Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko hrozí vetom. Bez Družby nepodporí sankcie EÚ proti Rusku

Slovensko zvažuje tvrdší postup v rámci Európskej únie, ak sa nevyrieši problém s dodávkami ropy cez ropovod Družba. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v parlamente uviedol, že krajina nepodporí pripravovaný sankčný balík proti Rusku, pokiaľ nebude ropovod opäť v plnej prevádzke.

Podľa jeho slov ide o jeden z mála nástrojov, ktorými môže Bratislava tlačiť na Kyjev aj Európsku komisiu, aby situáciu riešili. Zároveň však zdôraznil, že Slovensko neblokuje pôžičku EÚ pre Ukrajinu, hoci ju dlhodobo nepodporuje.

Spolu s Českom a Maďarskom si vyrokovalo výnimku, vďaka ktorej sa nezapojí do garancií ani splácania úrokov. Téma blokovania pôžičky sa dostala do popredia po krokoch maďarského expremiéra Viktora Orbána.

Premiér Robert Fico (Smer) už skôr naznačil, že Slovensko je pripravené v prípade potreby prevziať iniciatívu a pritvrdiť v rokovaniach.

(tasr, pir)

  |  

Pápež v Kamerune: Svet pustoší hŕstka tyranov

Pápež Lev XIV. počas návštevy Kamerunu kritizoval svetových lídrov, ktorí podľa neho míňajú obrovské prostriedky na vojny, a pritom zanedbávajú obnovu a pomoc.

V prejave v meste Bamenda, ktoré leží v konfliktom zmietanom anglicky hovoriacom regióne, hovoril o „svete pustošenom hŕstkou tyranov“, a vyzval na zásadnú zmenu smerovania. Zároveň odsúdil zneužívanie náboženstva na ospravedlnenie násilia, čo označil za morálne neprijateľné.

Jeho slová prichádzajú v čase rastúceho napätia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý pápeža opakovane kritizoval na sociálnych sieťach. Lev sa však priamym reakciám vyhýba a zdôrazňuje potrebu hovoriť o vojnách vrátane konfliktu s Iránom.

Návšteva Kamerunu zároveň poukázala na dlhodobý konflikt medzi vládou a separatistami, ktorý si vyžiadal tisíce obetí.

Pápež vyjadril nádej, že náboženskí lídri by mohli prispieť k mierovému riešeniu a ocenil, že konflikt sa zatiaľ nezmenil na náboženskú vojnu.

Silnú podporu pápežovi a jeho výzve k mieru vyjadrila aj Sarah Mullallyová, prvá žena na čele anglikánskej cirkvi. Vyzvala veriacich naprieč anglikánskou komunitou, aby sa pridali k úsiliu o spravodlivejšie a pokojnejšie riešenie konfliktov.

(reuters, pir)

  |  

Slovensko vydalo Česku ženu podozrivú z útoku v Pardubiciach

Slovenská polícia vo štvrtok odovzdala českým úradom zadržanú americkú štátnu občianku údajne zapojenú do útoku v Pardubiciach. V Českej republike bude stíhaná za obzvlášť závažný zločin teroristického útoku a účasti na teroristickej skupine. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

„Úspešné zadržanie osoby na území Slovenskej republiky dňa 21. marca 2026 realizovali útvary polície z Bratislavy, ktoré sa spoločne s Národnou ústredňou SIRENE úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru a kolegami v Českej republike následne podieľali aj na realizácii eskorty osoby do Českej republiky,“ uviedla polícia.

Požiar v priemyselnom areáli v Pardubiciach vypukol 20. marca nadránom. Hala, v ktorej začalo horieť, patrí českej zbrojovke LPP Holding, ktorá vyrába aj drony pre Ukrajinu. K útoku sa prihlásila dovtedy neznáma skupina The Earthquake Faction, ktorá tvrdí, že jej cieľom bolo zničiť „epicentrum izraelského zbrojárskeho priemyslu“ v Európe. LPP Holding opakovane podotkla, že pre Izrael nič nevyrába.

Podľa zistení médií z návrhov polície na vzatie obvinených do väzby vyplýva, že na základe kamerových záznamov spáchala útok deväťčlenná skupina. Polícia však počet podozrivých nespresnila. O prvých troch zadržaných osobách informovala 24. marca s tým, že jednu z nich zadržali na Slovensku.

