Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia schválila Slovensku zadržanú platbu z plánu obnovy

Komitologický výbor Európskej komisie schválil pre Slovensko pozdržanú šiestu a siedmu platbu z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 1,2 miliardy eur. V piatok po rokovaní výboru o tom informoval Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku SR.

Vyplatenie prostriedkov dočasne pozastavili v súvislosti s reorganizáciou Úradu na ochranu oznamovateľov.

Aktuálne schválenie podľa úradu podpredsedu vlády však signalizuje, že implementácia reforiem a investícií napreduje podľa plánu a prináša konkrétne výsledky. „Naším prvoradým cieľom je, aby Slovensko získalo všetky prostriedky z plánu obnovy. Vďaka nim budeme môcť pokračovať v dôležitých investíciách do vzdelávania vrátane škôl a škôlok, ako aj do zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre občanov v celej krajine,“ zhodnotil minister školstva a vicepremiér Tomáš Drucker (Hlas).

Súhrnné vyplatenie prostriedkov šiestej a siedmej platby môže Slovensko očakávať začiatkom mája. Po vyplatení týchto dvoch platieb bude mať Slovensko k dispozícii viac ako 5,2 miliardy eur z celkového balíka 6,4 miliardy eur.

Do úplného vyčerpania prostriedkov zostávajú ešte dve záverečné žiadosti o platbu v hodnote približne 1,2 miliardy eur, ktoré plánuje krajina predložiť do konca augusta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obohatený urán z Iránu sa vráti do USA, potvrdil šéf Bieleho domu

Prezident Donald Trump v piatok potvrdil, že USA budú spolupracovať s Iránom na získaní jeho obohateného uránu a jeho vrátení do Spojených štátov.

„Dáme to dokopy. Pôjdeme tam s Iránom, príjemným pokojným tempom, pôjdeme dole a začneme s výkopmi s veľkými strojmi. Prinesieme to späť do Spojených štátov,“ priblížil. Hovoril pritom o „jadrovom prachu“ a dodal, že ho vyťažia „veľmi skoro“.

Trumpova zmienka o „jadrovom prachu“ je odkazom na to, čo podľa neho zostalo po tom, ako Spojené štáty a Izrael v júni minulého roka bombardovali iránske jadrové zariadenia.

Predpokladá sa, že Irán vlastní viac ako 400 kilogramov uránu obohateného na 60-percentnú čistotu. Otázka iránskeho jadrového programu je jednou z najchúlostivejších otázok v rokovaniach medzi USA a Iránom.

Trump skôr podotkol, že hlavným dôvodom vojny bolo zabrániť Iránu získať jadrové zbrane. Irán tvrdí, že obohacovanie uránu – proces, ktorý v závislosti od trvania výroby produkuje palivo pre elektrárne a jadrové hlavice – je výlučne na mierové civilné použitie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Česko chce prispieť k ochrane Hormuzu vlastným radarom

Česká republika ponúkne pasívny radar na zaistenie bezpečnosti v Hormuzskom prielive, keď sa situácia v regióne upokojí. Uviedol to premiér Andrej Babiš.

„Ide o unikátne zariadenie, ktoré nemá nikto na svete. Je to veľmi efektívne zariadenie a práve tam by sa veľmi dobre uplatnilo,“ povedal. Dodal, že ide o príspevok v oblasti, v ktorej má Česko silné postavenie. „Ponúkame to, v čom sme dobrí. Naša armáda mala vždy dobrý zvuk v rámci NATO.“

Podľa premiéra zatiaľ nie je jasné, ako dlho by radar v oblasti pôsobil. O prípadnom vyslaní by mal rozhodovať parlament. „Pýtal som sa aj na to, do akej miery by boli ochránení naši vojaci,“ uviedol.

Babiš označil návrh aj za gesto voči spojencom po kritike zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Myslím, že to poteší našich priateľov a možno aj prezidenta Trumpa,“ dodal.

Babiš po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem napísal na sociálnych sieťach, že šéfovi Aliancie predstavil plán, ktorým by Česká republika mohla „prispieť k ochrane Hormuzského prielivu“.

