Ježiš zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“
Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. (…) Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami (Lk 24, 35 – 48).
Keď sa Ježiš objavil uprostred učeníkov za zatvorenými dverami večeradla, vyvolal rozruch a zmes úžasu, radosti i zdesenia. Je zaujímavé, koľko času pri takom významnom stretnutí venoval dokazovaniu, že je učeníkom rovnako bezprostredne blízky ako predtým.
Nechával sa nimi dotýkať, dal sa nimi pohostiť, vypýtal si a zjedol pred nimi rybu. Zvláštna teofánia – zjavenie Boha, prejavujúce sa zjavovaním a približovaním toho najobyčajnejšieho ľudského.
