Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NATO zostrelilo ďalšiu iránsku raketu nad Tureckom

Balistická strela odpálená z Iránu vstúpila do tureckého vzdušného priestoru a zostrelili ju obranné sily NATO. Podľa Ankary ide už o štvrtý takýto incident od začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Teherán sa k najnovšiemu prípadu bezprostredne nevyjadril, no opakovane poprel, že by cielene útočil na Turecko alebo sa podieľal na predchádzajúcich podobných incidentoch.

NATO potvrdilo, že zachytilo raketu smerujúcu k Turecku, a zdôraznilo pripravenosť brániť členské štáty. Turecké ministerstvo obrany nespresnilo, aký bol konkrétny cieľ strely. V krajine sa nachádzajú významné vojenské objekty vrátane leteckej základne Incirlik, kde pôsobí americký aj spojenecký personál, a radarovej stanice Kurecik so systémom protivzdušnej obrany Patriot.

Irán od začiatku konfliktu podnikol útoky v rôznych častiach Blízkeho východu, pričom zasiahol ropnú infraštruktúru aj základne amerických síl. Turecká armáda deklarovala, že prijíma všetky potrebné opatrenia na ochranu svojho územia.

Incident nasleduje po víkendových rokovaniach regionálnych lídrov o ukončení vojny a obnovení lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Ankara zároveň opakovane vyzvala na zastavenie konfliktu a snažila sa pôsobiť ako sprostredkovateľ.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európska únia obsadila post pre náboženskú slobodu

Európska únia má po prestávke opäť osobitnú zástupkyňu pre náboženskú slobodu mimo svojho územia, informuje portál Idea.de. Do funkcie nastúpila írska politička Mairead McGuinnessová, ktorá má za sebou dlhoročnú kariéru v európskych inštitúciách.

V rokoch 2020 až 2024 pôsobila ako eurokomisárka pre finančné služby a predtým bola aj podpredsedníčkou Európskeho parlamentu, kde sa venovala dialógu s cirkvami a náboženskými komunitami.

Jej vymenovanie privítala aj katolícka biskupská komisia COMECE, podľa ktorej ide o skúsenú političku s pevnou väzbou na európske hodnoty. McGuinnessová sa netají ani osobným vzťahom k viere, ktorý podľa vlastných slov zdedila po matke.

Funkciu preberá po Belgičanovi Fransovi van Daelem a zároveň obsadzuje post, ktorý bol od roku 2024 prázdny.

(pmi)

Minúta  |  

Návrh volebných zmien už predložili poslanci Smeru do parlamentu

Poslanci Smeru predložili do Národnej rady SR novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá prináša zmeny vo voľbe zo zahraničia aj vo výške volebných kaucií. Navrhuje sa zaviesť nový spôsob hlasovania v zahraničí, a to osobne na zastupiteľských úradoch namiesto doterajšieho hlasovania poštou. Táto možnosť by sa mala rozšíriť aj na prezidentské voľby.

Predkladatelia uviedli, že návrh reaguje na dlhodobé požiadavky voličov žijúcich v zahraničí. Nový systém má umožniť hlasovanie bez potreby cestovať na Slovensko alebo vybavovať administratívu spojenú s poštovou voľbou.

V prezidentských voľbách by tak voliči bez trvalého pobytu na Slovensku mohli po novom hlasovať na ambasádach, čo má zvýšiť dostupnosť účasti na voľbách.

Novela zároveň navrhuje zmenu výšky volebnej kaucie pre parlamentné a eurovoľby. Po novom sa má odvíjať od priemernej mesačnej mzdy.

Pri voľbách do zákonodarného zboru má byť vo výške 25-násobku priemernej mzdy namiesto súčasných 17-tisíc eur a pri voľbách do Európskeho parlamentu 2,5-násobku namiesto terajších 1 700 eur. Poslanci argumentujú, že doterajšie sumy sa nemenili od zavedenia a už neplnia svoj účel.

Navrhovaná úprava má byť účinná od 1. septembra 2026.

(tasr, max)

Minúta  |  

India eviduje 747 útokov na kresťanov, úrady čelia kritike za nečinnosť

Počet útokov na kresťanov v Indii podľa dostupných údajov ďalej rastie, informuje portál Idea.de. Evanjelická aliancia v krajine vo svojej výročnej správe uviedla, že v roku 2025 zdokumentovala 747 prípadov násilia, zastrašovania, diskriminácie či spoločenského nátlaku.

