Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár: Možno z koalície odídeme aj sami

Ak by hnutie Sme rodina zvyšní koaliční partneri vylúčili z vládnej koalície, hnutie to bude rešpektovať. Vyhlásil to líder hnutia Boris Kollár. Červenou čiarou pre Sme rodina je podľa jeho slov zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku a "roztrhnutie prokuratúry na generálnu a špeciálnu". Pripustil tiež, že ak koalíciou neprejde výstavba štátnych nájomných bytov, odísť by z koalície mohli aj sami.

"Bolo nám oznámené zo strany bývalého premiéra, že pokiaľ nepodporíme jeho očistu, tak si vedia predstaviť vládnuť aj bez hnutia Sme rodina. Rešpektujeme to, keď k tomu dôjde a vylúčia nás, bez problémov si pôjdeme sadnúť do opozície. Dokonca keď nás nevylúčia sami, je vysoká pravdepodobnosť, že keď nám neprejdú nájomné byty alebo keď sa neurobí exekučná amnestia, možno sa budeme porúčať aj sami," povedal Kollár na tlačovej konferencii.

Kollár ocenil, že sa zrušilo trestné stíhanie novinárov Denníka N. "Generálny prokurátor je tu na to, že keď sa deje niečo nezákonné alebo niečo zlé v rámci prípravného konania, môže zasiahnuť využitím paragrafu 363 alebo vydaním pokynu," priblížil s tým, že aj toto je podľa Kollára ukážka správneho kroku generálnej prokuratúry.

Šéf parlamentu naznačil, že trest 14 rokov za úplatok 50 000 eur pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana K. nemusí byť primeraný. Ľudia sa podľa neho pozastavujú nad tým, že niekto dostal za 50 000 eur takýto trest "a tu máme kajúcnikov, hrozia im 25-ročné tresty, a zrazu majú len podmienku, hoci ukradli milióny eur". Kollár dodal, že sa nechce zastávať Dušana Kováčika, no vidí "skrivodlivosť" aj na druhej strane. "Ľudia necítia elementárnu spravodlivosť pre každého," dodal.

Podľa Kollára je problém s ľuďmi vo funkciách, ktorí sú buď neschopní, alebo "sú schopní všetkého", čo podľa neho spôsobuje chaos. Zopakoval, že Sme rodina nebude súčasťou pracovnej skupiny, ktorá má riešiť situáciu v bezpečnostných zložkách. Dodal, že niektoré z prvých návrhov skupiny sa mu zdajú dobré.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Fico: Stabilnú vládu môže vytvoriť len blok Smeru a Hlasu

Predseda Smeru-SD Robert Fico označil prípadnú aj predvolebnú spoluprácu s mimoparlamentným Hlasom-SD za najprirodzenejšiu. Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini v tom vidí kalkul a politickú taktiku.

Fico zdôraznil, že Smer-SD chce presadzovať veci dôležité pre slovenskú sociálnu demokraciu. "Máme záujem na vytvorení predvolebnej spolupráce, ak to niekto myslí vážne so stabilnou vládou, vládou, ktorá vráti naspäť charakter právneho a sociálneho štátu. Môže to byť len blok Smeru a Hlasu," povedal.

Na otázku, či by si vedel predstaviť spoluprácu s Borisom Kollárom a Sme rodina, neodpovedal. Podčiarkol, že Smer-SD nekomentuje prieskumy a nehovorí, s kým by vedel alebo nevedel vládnuť. Podstatné budú podľa neho výsledky volieb, pričom strany nad päť percent majú právo rokovať.

Pellegrini v súvislosti so Smerom-SD poznamenal, že v opozícii si partnerov nevyberáte. Opätovne stranu kritizoval za to, že im nedodala chýbajúce podpisy pod návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolávanie premiéra Eduarda Hegera (OĽANO). Myslí si, že na nej by sa dalo baviť aj o témach, ktoré chce riešiť Smer-SD.

Zároveň deklaroval, že do volieb pôjde Hlas-SD ako samostatná strana. "Teraz sa umelo vtláčať do spolupráce je absolútne zbytočné. Je to len taktika z tej strany, z ktorej ponuka prichádza. Nič úprimné na tom nehľadajte, je to obyčajný politický chladnokrvný kalkul," reagoval Pellegrini na Ficove slová.

