Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko chce prispieť k ochrane Hormuzu vlastným radarom

Česká republika ponúkne pasívny radar na zaistenie bezpečnosti v Hormuzskom prielive, keď sa situácia v regióne upokojí. Uviedol to premiér Andrej Babiš.

„Ide o unikátne zariadenie, ktoré nemá nikto na svete. Je to veľmi efektívne zariadenie a práve tam by sa veľmi dobre uplatnilo,“ povedal. Dodal, že ide o príspevok v oblasti, v ktorej má Česko silné postavenie. „Ponúkame to, v čom sme dobrí. Naša armáda mala vždy dobrý zvuk v rámci NATO.“

Podľa premiéra zatiaľ nie je jasné, ako dlho by radar v oblasti pôsobil. O prípadnom vyslaní by mal rozhodovať parlament. „Pýtal som sa aj na to, do akej miery by boli ochránení naši vojaci,“ uviedol.

Babiš označil návrh aj za gesto voči spojencom po kritike zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Myslím, že to poteší našich priateľov a možno aj prezidenta Trumpa,“ dodal.

Babiš po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem napísal na sociálnych sieťach, že šéfovi Aliancie predstavil plán, ktorým by Česká republika mohla „prispieť k ochrane Hormuzského prielivu“.

Na tlačovej konferencii následne avizoval rokovania s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom a predstaviteľmi ďalších členských štátov NATO o situácii v prielive.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Brusel zvažuje pustiť pre krízu zásoby leteckého paliva

Európska únia je pripravená koordinovať uvoľnenie zásob leteckého paliva, ak by pretrvávali problémy v Hormuzskom prielive. Hovorca Únie potvrdil, že aj keď momentálne nedostatok paliva v Európe nehrozí, blok sa pripravuje na možné výpadky dodávok.

Napätie v regióne ovplyvňuje letecký sektor, keďže európske aerolinky a regulačné orgány varovali pred možným rušením letov, uzemňovaním lietadiel a narušením letnej sezóny. Problémy súvisia s dodávkami paliva z Blízkeho východu v dôsledku vojenského konfliktu.

Irán oznámil dočasné otvorenie Hormuzského prielivu pre komerčnú dopravu po dohode o prímerí, no Spojené štáty plánujú pokračovať v námornej blokáde iránskych prístavov. Prepravná spoločnosť Hapag-Lloyd zároveň uviedla, že sa prielivu zatiaľ vyhne.

EÚ zdôraznila, že situáciu naďalej sleduje a rozhodnutie Iránu nemení aktuálne plány. Jasnejší vývoj očakáva v nasledujúcom týždni.

Možnosť uvoľnenia zásob nadväzuje aj na výzvy z leteckého sektora. Európska únia zároveň pripravuje opatrenia na optimalizáciu kapacity rafinérií a riešenie potenciálnej krízy v dodávkach paliva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tisza sa snaží zachrániť vládne dokumenty pred skartovaním

Maďarská strana Tisza vytvorila platformu na záchranu vládnych dokumentov, ktoré by mohla odchádzajúca vláda skartovať. Na sociálnej sieti Facebook to oznámil kandidát Tiszy na premiéra Péter Magyar.

Podľa neho stránka umožňuje anonymne nahlásiť likvidáciu dokumentov, ale aj nahrať citlivé spisy, ktorým to hrozí. Doteraz mimoparlamentná Tisza v parlamentných voľbách porazila vládny Fidesz a podľa neoficiálnych výsledkov získala ústavnú väčšinu v parlamente.

Predseda Tiszy vo videu povedal, že z čoraz viac ministerstiev a ďalších inštitúcií prichádzajú správy o intenzívnom skartovaní utajovaných a potenciálne z nezákonnosti usvedčujúcich dokumentov.

„Každý, kto sa podieľa na takomto zločine, sa bude zodpovedať pred zákonom,“ zdôraznil Magyar.
Tisza na platforme „Stop skartovaniu!“ tvrdí, že dokumenty je možné posielať anonymne a bezpečne a odosielateľ sa nedá vysledovať a identifikovať.

