Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd pozastavil výstavbu tanečnej sály v Bielom dome

Americký sudca Richard Leon rozhodol, že prezident Donald Trump nemôže pokračovať vo výstavbe plánovanej tanečnej sály v Bielom dome bez súhlasu Kongresu. Projekt v hodnote 400 miliónov dolárov tak musia dočasne zastaviť, kým bude pokračovať súdny spor.

Súd vyhovel návrhu Národného trustu pre ochranu historických pamiatok, ktorý tvrdil, že administratíva prekročila svoje právomoci, keď zbúrala historické východné krídlo a začala výstavbu novej budovy. Sudca zdôraznil, že prezident nie je vlastníkom Bieleho domu, ale jeho správcom, a bez zákonného povolenia nemôže realizovať takýto projekt.

Rozhodnutie je zatiaľ pozastavené na 14 dní, aby sa administratíva mohla odvolať, čo aj urobila. Trump kritizoval žalobcov a tvrdí, že projekt je financovaný zo súkromných zdrojov a nezaťažuje daňových poplatníkov.

Národný trust pre ochranu historických pamiatok rozhodnutie privítal ako ochranu historického dedičstva. Administratíva, naopak, tvrdí, že projekt má modernizovať areál a zlepšiť bezpečnosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únia zakázala AI obrázky a videá v oficiálnej komunikácii

Hlavné inštitúcie Európskej únie zakázali svojim zamestnancom používať umelo generované obrázky a videá v oficiálnej komunikácii. Európska komisia, Európsky parlament aj Rada EÚ tak reagujú na rastúce obavy z deepfakeov a manipulácie obsahu na internete, píše Politico.

Podľa Bruselu má zákaz chrániť dôveryhodnosť a autenticitu komunikácie. Únia sa obáva, že obsah vytvorený umelou inteligenciou by mohol byť vnímaný ako zavádzajúci alebo škodlivý. Zároveň chce zachovať jasnú zodpovednosť za publikované materiály.

Umelú inteligenciu však naďalej povoľuje využívať na technické úpravy, napríklad zlepšenie kvality obrazu.

Tento prístup kontrastuje s praxou v Spojených štátoch, kde prezident Donald Trump pravidelne využíva AI obsah vo verejnej komunikácii. Podobne aj niektoré vlády v Únii už experimentujú s touto technológiou.

Odborníci upozorňujú, že úplný zákaz môže byť problematický, keďže politická komunikácia sa rýchlo mení a využívanie umelej inteligencie rastie. Niektorí tvrdia, že zodpovedné používanie by mohlo byť efektívnejšie ako úplné odmietnutie.

EÚ však zatiaľ stavia na opatrnosť a zdôrazňuje, že prioritou je zachovanie dôvery verejnosti v oficiálne informácie.

(max)

Minúta  |  

Nemecké deti končia v nemocnici najmä pre psychické problémy

Duševné choroby a poruchy správania boli v roku 2024 najčastejšou príčinou hospitalizácie detí a dospievajúcich vo veku 10 až 19 rokov. Podľa údajov nemeckého štatistického úradu tvorili takmer pätinu všetkých hospitalizácií (615 300) v tejto vekovej skupine, konkrétne 18,9 percenta.

To predstavuje viac ako 116-tisíc prípadov. Oproti roku 2023 ide o nárast o 3,4 percenta. Dlhodobo pritom počet hospitalizácií mladých ľudí pre duševné problémy rastie. V porovnaní s rokom 2004 ide o zvýšenie o viac ako tretinu.

Najčastejšou diagnózou u detí a dospievajúcich je depresia, ktorá tvorí takmer tretinu hospitalizácií (29,1 percenta). Nasledujú reakcie na stres a adaptačné poruchy (10,1 percenta), ochorenia súvisiace s alkoholom (8,5 percenta) a poruchy príjmu potravy (6,3 percenta).

Depresia dominuje aj naprieč všetkými vekovými skupinami, kde tvorí približne štvrtinu hospitalizácií pre duševné ochorenia. Druhou najčastejšou príčinou je alkohol, nasleduje schizofrénia.

