Poslanci nepodporili zmeny z dielne Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré mali jasnejšie upraviť definíciu „zotavovacieho podujatia“. Práve medzi ne v súčasnosti detské tábory patria. Prísne podmienky by sa podľa návrhu vzťahovali len na väčšie podujatia s viac ako 30 deťmi do 16 rokov trvajúce dlhšie ako päť dní.
Zvýšenie počtu dní a detí na zadefinovanie „zotavovacieho podujatia“ bolo aj jedným z mnohých odporúčaní Rady mládeže Slovenska (RmS). Prispelo by to podľa nej k zlepšeniu podmienok pre organizátorov táborov a pomohlo odbremeniť štátnu správu od nadmernej byrokracie.
Ako pre Štandard spresnil Juraj Lizák, riaditeľ RmS, boli aj za to, aby pod zákonnú úpravu zotavovacích podujatí nespadli niekoľkodňové akcie s menším kolektívom. „Sú to napríklad aktivity počas predĺžených májových víkendov, jarných či jesenných prázdnin. Myslíme si, že ide o iný typ aktivity, ako sú letné pobytové tábory,“ vraví Lizák.
Nateraz teda stále pre všetky detské tábory platí, že za „zotavovacie podujatie“, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, sa považuje každý organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni.
Nepredvídateľné a často sa meniace legislatívne prostredie podľa riaditeľa RmS organizátorov letných táborov frustruje.
„Z mládežníckych organizácií často počujeme, že veľa dobrovoľníkov, ktorí doteraz venovali čas a energiu letným pobytovým táborom, radšej prechádzajú na organizáciu denných táborov, ktorá nie je vôbec regulovaná,“ konštatuje Lizák.
Našťastie sa však podľa neho vždy podarilo na poslednú chvíľu s Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR dohodnúť na adekvátnom riešení.
„Vôbec nevnímame tento stav ako konečný,“ tvrdí Lizák na margo prípadných zmien, ktoré ešte po rokovaniach s ÚVZ a ministerstvom zdravotníctva môžu prísť, keďže s ich predstaviteľmi stále komunikujú a pravidelne sa stretávajú.
Cieľom týchto rokovaní je podľa riaditeľa nastaviť pravidlá tak, aby reflektovali domácu aplikačnú prax, funkčné riešenia zo zahraničia a spoločný záujem organizátorov a hygienikov zabezpečiť zdravie účastníkov tábora.
„Podstatné pre nás budú závery spoločných rokovaní ÚVZ a ministerstva zdravotníctva o podobe novelizovanej vyhlášky o zotavovacích podujatiach,“ konštatuje Lizák.
„Z našej strany aktuálne čakáme na avizované zverejnenie vyhlášky ÚVZ,“ potvrdila pre Štandard aj Eva Novotná, riaditeľka Ústredia Slovenského skautingu.
Pripomeňme, že s poslednou vyhláškou prišla hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová minulý rok tesne pred letom a organizátorom spôsobila nemalé problémy, keď sa zrušila výnimka pre mládežnícke organizácie. V dôsledku toho sa aj títo zväčša dobrovoľníci museli začať riadiť obsahom definície zotavovacieho podujatia, čo so sebou prináša prísne pravidlá.
Možná zmena: zdravotník s kurzom
Debaty o pravidlách pre detské tábory sa vedú medzi zástupcami ich organizátorov a inštitúciami už rok. Hygienici chcú prostredníctvom prísnych pravidiel zabezpečiť ochranu zdravia detí a mladých ľudí. To by znamenalo napríklad vyššie nároky na personál či zdravotné zabezpečenie.
Práve to vyvolalo obavy medzi organizátormi, ktorí upozorňujú, že mnohé tábory stoja na angažovanosti dobrovoľníkov. Už dnes pritom podľa svojich slov zápasia s byrokraciou a nejasnými pravidlami. Niektorí preto opäť zvažujú, či tábory vôbec zorganizujú.
Najväčším problémom stále zostáva povinnosť zabezpečiť profesionálneho zdravotníka počas celého podujatia.