Z povolebnej spolupráce vylúčil len ĽSNS. Ak Hlas-SD uspeje vo voľbách a bude si môcť vyberať, kritériom pre Pellegriniho bude to, čo chce ktorá strana robiť pre zlepšenie života ľudí na Slovensku.

Smer-SD na vyjadrenie Pellegriniho reagoval, že ak to má byť začiatkom ich prirodzenej spolupráce, je pripravený im po odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) dodať chýbajúcich desať podpisov aj na odvolávanie vlády. Deklaroval, že odvolanie vlády je aj jeho politickou prioritou, hoci to povedie skôr k posilneniu koalície. Smer-SD zároveň očakáva vysvetlenie Hlasu-SD k stiahnutiu návrhu na odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Hovorí o rôznych interpretáciách, "vrátane tých o dohode Hlasu, SaS a Za ľudí ochrániť Máriu Kolíkovú pred devastujúcim výsledkom odvolávania".

(tasr)

Minúta  |  

Kollár potvrdil ochotu odísť z koalície: Pri paragrafe 363 neuhneme

O ďalšej budúcnosti koalície sa bude rozhodovať zrejme až po tom, čo pracovná skupina pripraví legislatívne návrhy. Hovoria o tom koaliční predstavitelia. Pracovná skupina má riešiť obnovu dôvery v právny štát, zasadať má od pondelka (20. 9.) nepretržite. Pre Sme rodina je červenou čiarou zrušenie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku, prípadne také zmeny paragrafu, s ktorými by hnutie nesúhlasilo. Prioritou pre koalíciu je riešenie v bezpečnostných zložkách, nateraz nerieši otváranie koaličnej zmluvy a nové prerozdelenie pomerov.

Lídri na koaličnej rade neriešili prípadný odchod Sme rodina. Napäté vzťahy budú podľa predsedu Sme rodina a parlamentu Borisa Kollára riešiť, "keď dôjde na lámanie chleba", čiže keď sa ukážu závery pracovnej skupiny. "Niektoré body z toho sme ochotní podporiť, ale pri paragrafe 363 neuhneme. Na konci sa to vyvŕbi a zlomí," povedal v utorok novinárom.

Zopakoval, že Sme rodina nebude súčasťou skupiny. Niektoré návrhy pracovnej skupiny Kollár už videl v pondelok a nemá s nimi problém. Dodal, že na konci sa bude musieť rozhodnúť líder OĽANO a expremiér Igor Matovič. Kollár narážal na víkendové vyhlásenia Matoviča, ktorý pripustil koalíciu bez Sme rodina, ak bude blokovať očistný proces.

Zlomový bod na odchod z koalície je pre Kollára paragraf 363. "Nemám nič proti očiste, ale nechcem, aby sa nadužíval zákon, aby si malá skupinka povedala, že ona je vlastníkom pravdy," dodal.

Remišová Kollára odmietla komentovať

Koaličná rada riešila podľa predsedníčky Za ľudí a vicepremiérky Veroniky Remišovej čiastočne aj návrhy z pracovnej skupiny. Vyhlásenia Kollára nechcela komentovať. "Budem veľmi rada, ak sa čo najviac poslancov v koalícii postaví na správnu stranu a podporí tie správne zmeny," povedala.

Dodala, že koalícia získala protikorupčný mandát, pričom úpravu paragrafu 363 aj zmeny v policajnej inšpekcii majú aj v programovom vyhlásení vlády. "Diskusia bude prebiehať pri konkrétnych legislatívnych zmenách, tam sa už bude treba rozhodnúť, či zmeny klub Sme rodina podporí alebo nepodporí," povedala Remišová.

OĽaNO: Treba počkať na závery pracovnej skupiny

Koalícia má podľa predsedu poslaneckého klubu OĽANO Michala Šipoša počkať na závery pracovnej skupiny. "Každý koaličný partner si musí povedať, na ktorej strane stojí, či na strane spravodlivosti, poriadku a zmien, alebo budeme zatĺkať a brániť sa, že všetko je okej," povedal novinárom.