V roku 2024 ich pritom bolo zhruba o stovku menej.

Medzi zaznamenanými incidentmi figurujú vyhrážky, falošné obvinenia, zatýkanie, fyzické útoky, rušenie bohoslužieb, vandalizmus aj podpaľačstvo. Zároveň však aliancia upozorňuje, že skutočný rozsah môže byť ešte väčší, pretože časť obetí prípady nenahlási pre strach, sociálny tlak alebo slabý prístup k spravodlivosti.

Jej predstavitelia hovoria o dlhodobom vzorci nepriateľstva voči kresťanským komunitám a kritizujú nedostatočný zásah úradov.

Téma prichádza opäť do popredia aj preto, že rast počtu útokov sa spája s obdobím vlády premiéra Naréndru Módího. India má podľa rebríčka Open Doors 12. najhoršie postavenie vo svete z pohľadu prenasledovania kresťanov.

(pmi)

Minúta  |  

Prepúšťanie v STVR zasiahlo aj členov štrajkového výboru

Hromadné prepúšťanie v STVR zasiahlo už aj ľudí zo štrajkového výboru, ktorí dlhodobo kritizovali pomery vo verejnoprávnom médiu. Niektorí zamestnanci avizujú, že sa chcú s STVR súdiť. Píše denník Sme.

Výpoveď dostala redaktorka Soňa Gyarfášová, ktorá sa venuje mapovaniu osudov politických väzňov a za svoju novinársku prácu získala viaceré ocenenia. Pôsobila aj v štrajkovom výbore, iniciatíve, ktorá sa verejne vymedzovala voči zániku RTVS a neskôr aj voči postupom v STVR.

Výpoveď odmietla prevziať s tým, že ju považuje za účelovú a nespravodlivú. Zároveň oznámila, že plánuje podať antidiskriminačnú žalobu.

Manažment STVR v čele s generálnou riaditeľkou Martinou Flašíkovou tvrdí, že prepúšťanie je súčasťou konsolidácie a že viaceré pozície sú nadbytočné. Gyarfášová to odmieta a zdôrazňuje, že dokumentovanie príbehov ľudí, ktorí bojovali za slobodu v totalitných režimoch, je dnes ešte dôležitejšie, keď odchádzajú poslední pamätníci.

Podľa informácií Sme pritom na jej oddelenie prijali nových ľudí bez zmeny štruktúry. STVR na otázky nereagovala.

Redaktorka Rozália Vlasková, ktorá je na PN, potvrdila, že jej prišli od zamestnávateľa prekážky v práci. Zdôvodnili to tým, že jej pracovné miesto rušia a nemôžu jej ponúknuť inú pozíciu. Situáciu takisto plánuje riešiť súdnou cestou.

(bak)

Minúta  |  

Berlín podporí návrat Sýrčanov domov, hovorí o obnove krajiny

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že sýrski utečenci, ktorí našli azyl v Nemecku, môžu zohrávať významnú úlohu pri obnove svojej krajiny. Povedal to po stretnutí so sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom v Berlíne. Podľa Merza mnohí Sýrčania prispeli k fungovaniu Nemecka, no veľká časť z nich má záujem o návrat domov.

Kancelár zdôraznil, že títo ľudia budú dôležití pri obnove zničených podnikov, škôl, škôlok a nemocníc v Sýrii. Nemecko preto spolupracuje s vládou v Damasku na podpore návratu utečencov a na širšom procese obnovy krajiny.

Očakáva, že približne 80 percent Sýrčanov v Nemecku, kde o azyl žiada približne 700- až 800-tisíc ľudí, sa počas nasledujúcich troch rokov vráti do svojej domovskej krajiny. Počiatočnou prioritou by boli „tí, ktorí už nemajú platné právo na pobyt“, teda sa to bude týkať najmä páchateľov trestných činov.

Merzova vláda zároveň po nástupe sprísnila kontroly voči žiadateľom o azyl, čo súvisí s rastúcou podporou protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko.

Sýrsky prezident Šara ocenil prístup Nemecka počas občianskej vojny a uviedol, že krajina nezabudne na prijatie utečencov. „Spolupracujeme s našimi priateľmi v Nemecku na zavedení modelu cirkulárnej migrácie, ktorý umožní sýrskym talentom prispieť k obnove svojej krajiny,“ uzavrel.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.