„Nestačí dobrovoľník s kurzom prvej pomoci, tak ako to stačilo posledných 35 rokov,“ spresnil v stanovisku Slovenský skauting, ktorý nevidí dôvod na sprísnenie tejto regulácie. Tvrdí, že dnes sa vďaka mobilnému pokrytiu a dostupnosti dopravy riešia zdravotné problémy a úrazy na podujatiach rýchlejšie a bezpečnejšie ako v minulosti.
Problémom, na ktorý upozorňuje Slovenský skauting, je práve dostupnosť vysokoškolsky kvalifikovaných zdravotníkov: „Slovensko rieši ich chronický nedostatok. Naše pokusy pokryť podujatia profesionálmi zlyhávajú na ich nedostatku.“
Ako pre Štandard spresňuje riaditeľka Ústredia Slovenského skautingu Novotná, téma zotavovacích podujatí sa týka desiatok tisíc detí naprieč rôznymi organizáciami. Práve tie upozorňujú na to, že máloktorý profesionálny zdravotník je ochotný vziať si v dovolenkovej sezóne dva týždne pracovného voľna a ísť pomáhať na tábor.
„A ak áno, tak zväčša len ako na platenú brigádu, čo je pre väčšinu táborov finančne nereálne,“ spresňujú skauti.
Takýto zdravotník si podľa riaditeľa RmS vie vypýtať aj niekoľko stoviek eur za zabezpečenie zdravotného dohľadu na podujatí. „Problém však nie je ani tak v samotnej cene, ale vo fyzickej a v personálnej nedostupnosti zdravotníckeho personálu,“ dopĺňa Lizák.
RmS preto žiadala, aby sa úprava vyhlášky o zotavovacích podujatiach priblížila úprave Českej republiky, kde môže zdravotný dohľad nad účastníkmi letného tábora zabezpečovať absolvent akreditovaného kurzu.
„Vítame, že pripravovaná zmena vyhlášky o zotavovacích podujatiach by mala byť rozšírená o takýto typ zdravotníka,“ objasnil riaditeľ nové zmeny, ktoré by mali po rokovaniach s ÚVZ a ministerstvom zdravotníctva v novej vyhláške pribudnúť.
Kuchár alebo hygienická spôsobilosť?
Problémom, na ktorý skauti, mládežnícke organizácie, cirkevné skupiny alebo športové kluby upozorňujú, je okrem vyškoleného zdravotníka aj certifikovaný kuchár. Doposiaľ nebolo jasné, či túto funkciu bude môcť vykonávať aj osoba s dokladom o hygienickej spôsobilosti, keďže viaceré úrady zdravotníctva to organizátorom vykladali inak.
„Podľa aktuálnej komunikácie s Ministerstvom zdravotníctva SR a výkladu usmernení ÚVZ nemusí byť stravovanie zabezpečené kuchárom a mal by stačiť zdravotný preukaz preukazujúci bezinfekčnosť,“ vysvetľuje Lizák.
Tak ako v prípade zdravotníka, ani tu podľa riaditeľa RmS nejde len o mzdu pre takéhoto certifikovaného kuchára. „Výzvou je dostupnosť, ochota, aby išiel takýto kuchár variť do letného tábora,“ konkretizuje. Ako príklad uvádza stanový tábor, kde je stravovanie zabezpečené poľnou vojenskou pecou alebo kotlinou a varí sa na dreve.
„Pokiaľ si mládežnícke organizácie môžu preškolením svojich vlastných vedúcich, pomáhajúcich dospelých alebo rodičov zabezpečiť prípravu stravy samy, tak deti hradia v podstate len náklady na suroviny,“ vraví o finančných nákladoch, ktoré by sa za prítomnosti profesionálneho kuchára navýšili, čím by sa zvýšila aj cena za tábor pre dieťa.
Menej papierov, kontroly zostávajú
Doposiaľ stále platilo, že organizátori museli písomne (alebo elektronicky) najmenej 30 dní pred začiatkom konania zotavovacieho podujatia ohlásiť detský tábor, pričom tento proces sa hradil formou kolkov.
