Preskočiť na obsah
  |  

Izrael zavádza trest smrti, OSN varuje pred porušením práva

Nový izraelský zákon, ktorý zavádza trest smrti ako štandardný postih pre Palestínčanov odsúdených za vraždy Izraelčanov, vyvolal ostrú kritiku zo strany OSN aj Európskej únie.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk ho označil za diskriminačný a v rozpore s medzinárodným právom, pričom varoval, že jeho uplatňovanie na okupovaných územiach by mohlo predstavovať vojnový zločin.

Podobne reagoval aj generálny tajomník OSN António Guterres. EÚ vyjadrila znepokojenie nad odklonom Izraela od dlhodobého moratória na výkon trestu smrti.

Kritici upozorňujú, že zákon môže byť v praxi uplatňovaný najmä voči Palestínčanom, čo vyvoláva otázky o rovnosti pred zákonom. Legislatíva má vstúpiť do platnosti o 30 dní, no jej osud ešte môže ovplyvniť rozhodnutie najvyššieho súdu.

(tasr, mja)

  |  

Pezeškiján: Irán je ochotný ukončiť vojnu, ale chce záruky

Predseda Európskej rady António Costa telefonicky rokoval s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom a vyzval ho na zmiernenie napätia v regióne.

Irán má podľa prezidenta Masúda Pezeškijána vôľu ukončiť vojnu s Izraelom a Spojenými štátmi, no len za predpokladu, že dostane záruky, že sa konflikt v budúcnosti nezopakuje.

Zdôraznil potrebu návratu k diplomacii, rešpektovania medzinárodného práva a zabezpečenia voľnej plavby v strategickom Hormuzskom prielive.

Costa zároveň kritizoval útoky Iránu na susedné krajiny, ktoré označil za neprijateľné. Podľa Costu je nevyhnutné, aby všetky strany pristúpili k deeskalácii a zabránili ďalšiemu násiliu. Upozornil aj na civilné obete konfliktu vrátane incidentu v škole v Minábe, a apeloval na ochranu civilistov a infraštruktúry.

(reuters, mja)

  |  

Slovensko podľa Blanára neoslabovalo sankcie proti Rusku

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár odmietol kritiku opozície, ktorá spája Slovensko so snahou oslabiť sankcie voči Rusku.

Reagoval tak na medializované prepisy rozhovorov medzi maďarským ministrom Péterom Szijjártóom a Sergejom Lavrovom, v ktorých sa spomínala spolupráca „so Slovákmi“.

Blanár zdôraznil, že rozhodnutie o vyradení osôb zo sankčného zoznamu EÚ prijali všetky členské štáty jednomyseľne. Opozícia, najmä PS a SaS, však žiada vysvetlenie, akú úlohu Slovensko zohralo a či nešlo o ústupok Moskve.

Kritici hovoria o možnej kolaborácii vlády s Ruskom, čo minister odmieta ako manipuláciu a súčasť politických kampaní.

(tasr, mja)

  |  

Tusk: Orbán a Péter Szijjártó už dávno opustili EÚ

Poľský premiér Donald Tusk reagoval na zverejnené odpočúvané rozhovory medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom a šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

Podľa zistení médií sa komunikácia týkala snahy Moskvy dosiahnuť zmiernenie sankcií EÚ voči ruským firmám a jednotlivcom, pričom Budapešť mala tieto požiadavky podporovať.

Tusk vyhlásil, že hoci Maďarsko formálne zostáva členom EÚ, jeho politické vedenie sa od európskych hodnôt vzdialilo.

Szijjártó priznal kontakt s ruskými predstaviteľmi, no označil ho za bežnú diplomatickú prax a obvinenia odmietol. Zároveň naznačil, že jeho komunikácia je odpočúvaná zahraničnými tajnými službami.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina tlačí na EÚ. Pre ich obranu je 90 miliárd eur kľúčových

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou na okraji samitu v Buči, pričom hlavnou témou bola zablokovaná pôžička EÚ vo výške 90 miliárd eur, informoval portál Breaking the News.

Podľa Zelenského sú tieto financie kľúčové nielen pre obranu Ukrajiny, ale aj pre bezpečnosť celej Európy. Zdôraznil, že balík má vyslať jasný signál Rusku o beznádejnosti pokračovania vojny.

Kallasová na jeho slová reagovala, že nemôže s istotou potvrdiť, či bude Kyjevu 90‑miliardová pôžička vyplatená.

Pôžičku zablokovali Maďarsko a Slovensko po spore o tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu. Európska komisia preto hľadá alternatívne riešenia, ako financie uvoľniť bez súhlasu všetkých členských štátov.

(mja)

  |  

Najvyšší súd USA zrušil zákaz konverznej terapie pre maloletých

Najvyšší súd USA rozhodol v pomere 8 : 1 proti zákonu štátu Colorado, ktorý zakazoval psychoterapeutom používať takzvanú konverznú terapiu u maloletých. Súd sa postavil na stranu kresťanskej poradkyne, ktorá tvrdila, že zákaz porušuje slobodu prejavu.

Väčšina sudcov vedená Neilom Gorsuchom dospela k záveru, že zákon neobmedzuje len odbornú prax, ale aj samotnú komunikáciu, a teda zasahuje do práv chránených ústavou.

Kritici rozhodnutia upozorňujú, že konverzná terapia je podľa niektorých odborníkov škodlivá a neúčinná, najmä pre mladistvých.

Nesúhlasné stanovisko sudkyne Ketanji Brownovej Jacksonovej zdôraznilo právo štátov regulovať zdravotnú starostlivosť v záujme ochrany verejného zdravia.

(reuters, mja)