Na tlačovej konferencii následne avizoval rokovania s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom a predstaviteľmi ďalších členských štátov NATO o situácii v prielive.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Brusel zvažuje pustiť pre krízu zásoby leteckého paliva

Európska únia je pripravená koordinovať uvoľnenie zásob leteckého paliva, ak by pretrvávali problémy v Hormuzskom prielive. Hovorca Únie potvrdil, že aj keď momentálne nedostatok paliva v Európe nehrozí, blok sa pripravuje na možné výpadky dodávok.

Napätie v regióne ovplyvňuje letecký sektor, keďže európske aerolinky a regulačné orgány varovali pred možným rušením letov, uzemňovaním lietadiel a narušením letnej sezóny. Problémy súvisia s dodávkami paliva z Blízkeho východu v dôsledku vojenského konfliktu.

Irán oznámil dočasné otvorenie Hormuzského prielivu pre komerčnú dopravu po dohode o prímerí, no Spojené štáty plánujú pokračovať v námornej blokáde iránskych prístavov. Prepravná spoločnosť Hapag-Lloyd zároveň uviedla, že sa prielivu zatiaľ vyhne.

EÚ zdôraznila, že situáciu naďalej sleduje a rozhodnutie Iránu nemení aktuálne plány. Jasnejší vývoj očakáva v nasledujúcom týždni.

Možnosť uvoľnenia zásob nadväzuje aj na výzvy z leteckého sektora. Európska únia zároveň pripravuje opatrenia na optimalizáciu kapacity rafinérií a riešenie potenciálnej krízy v dodávkach paliva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tisza sa snaží zachrániť vládne dokumenty pred skartovaním

Maďarská strana Tisza vytvorila platformu na záchranu vládnych dokumentov, ktoré by mohla odchádzajúca vláda skartovať. Na sociálnej sieti Facebook to oznámil kandidát Tiszy na premiéra Péter Magyar.

Podľa neho stránka umožňuje anonymne nahlásiť likvidáciu dokumentov, ale aj nahrať citlivé spisy, ktorým to hrozí. Doteraz mimoparlamentná Tisza v parlamentných voľbách porazila vládny Fidesz a podľa neoficiálnych výsledkov získala ústavnú väčšinu v parlamente.

Predseda Tiszy vo videu povedal, že z čoraz viac ministerstiev a ďalších inštitúcií prichádzajú správy o intenzívnom skartovaní utajovaných a potenciálne z nezákonnosti usvedčujúcich dokumentov.

„Každý, kto sa podieľa na takomto zločine, sa bude zodpovedať pred zákonom,“ zdôraznil Magyar.
Tisza na platforme „Stop skartovaniu!“ tvrdí, že dokumenty je možné posielať anonymne a bezpečne a odosielateľ sa nedá vysledovať a identifikovať.

„Cieľom je zachrániť dokumenty verejného záujmu a zabrániť zmiznutiu dokumentov, ktoré môžu byť neskôr dôležité pre verejnosť, súdnictvo a krajinu,“ dodal budúci maďarský premiér.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Izrael po 48 dňoch ruší väčšinu vojnových obmedzení

Izraelská armáda po 48 dňoch zrušila takmer všetky vojnové obmedzenia na území krajiny. Opatrenie prichádza v čase, keď sa prímeria s Libanonom aj Iránom zdajú stabilné.

Veliteľstvo domáceho frontu oznámilo, že obmedzenia zaviedli od 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael spustili spoločné letecké útoky proti Iránu. Teraz sa situácia natoľko upokojila, že väčšina opatrení už nie je potrebná.

V celej krajine zrušili obmedzenia zhromažďovania s výnimkou oblastí pri libanonskej hranici. Tam zostáva limit stanovený na tisíc ľudí do soboty do 20.00.

Armáda zároveň uviedla, že po tomto termíne zrušia obmedzenia aj v pohraničných komunitách. Školy a pracoviská môžu po novom fungovať v bežnom režime na celom území Izraela.

Ide o prvý prípad od začiatku konfliktu, keď krajina pristúpila k takmer úplnému zrušeniu vojnových opatrení.

(timesofisrael, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.