Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA povolili dodávku ruskej ropy na krízou zmietanú Kubu

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nemá problém s dodávkami ropy na ostrov, a to ani z Ruska. Reagoval tak na situáciu, keď sa ruský tanker s veľkou zásielkou blíži ku kubánskemu prístavu.

Kuba už tri mesiace nedostala žiadnu ropu, čo prehĺbilo energetickú krízu, výpadky elektriny aj nedostatok paliva.

Doterajšia politika USA smerovala k blokáde dodávok, najmä po zastavení venezuelského exportu.

Trump teraz však zdôraznil, že potreby obyvateľstva sú dôležitejšie než geopolitické dôsledky. Zároveň však kritizoval kubánsky režim a naznačil, že sa krajine bude viac venovať po vyriešení napätia s Iránom.

Ruský tanker vezie státisíce barelov ropy, čo by mohlo Kube pomôcť na niekoľko týždňov.

Analytici upozorňujú, že situácia odráža širšie geopolitické posuny, kde Rusko využíva oslabenie sankcií aj konflikt na Blízkom východe.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kauza Kuciak a príprava vrážd prokurátorov pokračuje výsluchom Weissa

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku má pokračovať jedna z najsledovanejších káuz posledných rokov – proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj prípravy vrážd prokurátorov.

Tentoraz sa pozornosť súdu sústreďuje na výsluch Iľju Weissa, člena sereďského gangu, ktorý už skôr vypovedal o tom, že mal pre Darka D. zabezpečiť ukradnuté auto. Podľa obžaloby to súviselo s plánovanou vraždou dnešného generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Zároveň však ide o pokračovanie procesu, ktorý sa po zrušení dvoch predchádzajúcich rozsudkov Najvyšším súdom vracia na ŠTS už tretíkrát.

V kauze objednávky vraždy Kuciaka zostávajú obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

Priami vykonávatelia už boli odsúdení, no vetva týkajúca sa údajných objednávateľov a plánovaných útokov na prokurátorov stále nie je uzavretá.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump vraví, že chce iránsku ropu a môže obsadiť Charg

Prezident USA Donald Trump opäť vystupňoval tlak na Irán, keď vyhlásil, že USA by mohli „zabaviť iránsku ropu“ a nevylúčil ani obsadenie strategického ostrova Charg. Práve cez tento ostrov prechádza väčšina iránskeho ropného exportu, takže by išlo o zásah s globálnymi dôsledkami.

Trump v rozhovore pre Financial Times priznal, že takáto operácia by znamenala dlhšiu prítomnosť amerických síl v regióne a niesla by so sebou riziko ďalších obetí.

Washington už medzičasom posilňuje svoje jednotky na Blízkom východe o tisíce vojakov, zatiaľ čo ceny ropy prudko rastú.

Trump tvrdí, že nepriame rokovania s Iránom napredujú a dohoda by mohla prísť pomerne rýchlo. Zároveň hovorí aj o „zmene režimu“ v Teheráne a naznačuje oslabenie súčasného vedenia.

Irán však tieto tvrdenia odmieta a trvá na tom, že jeho predstavitelia sú v bezpečí.

(pir)

Minúta  |  

Trump priznal, že Gabbardová je k Iránu miernejšia

Americký prezident Donald Trump otvorene naznačil rozdiely medzi svojimi poradcami v otázke Iránu. Podľa jeho slov je riaditeľka národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová „mäkšia“ v prístupe k jadrovým ambíciám Teheránu, hoci jej naďalej vyjadruje dôveru.

Trump zdôraznil, že jeho postoj je tvrdý a jednoznačný – Irán podľa neho nesmie získať jadrovú zbraň.

Zároveň pripustil, že dohoda o obmedzení iránskeho programu môže byť na dosah, čo kontrastuje s nejednotnými vyjadreniami jeho administratívy. Niektorí predstavitelia ešte pred konfliktom varovali, že Irán je len týždne od jadrovej zbrane, zatiaľ čo iní tvrdili, že jeho program bol už oslabený.

Opatrnosť prejavil aj viceprezident JD Vance a časť republikánov upozorňuje na možné domáce politické a ekonomické náklady vojny. Napätie podčiarkla aj rezignácia riaditeľa protiteroristického centra Joea Kenta, ktorý spochybnil bezprostrednú hrozbu Iránu.

Irán naďalej odmieta, že by jeho program mal vojenské ciele.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Pakistan by mohol hostiť rokovania medzi USA a Iránom

Rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom by sa mohli v najbližších dňoch uskutočniť v Pakistane. Podľa agentúry AP to v nedeľu povedal pakistanský minister zahraničných vecí Išak Dar. Nespresnil, či by išlo o nepriame alebo priame rozhovory. Washington ani Teherán na to bezprostredne nereagovali.

Dar sa takto vyjadril po stretnutí so svojimi náprotivkami zo Saudskej Arábie, Egypta a Turecka v Islamabade. Ministri podľa neho rokovali o možných spôsoboch ukončenia vojny na Blízkom východe, ktorú vyvolali americké a izraelské údery na Irán 28. februára.

Podľa zdrojov agentúry Reuters hovorili ministri v Pakistane aj o opätovnom otvorení strategického Hormuzského prielivu. V pondelok budú v rozhovoroch pokračovať.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj rokoval s jordánskym kráľom o spolupráci

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v nedeľu s jordánskym kráľom Abdalláhom rokoval o možnom bezpečnostnom partnerstve zameranom na obranu proti útokom dronov, a to v kontexte narastajúceho napätia v súvislosti s konfliktom s Iránom.

„Rokovali sme o možnom partnerstve v oblasti bezpečnosti a o celkovej situácii na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu,“ napísal na Telegrame.

Zelenskyj totiž hľadá podporu štátov Perzského zálivu pre ukrajinskú vojnu proti Rusku, keďže západná vojenská pomoc čelí novej neistote a Kyjev sa snaží pokryť svoj rozpočtový deficit a financovať domácu výrobu zbraní.

„Z vlastnej skúsenosti vieme, že bez jednotného systému je jednoducho nemožné zabezpečiť plnohodnotnú ochranu ľudí a kritickej infraštruktúry,“ napísal ukrajinský prezident.

Ukrajina sa už v sobotu dohodla na spolupráci v oblasti obrany so Spojenými arabskými emirátmi a Katarom. Obe krajiny pritom Zelenskyj osobne navštívil a minulý týždeň bol za týmto účelom aj v Saudskej Arábii.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.