"Paragraf 363 by sa mal využívať vtedy, keď niekto chce vyšetrovania zastavovať alebo zametať pod koberec, vtedy si myslím, že by mal byť použitý. A nie na to, keď vyšetrovanie beží a zahatať to pred súdom. Myslím si, že najlepšie je, keď o tom rozhoduje súd," doplnil Šipoš, ktorý by bol najradšej, keby boli závery pracovnej skupiny známe do týždňa alebo dvoch.

"Urobím všetko preto, aby sa vrátili na cestu, ktorú sme s našimi ďalšími koaličnými partneri začali. Ak sa pridajú, budem veľmi rád, ak nie, bude to ich voľba," povedal Šipoš na margo postoja Sme rodina.

Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová hovorí, že na koaličnej rade to nevyzeralo na koaličnú krízu. "Všetko má zmysel, pevne verím, že nás spája oveľa silnejší cieľ ako vnútorné konflikty," odpovedala na otázku, či by mala koalícia bez Sme rodina zmysel.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko je zodpovedné za otravu Alexandra Litvinenka, hovorí Európsky súd pre ľudské práva

AKTUALIZOVANÉ Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dospel k záveru, že Rusko je zodpovedné za otravu kritika Kremľa Alexandra Litvinenka v roku 2006. Informovala o tom v utorok agentúra AFP. Rusi hovoria o nepodloženom verdikte.

"Súd dospel bez pochybností k záveru, že atentát spáchali páni Lugovoj a Kovtun. Plánovaná a komplexná operácia zahŕňala obstaranie smrteľného jedu... Cieľom operácie bol pán Litvinenko," píše sa v tlačovej správe ESĽP.

Alexander Litvinenko bol bývalý agent ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý po úteku do Británie v roku 2001 dostal politický azyl a pracoval pre britskú tajnú službu MI6. Podľa televízie Sky News zomrel pomalou a "mučivou smrťou" po tom, ako ho v roku 2006 v Londýne otrávili vzácnym a veľmi silným rádioaktívnym izotopom polónia 210.

Sám Litvinenko pred smrťou obvinil zo svojej otravy ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Môžete umlčať jedného človeka, vlna protestu z celého sveta vám však, pán Putin, bude znieť v ušiach po celý zvyšok života," tvrdil Litvinenko.

Britské vyšetrovanie v roku 2016 dospelo k záveru, že spravodajskú operáciu s cieľom usmrtiť Litvinenka pravdepodobne osobne nariadil ruský prezident. Operáciu pravdepodobne riadila ruská FSB a čin vykonali ruskí občania Andrej Lugovoj a Dmitrij Kovtun.

Rusko od začiatku popiera akúkoľvek účasť na Litvinenkovej smrti.

"Súd zistil, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by ktorýkoľvek z mužov (Lugovoj či Kovtun) mali osobný dôvod zabiť pána Litvinenka a že keby konali vo svojom vlastnom mene, nemali by prístup k vzácnemu rádioaktívnemu izotopu, ktorým ho otrávili. Britské vyšetrovanie vyvrátilo niekoľko (možných) teórií o tom, prečo bol atentát vykonaný. Zapojenie (Ruskej) federácie zostáva jediným hodnoverným vysvetlením," napísal ESĽP.

Agentúra AFP pripomenula, že kritici Kremľa vnímajú otravu Litvinenka ako jeden z viacerých plánovaných činov pod taktovkou Ruska. Ďalším je napríklad otrava bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa v Británii v roku 2018 a lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v roku 2020. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

Kremeľ v utorok rozhodnutie súdu označil za "nepodložené". Informovala o tom agentúra Reuters. "ESĽP má sotva právomoc alebo technologickú kapacitu na to, aby mal k dispozícii informácie o tejto záležitosti. Z tohto vyšetrovania stále nie sú žiadne výsledky a uvádzanie takýchto tvrdení je prinajmenšom nepodložené," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Alexander Litvinenko zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti v univerzitnej nemocnici UCH v Londýne 23. novembra 2006. Otrava izotopom polónia 210 mu poškodila obličky, kostnú dreň, prišiel o vlasy, ťažko rozprával a nakoniec mu zlyhal centrálny nervový aj imunitný systém. Vladimir Putin v ten istý deň v Helsinkách, kde sa vtedy konal summit Ruska a EÚ, označil úmrtie bývalého špióna za tragédiu.

