Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát si v aprílovej aukcii požičal viac ako pol miliardy eur

Slovensko v pravidelnej mesačnej aukcii predalo štátne dlhopisy v celkovom objeme 516,8 milióna eur. Vyplýva to z informácií Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

Cenné papiere mali splatnosť od dvoch do desiatich rokov a ich priemerný ročný úrok sa pohyboval od 2,67 do 3,64 percenta. Záujem investorov bol výrazne vyšší, celkový dopyt dosiahol 1,619 miliardy eur.

Najväčší objem, 221,8 milióna eur, získal štát z dlhopisov so splatnosťou v roku 2036. Priemerný akceptovaný úrok pri nich dosiahol 3,64 percenta. Po 100 miliónoch eur priniesli dlhopisy splatné v rokoch 2029 a 2031 s úročením 2,83 percenta a 3,10 percenta. Najkratšie dlhopisy so splatnosťou v roku 2028 priniesli 95 miliónov eur pri úroku 2,67 percenta.

V predchádzajúcej aukcii si Slovensko požičalo 643 miliónov eur, pričom úroky boli vyššie. Dopyt investorov vtedy dosiahol 839 miliónov eur.

Počas marca štát ponúkol aj dlhopisy pre občanov a získal 417 miliónov eur. Celkovo plánuje tento rok vydať dlhopisy za desať miliárd eur.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Slovensko a Luxembursko chcú prehĺbiť spoluprácu

Predstavitelia parlamentov Slovenska a Luxemburska sa zhodli na potrebe rozvíjať vzájomnú spoluprácu. Uviedli to po rokovaní na Bratislavskom hrade predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) a predseda Poslaneckej snemovne Luxemburského veľkovojvodstva Claude Wiseler.

Diskusia sa zamerala na spoluprácu medzi parlamentmi, najmä na úrovni výborov a na hľadanie spoločných stanovísk pri dôležitých témach. Raši pripomenul, že ide o prvé takéto oficiálne stretnutie po desiatich rokoch.

Wiseler označil Slovensko za dôležitého partnera a zdôraznil paralely medzi obomi krajinami. Zároveň pozval Rašiho na návštevu Luxemburska a navrhol pravidelné výmeny medzi parlamentmi, napríklad formou spoločných zasadnutí výborov.

Témou rokovania bola aj spolupráca v oblasti mládeže, kde chcú krajiny podporiť výmenné programy. Raši avizoval aj vznik slovenskej víkendovej školy pre viac ako 1 200 Slovákov žijúcich v Luxembursku.

Diskusia sa dotkla aj investícií, keďže Luxembursko patrí medzi významných investorov na Slovensku. Rokovali takisto o energetickej bezpečnosti, ropovode Družba a problémoch automobilového priemyslu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

PS žiada preveriť kauzu migrantov a predvolať veľvyslanca

Progresívne Slovensko žiada pre informácie o údajnom organizovanom zvážaní migrantov na slovenské hranice pred parlamentnými voľbami v roku 2023 zvolanie viacerých parlamentných výborov. Strana chce, aby sa témou zaoberal aj Osobitný kontrolný výbor Národnej rady SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

Podľa členky výboru Zuzany Števulovej sú informácie, ktoré naznačil víťaz maďarských volieb Péter Magyar, vážne a zásadné. „Je to predovšetkým SIS, ktorá by mala povedať, akými informáciami presne disponovala v lete 2023 a akým spôsobom s nimi naložila,“ uviedla. Progresívci chcú preto predvolať bývalého riaditeľa služby aj jeho nástupcu.

Strana zároveň žiada zvolanie výboru pre európske záležitosti a výboru pre obranu a bezpečnosť. Podľa nej môže ísť o ohrozenie fungovania schengenského priestoru a bezpečnosti Európskej únie.

Vyjadrila hlboké znepokojenie nad informáciami, ktoré naznačil Magyar, preto podáva návrh uznesenia, aby parlament vyzval na predvolanie maďarského veľvyslanca. Zároveň navrhuje zriadenie vyšetrovacieho tímu.

Premiér Robert Fico (Smer) označil tvrdenia Pétera Magyara o nelegálnej migrácii za nepravdivé a skonštatoval, že ho bude pri prvom osobnom stretnutí žiadať o vysvetlenie. Maďarské hranice boli podľa Fica v rokoch 2022 až 2023 „deravé ako ementál a absolútne nekontrolované“.

Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) sú zas informácie o zvážaní migrantov na slovenské hranice pred voľbami takou hlúposťou ako voda v prútenom koši.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Japonsko zasiahlo zemetrasenie, varujú pred vlnami cunami

Severné Japonsko zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdou približne 7,5, ktoré vyvolalo varovanie pred cunami. Otrasy, zaznamenané pri pobreží prefektúry Iwate, boli citeľné aj v Tokiu vzdialenom stovky kilometrov.

Japonská meteorologická agentúra upozornila na možné vlny vysoké až tri metre, pričom prvá vlna s výškou približne 80 centimetrov už zasiahla prístav Kudži. Úrady vyzvali obyvateľov pobrežných oblastí na okamžitú evakuáciu do vyšších polôh a varovali pred opakovanými nárazmi vĺn.

Zatiaľ sa neobjavili správy o rozsiahlych škodách, no vláda zriadila krízový tím a preveruje situáciu. Experti zároveň upozorňujú na riziko ďalších otrasov.

Japonsko leží v oblasti takzvaného Ohnivého kruhu a pomerne často čelí zemetraseniam.

(pir)

Minúta  |  

Kyjev hlási siedmu obeť streľby, polícia zisťuje motív útoku

Počet obetí sobotňajšej streľby v Kyjeve zvýšili na sedem po tom, ako v nemocnici zomrel ťažko zranený muž. Informoval o tom primátor Vitalij Kličko, podľa ktorého bol pacient od začiatku v kritickom stave a lekári už jeho život nezachránili.

Strelec, označený ako muž ruského pôvodu, podľa dostupných údajov strieľal na ľudí v Holosiivskom okrese a potom sa zabarikádoval v supermarkete s rukojemníkmi. Polícia ho napokon zastrelila.

V nemocniciach zostáva ďalších sedem zranených vrátane dieťaťa, pričom štyria pacienti sú na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Keďže podobné útoky sú na Ukrajine skôr výnimočné, prípad okamžite vyvolal silnú odozvu. Bezpečnostná služba ho vyšetruje ako teroristický čin, no motív útočníka zatiaľ známy nie je.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ruskú ropu nemožno ignorovať, reaguje Kremeľ na výnimku USA

Kremeľ reagoval na rozhodnutie USA obnoviť výnimku zo sankcií na vývoz ruskej ropy tvrdením, že ruské dodávky nemožno na globálnom trhu ignorovať. Hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko zostáva „zodpovedným hráčom“, hoci energetické trhy prechádzajú náročným obdobím.

Administratíva Donalda Trumpa umožnila krajinám dočasne nakupovať ruskú ropu po mori, čo má podľa dostupných informácií pomôcť zmierniť prudký rast cien energií. Tie vzrástli najmä v dôsledku konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom.

Zároveň však tento krok vyvolal kritiku zo strany amerických zákonodarcov, ktorí ho vnímajú ako príliš ústretový voči Moskve počas pokračujúcej vojny na Ukrajine.

Rusko patrí medzi najväčších producentov aj exportérov ropy, čo zvyšuje jeho vplyv na globálne ceny. Podľa ruského vyslanca Kirilla Dmitrijeva sa výnimka dotkne ďalších sto miliónov barelov ropy.

Celkový objem tak môže dosiahnuť až 200 miliónov barelov.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.