„Cieľom je zachrániť dokumenty verejného záujmu a zabrániť zmiznutiu dokumentov, ktoré môžu byť neskôr dôležité pre verejnosť, súdnictvo a krajinu,“ dodal budúci maďarský premiér.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Izrael po 48 dňoch ruší väčšinu vojnových obmedzení

Izraelská armáda po 48 dňoch zrušila takmer všetky vojnové obmedzenia na území krajiny. Opatrenie prichádza v čase, keď sa prímeria s Libanonom aj Iránom zdajú stabilné.

Veliteľstvo domáceho frontu oznámilo, že obmedzenia zaviedli od 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael spustili spoločné letecké útoky proti Iránu. Teraz sa situácia natoľko upokojila, že väčšina opatrení už nie je potrebná.

V celej krajine zrušili obmedzenia zhromažďovania s výnimkou oblastí pri libanonskej hranici. Tam zostáva limit stanovený na tisíc ľudí do soboty do 20.00.

Armáda zároveň uviedla, že po tomto termíne zrušia obmedzenia aj v pohraničných komunitách. Školy a pracoviská môžu po novom fungovať v bežnom režime na celom území Izraela.

Ide o prvý prípad od začiatku konfliktu, keď krajina pristúpila k takmer úplnému zrušeniu vojnových opatrení.

(timesofisrael, bak)

Minúta  |  

Fico núka kapacity a skúsenosti pri odmínovaní Hormuzu

Predseda vlády Robert Fico (Smer) v piatok po samite lídrov v Paríži oznámil, že ponúkol kapacity Slovenska pri odmínovaní pobrežia Hormuzského prielivu, pokiaľ by boli nevyhnutné, ako aj skúsenosti súvisiace s vodným manažmentom –, toto všetko po skončení vojenského konfliktu v tomto regióne a v súlade s Ústavou SR.

Fico upozornil na situáciu v prielive, kde podľa neho dochádza k pokusom o jeho kontrolu či zavedenie mýta. Zdôraznil, že riešením krízy je dodržiavanie medzinárodného práva, čo znamená zabezpečenie slobodnej a bezpečnej plavby.

Premiér zároveň poukázal na následky situácie pre Slovensko: „Hoci Slovensko nemá prístup k moru, situácia v Hormuzskom prielive v kombinácii s prerušením dodávok ropy cez ropovod Družba mimoriadne negatívne ovplyvňuje slovenskú energetickú bezpečnosť.“

Hormuzský prieliv je kľúčový pre globálne dodávky ropy a plynu. Po útokoch Izraela a USA ho Irán prakticky zablokoval. Spojené štáty zároveň avizovali kontrolu lodnej dopravy v oblasti, zatiaľ čo Irán oznámil dočasné otvorenie prielivu počas trvania prímeria.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švédsky kráľ pricestoval do Ľvova, stretol sa so Zelenským

Kráľ Karol XVI. Gustáv pricestoval do mesta Ľvov ako prvý monarcha, ktorý túto krajinu navštívil od začiatku ruskej vojenskej invázie v roku 2022, oznámila vláda v Štokholme.

Švédska televízia priniesla zábery 79-ročného kráľa, ako sa stretáva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Máte našu plnú podporu,“ uviedol Karol Gustáv v krátkom prejave vo Ľvove.

Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach video, na ktorom je vidieť, ako si spoločne so švédskym monarchom položením kvetov uctili pamiatku padlých ukrajinských vojakov. „Sme nesmierne vďační za tento prejav rešpektu,“ napísal ukrajinský prezident na platforme X.

Karol Gustáv pricestoval na Ukrajinu spoločne so švédskou ministerkou zahraničných vecí Mariou Malmer Stenergardovou. Z vyhlásenia švédskej vlády vyplýva, že jej program zahŕňa „ďalšie návštevy s cieľom zbierať skúsenosti nadobudnuté počas vojny“.

„Švédska podpora pre Ukrajinu je špeciálna. Má širokú politickú podporu, prichádza však aj zo strany spoločnosti a zo sŕdc ľudí,“ citovala agentúra TT šéfku švédskej diplomacie.

Švédsko podobne ako mnoho ďalších európskych krajín poskytlo Ukrajine od začiatku invázie balíky vojenskej pomoci.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.