenia nepovolia.

Voľby o popularite prezidenta

Oproti roku 2011 pravdepodobne po tohtoročných ruských voľbách netreba ani v prípade vážnejších manipulácií s ich výsledkom očakávať žiadne masovejšie protesty. Krajina napriek tomu nie je diktatúrou a voľby zohrávajú v jeho politickom systéme aj naďalej dôležitú úlohu. Aj také sú pohľady nezávislých expertov, píše v Štandarde Tomáš Baranec.

Ruský expert Andrej Kolesnikov nepredpokladá, že parlamentné voľby môžu v Rusku niečo zásadné zmeniť, no zdôrazňuje, že plnia dôležitú funkciu. Voľby v Rusku podľa jeho slov momentálne neplnia úlohu prostriedku na výmenu vlád alebo aspoň kádrov. Sú skôr hlasovaním o dôvere prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho vláde.

Obe tieto skutočnosti viedli k dvom extrémnym a protichodným pohľadom na tohtoročné voľby. Podľa prvého z nich represie namierené voči nesystémovej opozícii v kombinácii s rekordne nízkou podporou Jednotného Ruska znamenajú, že Kremeľ sa skutočne bojí a práve prebiehajúce voľby by ho mohli prinajmenšom pripraviť o značnú časť legitimity. Zástancovia druhého pohľadu, naopak, argumentujú, že vzhľadom na rozsah represií, ktoré zasiahli veľkú časť opozície, voľby strácajú akýkoľvek praktický zmysel.

(tasr, haj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.