(tasr, pir)

  |  

SaS: Firmy utekajú zo Slovenska, je to investičný exodus

Opozičná strana SaS tvrdí, že známe slovenské značky už nevidia na Slovensku svoju budúcnosť, a presúvajú výrobu do zahraničia. Reagovala tak na rozhodnutie spoločnosti Valeo Foods presunúť výrobu trnavského Figara do Česka.

„Figaro prežilo dve svetové vojny, prežilo komunizmus a nebolo schopné prežiť konsolidáciu ministra financií Ladislava Kamenického,“ uviedol poslanec Marián Viskupič.

SaS viní z odchodu firiem konsolidačné opatrenia, ako sú transakčná daň, rast daňovo-odvodového zaťaženia či byrokracia. Podľa nej Slovensko takto prišlo o viac ako 5-tisíc pracovných miest.

Poslanec Karol Galek označil situáciu za vážnu. „Všetko, čo má nohy, uteká zo Slovenska. Ja by som to nazval, že to je investičný exodus,“ povedal. Pripomenul aj presun časti výroby Samsungu do Maďarska a investície Foxconnu v Poľsku.

SaS kritizovala premiéra Roberta Fica (Smer) a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú (Hlas), že nepredstavili opatrenia na podporu ekonomiky. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) však uviedol, že Saková priniesla balík návrhov.

Spoločnosť Valeo Foods zdôvodnila presun výroby snahou optimalizovať náklady, zvýšiť efektivitu a reagovať na rastúcu konkurenciu.

(tasr, bak)

  |  

Samosprávy a prezident sa zhodli, že dlhovú brzdu treba upraviť

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti by mali zmeniť, aby neblokoval prijímanie rozpočtov miest, obcí a krajov. Po stretnutí s prezidentom Petrom Pellegrinim sa na tom zhodli zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a Samosprávnych krajov Slovenska (SK8).

Podľa predsedu ZMOS-u Jozefa Božika súčasná podoba takzvanej dlhovej brzdy výrazne komplikuje až znemožňuje schvaľovanie rozpočtov na ďalší rok. Jej úprava by podľa neho mala byť prvým krokom k zlepšeniu financovania samospráv. Zástupcovia miest a krajov zároveň minulý týždeň vyzvali poslancov parlamentu, aby zákon zmenili.

Diskusia s prezidentom sa dotkla aj ďalších tém. Samosprávy chcú získať možnosť uplatniť suspenzívne veto pri zákonoch, ktoré sa ich týkajú, a tiež legislatívnu iniciatívu po vzore Česka. Riešili aj nastavenie čerpania eurofondov v nasledujúcom období.

Zástupcovia samospráv očakávajú, že prezident otvorí rokovania s ministrami o reforme verejnej správy. Tá má priniesť väčšiu decentralizáciu, presun kompetencií na samosprávy a stabilnejšie financovanie.

(tasr, lud)

  |  

Maďarská daň z povoleniek podľa súdu porušuje pravidlá EÚ

Európsky súdny dvor rozhodol, že maďarská daň z emisných povoleniek CO2 zavedená v roku 2023 je v rozpore s právom EÚ. Podľa súdu totiž oslabuje motiváciu firiem investovať do znižovania emisií.

Daň zaviedla odchádzajúca vláda Viktora Orbána, ktorý nedávno prehral parlamentné voľby. Týka sa podnikov, ktoré získavajú významnú časť emisných povoleniek bezplatne, pričom výška dane dosahuje 36 eur za tonu ročných emisií.

Európsky súdny dvor vrátil prípad späť maďarskému súdu vo Veszpréme, ktorý ho pôvodne predložil na posúdenie. „Maďarská daň z emisných povoleniek CO2 sa javí ako v rozpore s právom EÚ,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Súd sa postavil na stranu výrobcu hnojív Nitrogénművek. Podľa jeho verdiktu ide maďarská úprava proti cieľom smernice EÚ z roku 2003 o obchodovaní s emisiami, ktorá má znižovať emisie skleníkových plynov.

Zdanenie bezplatných povoleniek podľa súdu znižuje ich finančnú hodnotu a odstraňuje stimuly, ktoré majú firmy viesť k obmedzovaniu emisií.

Maďarská vláda v minulosti ignorovala rozhodnutia súdu EÚ. K prípadu sa zatiaľ nevyjadrila ani strana Tisza Pétera Magyara.

(reuters, bak)