(tasr)

Minúta  |  

Blokáda autobusov pred úradom vlády: Presunúť by sa mali pred parlament

Viacero autobusov zablokovalo v utorok cestu pred Úradom vlády SR v okolí Námestia slobody v Bratislave. Ide o súkromných autobusových dopravcov, ktorí upozorňujú na absenciu pomoci zo strany štátu a kritizujú, že ich minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) neprizval k rokovaniam o novej pomocnej schéme.

Bratislavská polícia zároveň na sociálnej sieti informovala, že dopravní bratislavskí policajti zabezpečujú prejazdnosť komunikácie v centre mesta v súvislosti s protestnou jazdou vodičov autobusov, pričom protest bol neohlásený.

Podpredsedníčka Únie súkromných autobusových dopravcov Darina Mosná vysvetlila, že pred úrad vlády autobusárov priviedlo to, že už 18 mesiacov majú tržby na úrovni 10 až 30 percent v porovnaní s vlaňajškom. "Za minulý rok sme dostali nejaké dotácie, keď to bolo ešte na Ministerstve hospodárstva (MH) SR, ale momentálne to preložili od nového roka na Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR. Máme tu september, blíži sa koniec roka a nikto s nami nerokuje," skritizovala Mosná.

Dodala, že na poslednom rokovaní na MH SR bola ústna dohoda s MDV, že súkromných autobusárov k rokovaniam prizvú, doteraz sa tak však nestalo. "Pán Doležal síce občas odpovie na SMS štýlom, že áno, už to bude, ešte chvíľu, ale doteraz nás neprizvali," uzavrela Mosná. Dodala, že únia takto nevie ani čo v pomocnej schéme má byť, ako bude vyzerať a či sa do nej vôbec dostanú malí a strední dopravcovia. "Nevieme, z akého dôvodu nás minister obchádza," dodala Mosná. Vyčíslila, že v rámci malých a stredných autobusových dopravcov ide o zhruba 370 firiem.

Ministerstvo dopravy ešte 10. septembra informovalo, že ďalšiu pomoc pre autobusárov spustí na jeseň. "Sme pripravení poskytnúť ďalšiu pomoc pre autobusárov. Pomoc bude zameraná na zájazdovú, teda nepravidelnú autobusovú dopravu, ako aj na pravidelnú medzinárodnú autobusovú dopravu. Pripravujeme tiež veľkú schému pomoci pre veľké podniky z tejto oblasti," povedal minister Doležal.

(tasr)

Minúta  |  

Koalícia pokračuje aj s hnutím Sme rodina, znie z SaS

Vládna koalícia pokračuje v pôvodnom zložení a nechystá sa vláda bez hnutia Sme rodina. Pre agentúru SITA to po rokovaní koaličnej rady povedala šéfka poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita Anna Zemanová.

„Na koaličnej rade sme všetci konštruktívne spolupracovali v pôvodnom zložení,“ uviedla Zemanová (SaS) s tým, že „nevyzerá to tak“, že by sa chystala vláda bez hnutia Sme rodina. Jeho líder Boris Kollár pred koaličnou radou potvrdil svoje slová z minulého týždňa, že Sme rodina sa nezúčastní práce v odbornej pracovnej skupine, ktorá má pripraviť zmeny vo fungovaní polície, prokuratúry a súdov. Kollár pred stretnutím koaličnej rady pripustil, že Sme rodina v koalícii nemusí pokračovať.

O vládnej zostave bez Sme rodina hovoril cez víkend aj šéf Obyčajných ľudí a nezávislých osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič, ak by Sme rodina blokovala „očistný proces“. „Predpokladám, že oni dvaja (Kollár a Matovič – pozn. SITA) si veci vysvetlili, lebo spoločne sme sa o týchto veciach nerozprávali,“ priblížila Zemanová.

Na otázku, či sa na stretnutí koaličných partnerov, diskutovalo o otvorení koaličnej dohody a o tom, že SaS sa musí jedného rezortu vzdať, Zemanová odpovedala, že to nebolo témou. „Takúto debatu sme nemali Konštruktívne sme sa bavili o legislatívnych návrhoch. Bolo to mimoriadne konštruktívne a priateľské stretnutie,“ uzavrela.

(sita, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.