Organizátori tak museli čakať na vyrozumenie príslušného regionálneho úradu, či im tábor dovolí alebo nie. Navyše museli dokladať viaceré dokumentácie s opisom činnosti a harmonogramu dňa, doklady o kvalite pitnej vody či o spôsobe stravovania a narábania s odpadom.
„Ako pozitívum však vnímame, že prešla zmena z ohlasovacej povinnosti na oznamovaciu, ktorá nie je spoplatnená,“ spresňuje Lizák zmeny v tejto oblasti, ktoré po rokovaniach s ÚVZ prichádzajú. Organizátorom sa tak podľa neho ušetria náklady na platenie kolkov pri komunikácii s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva.
„Podľa návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý schválila vláda SR a je v súčasnosti na rokovaní Národnej rady SR, už nebudú zotavovacie podujatia podliehať schvaľovaniu orgánmi verejného zdravotníctva a vydávaniu rozhodnutí, ale organizátori budú mať voči RÚVZ oznamovaciu povinnosť o konaní zotavovacích podujatí,“ potvrdil pre Štandard aj odbor komunikácie z ÚVZ SR.
Kontroly detských táborov zo strany týchto úradov však zostávajú aj naďalej v platnosti. Hygienici vykonávajú takzvaný štátny zdravotný dozor, v rámci ktorého môžu podujatia kontrolovať priamo na mieste.
„Cieľom ÚVZ SR a RÚVZ v SR je dôsledne dohliadať na zachovanie vysokej úrovne ochrany života a zdravia pre všetky deti zúčastňujúce sa na rôznych typoch zotavovacích, rekreačných a oddychových podujatí,“ spresňuje odbor komunikácie.
Odborní zamestnanci úradu budú kontrolovať rekreačné zariadenia a strediská, ako aj ďalšie miesta určené na konanie zotavovacích podujatí, ako napríklad stanové tábory či iné podujatia konané vo voľnej prírode. Ak pri kontrole zistia nedostatky, môžu organizátorovi nariadiť ich odstránenie, uložiť pokutu alebo v krajnom prípade podujatie zakázať. Opatrenia sa podľa odboru komunikácie ukladajú na základe závažnosti zistených nedostatkov.
„V prípade porušení, ktoré môžu mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia ľudí, sa opatrenia ukladajú priamo na mieste,“ skonštatovali z odboru komunikácie.
Podľa úradu môže ísť o opatrenia, ako napríklad zákaz alebo obmedzenie používania pitnej vody, zákaz kúpania na umelom kúpalisku, uzatvorenie prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, príkaz na stiahnutie výrobkov z obehu alebo na ich zneškodnenie, zákaz výroby a uvádzania do obehu zdraviu nebezpečných potravín, pokrmov alebo iných výrobkov.
Najčastejšie nedostatky, ktoré ÚVZ v minulých rokoch zistil, sa týkali stravovania detí. Išlo napríklad o nesprávne skladovanie potravín spolu s čistiacimi prostriedkami, nedodržanie teploty, používanie potravín po dátume spotreby či zmrazovanie nevhodných surovín. Hygienici zistili aj nedostatky v osobnej a prevádzkovej hygiene.
Problémy sa objavili aj pri ubytovaní – prekračovanie kapacity, chýbajúce priestory na izoláciu chorých detí či nezabezpečená zdravotná starostlivosť. V niektorých prípadoch chýbala pitná voda alebo teplá voda a v lekárničkách sa nachádzali lieky po exspirácii.
Odbor komunikácie pre Štandard potvrdil, že opakované rokovania so zástupcami mládežníckych organizácií stále prebiehajú, aby sa tak zjednotili postupy voči všetkým organizátorom zotavovacích podujatí vrátane dobrovoľníckych organizácií. „A to tak, aby bola zachovaná vysoká úroveň ochrany zdravia pre všetky deti, ktoré sa budú zúčastňovať na akýchkoľvek zotavovacích a rekreačných podujatiach,“ dodal na záver.