Údaje zároveň ukazujú, že duševné ochorenia predstavujú čoraz významnejší dôvod hospitalizácie v populácii, pričom najvýraznejší nárast sa týka práve mladých ľudí.

(max)

Minúta  |  

V zmluve Česka s Vatikánom našiel súd rozpor s ústavou

Ústavný súd Českej republiky rozhodol, že časť zmluvy medzi Českom a Svätou stolicou je v rozpore s ústavným poriadkom. Dokument ako celok však za protiústavný neoznačil. Návrh na preskúmanie podala skupina senátorov a výhrady mal aj prezident Petr Pavel.

Ratifikáciu zmluvy nebude možné dokončiť, kým sa identifikované rozpory neodstránia. Súd za neústavné označil článok 4 o spovednom tajomstve a článok 7 týkajúci sa sprístupňovania kultúrneho dedičstva.

V prípade spovedného tajomstva poukázal na porušenie princípu neutrality štátu a zákazu diskriminácie, keďže katolíckej cirkvi poskytuje výnimočné postavenie oproti ostatným cirkvám. Vláda tvrdila, že zmluva nezakotvuje absolútne spovedné tajomstvo a článok 4 zodpovedá súčasnému právnemu stavu, hoci výklad Svätej stolice je opačný.

Pri článku o kultúrnom dedičstve súd konštatoval rozpor s právom na prístup ku kultúrnemu bohatstvu a slobodou vedeckého bádania, keďže cirkvi by určovali podmienky jeho sprístupnenia.

Česko patrí medzi posledné krajiny Európy bez upravených vzťahov so Svätou stolicou. Podobnú dohodu z roku 2002 parlament neratifikoval pre obavy z narušenia rovnosti cirkví.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel rieši obranu bez NATO, pripravuje manuál pomoci

Európska únia pripravuje manuál, ktorý má členským štátom pomôcť pochopiť, kedy a ako aktivovať doložku vzájomnej pomoci podľa článku 42.7 Zmluvy o Európskej únii. Iniciatíva vzniká v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane spochybňuje fungovanie NATO, čo zvyšuje tlak na posilnenie európskych bezpečnostných mechanizmov.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť plánuje podľa portálu Euractiv vypracovať dokument, ktorý zmapuje dostupné zdroje a postupy v prípade ohrozenia členského štátu.

Súčasťou príprav majú byť aj simulácie rôznych scenárov vrátane situácií, v ktorých by sa aktivoval článok NATO o vzájomnej obrane, článok 42.7 Zmluvy o EÚ alebo oba mechanizmy súčasne.

Diskusia o využití tejto doložky sa zintenzívnila po incidente, pri ktorom iránske drony zasiahli Cyprus. Napriek tomu Cyprus mechanizmus neaktivoval a pomoc prišla formou bilaterálnych opatrení. Článok 42.7 doteraz využili len raz, keď ho Francúzsko aktivovalo po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015.

Únia zároveň pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá má definovať hrozby aj smerovanie obrany. Nie je však zatiaľ jasné, či bude obsahovať konkrétne pravidlá pre aktiváciu doložky vzájomnej pomoci.

(max)

Minúta  |  

Varšava pripravuje vojnovú simuláciu, preverí vládu aj armádu

Poľsko pripravuje rozsiahle strategické cvičenie, do ktorého sa v apríli zapoja najvyšší predstavitelia štátu vrátane vlády, parlamentu a armády. Cieľom je preveriť, ako by fungovalo riadenie krajiny v prípade vojny a či je koordinácia medzi civilnou a vojenskou mocou dostatočne efektívna.

Cvičenie organizuje ministerstvo obrany a schvaľuje ho prezident Karol Nawrocki ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Scenár zostáva utajený, no zahŕňa simulácie krízových situácií a rozhodovacích procesov bez nasadenia jednotiek v teréne.

Prípravy prebiehajú v čase napätia medzi prezidentskou kanceláriou a vládou, najmä v otázkach kompetencií v oblasti obrany.

Očakáva sa, že výsledky cvičenia odhalia slabiny v systéme velenia a naznačia potrebu reforiem, podobne ako to ukázali aj predchádzajúce simulácie.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.