Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vojna mení mapu oblohy, hrozia preťažené trasy

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) upozorňuje, že konflikty – najmä aktuálna vojna na Blízkom východe – výrazne menia globálny vzdušný priestor a zvyšujú riziká pre civilné lety.

Uzatváranie niektorých oblastí núti letecké spoločnosti využívať užšie a menej bežné koridory, čo vedie k preťaženiu trás medzi Európou a Áziou. Podľa šéfa EASA Floriana Guillermeta sa tým zvyšuje koncentrácia prevádzky, ktorá môže ohroziť bezpečnosť.

Situáciu komplikujú aj ďalšie konflikty vrátane vojny na Ukrajine a napätia v južnej Ázii.

Zároveň rastie hrozba zo strany dronov a rušenia GPS, čo podľa agentúry súvisí aj s prvkami hybridnej vojny. EASA preto zvažuje sprísnenie pravidiel pre boj proti neoprávneným dronom v okolí letísk.

Ako preventívne opatrenie už odporučila vyhýbať sa vzdušnému priestoru nad Iránom, Izraelom a časťami Perzského zálivu. Hoci letectvo má mechanizmy na zmierňovanie rizík, niekedy je podľa regulátora nevyhnutné obmedziť alebo úplne zastaviť prevádzku.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Mobilizácia? Ukrajinky bez výcviku sú v armádnych zoznamoch

Na Ukrajine sa opäť rozprúdila diskusia o mobilizácii, tentoraz v súvislosti so ženami. Hoci podľa platných pravidiel podliehajú povinnej registrácii iba ženy zo zdravotníckych profesií, objavili sa prípady, keď sa v armádnych databázach ocitli aj ženy bez akéhokoľvek medicínskeho vzdelania, píše Unian.

Niektoré z nich zistili, že majú pridelené vojenské hodnosti, prípadne sú vedené ako hľadané osoby za nesplnenie registračných povinností a dostali pokuty. Podľa ich výpovedí sa tak stalo bez ich vedomia.

Ukrajinské ministerstvo obrany tieto prípady vysvetľuje ako chyby pri ručnom zadávaní dát a odmieta, že by išlo o systematickú mobilizáciu žien. Zdôrazňuje, že služba žien v armáde je naďalej dobrovoľná.

Napriek tomu situácia vyvoláva otázky, najmä v kontexte dlhodobého nedostatku vojakov a rastúceho spoločenského napätia okolo mobilizácie.

(pir)

Minúta  |  

USA povolili dodávku ruskej ropy na krízou zmietanú Kubu

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nemá problém s dodávkami ropy na ostrov, a to ani z Ruska. Reagoval tak na situáciu, keď sa ruský tanker s veľkou zásielkou blíži ku kubánskemu prístavu.

Kuba už tri mesiace nedostala žiadnu ropu, čo prehĺbilo energetickú krízu, výpadky elektriny aj nedostatok paliva.

Doterajšia politika USA smerovala k blokáde dodávok, najmä po zastavení venezuelského exportu.

Trump teraz však zdôraznil, že potreby obyvateľstva sú dôležitejšie než geopolitické dôsledky. Zároveň však kritizoval kubánsky režim a naznačil, že sa krajine bude viac venovať po vyriešení napätia s Iránom.

Ruský tanker vezie státisíce barelov ropy, čo by mohlo Kube pomôcť na niekoľko týždňov.

Analytici upozorňujú, že situácia odráža širšie geopolitické posuny, kde Rusko využíva oslabenie sankcií aj konflikt na Blízkom východe.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kauza Kuciak a príprava vrážd prokurátorov pokračuje výsluchom Weissa

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku má pokračovať jedna z najsledovanejších káuz posledných rokov – proces v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ale aj prípravy vrážd prokurátorov.

Tentoraz sa pozornosť súdu sústreďuje na výsluch Iľju Weissa, člena sereďského gangu, ktorý už skôr vypovedal o tom, že mal pre Darka D. zabezpečiť ukradnuté auto. Podľa obžaloby to súviselo s plánovanou vraždou dnešného generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Zároveň však ide o pokračovanie procesu, ktorý sa po zrušení dvoch predchádzajúcich rozsudkov Najvyšším súdom vracia na ŠTS už tretíkrát.

V kauze objednávky vraždy Kuciaka zostávajú obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

Priami vykonávatelia už boli odsúdení, no vetva týkajúca sa údajných objednávateľov a plánovaných útokov na prokurátorov stále nie je uzavretá.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump vraví, že chce iránsku ropu a môže obsadiť Charg

Prezident USA Donald Trump opäť vystupňoval tlak na Irán, keď vyhlásil, že USA by mohli „zabaviť iránsku ropu“ a nevylúčil ani obsadenie strategického ostrova Charg. Práve cez tento ostrov prechádza väčšina iránskeho ropného exportu, takže by išlo o zásah s globálnymi dôsledkami.

Trump v rozhovore pre Financial Times priznal, že takáto operácia by znamenala dlhšiu prítomnosť amerických síl v regióne a niesla by so sebou riziko ďalších obetí.

Washington už medzičasom posilňuje svoje jednotky na Blízkom východe o tisíce vojakov, zatiaľ čo ceny ropy prudko rastú.

Trump tvrdí, že nepriame rokovania s Iránom napredujú a dohoda by mohla prísť pomerne rýchlo. Zároveň hovorí aj o „zmene režimu“ v Teheráne a naznačuje oslabenie súčasného vedenia.

Irán však tieto tvrdenia odmieta a trvá na tom, že jeho predstavitelia sú v bezpečí.

(pir)

Minúta  |  

Trump priznal, že Gabbardová je k Iránu miernejšia

Americký prezident Donald Trump otvorene naznačil rozdiely medzi svojimi poradcami v otázke Iránu. Podľa jeho slov je riaditeľka národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová „mäkšia“ v prístupe k jadrovým ambíciám Teheránu, hoci jej naďalej vyjadruje dôveru.

Trump zdôraznil, že jeho postoj je tvrdý a jednoznačný – Irán podľa neho nesmie získať jadrovú zbraň.

Zároveň pripustil, že dohoda o obmedzení iránskeho programu môže byť na dosah, čo kontrastuje s nejednotnými vyjadreniami jeho administratívy. Niektorí predstavitelia ešte pred konfliktom varovali, že Irán je len týždne od jadrovej zbrane, zatiaľ čo iní tvrdili, že jeho program bol už oslabený.

Opatrnosť prejavil aj viceprezident JD Vance a časť republikánov upozorňuje na možné domáce politické a ekonomické náklady vojny. Napätie podčiarkla aj rezignácia riaditeľa protiteroristického centra Joea Kenta, ktorý spochybnil bezprostrednú hrozbu Iránu.

Irán naďalej odmieta, že by jeho program mal vojenské ciele.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.