Pentagón obhajuje rozhodnutie
Vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, uviedol, že nedávna nemecká rétorika bola „nevhodná a neužitočná“.
„Prezident správne reaguje na tieto kontraproduktívne poznámky,“ dodal úradník.
Pentagón uviedol, že stiahnutie by sa malo ukončiť do šiestich až 12 mesiacov. V Nemecku pôsobí približne 35-tisíc príslušníkov americkej armády v aktívnej službe, čo je viac ako kdekoľvek inde v Európe.
Úradník uviedol, že stiahnutie vráti počet amerických vojakov v Európe približne na úroveň spred roku 2022, keď Rusko po invázii na Ukrajinu rozšírilo svoju prítomnosť pod vedením vtedajšieho prezidenta Joea Bidena.
Toto rozhodnutie zároveň označil za súčasť snahy Trumpovej administratívy, aby sa Európa stala hlavným poskytovateľom bezpečnosti na kontinente. Tento krok tiež podčiarkuje Trumpovu ochotu reagovať na to, čo považuje za nedostatočnú podporu zo strany spojencov.
Agentúra Reuters minulý týždeň informovala, že v internom e-maile Pentagónu boli načrtnuté možnosti potrestania spojencov NATO, ktorí podľa Washingtonu nepodporili operácie USA vo vojne s Iránom. Návrhy zahŕňali pozastavenie členstva Španielska v NATO a prehodnotenie postoja USA k nároku Británie na Falklandské ostrovy.
Strety s Európanmi
Zatiaľ nie je jasné, či budú nasledovať ďalšie stiahnutia vojsk z Európy. Vo štvrtok Trump na otázku, či zváži stiahnutie amerických vojakov z Talianska a Španielska, odpovedal „pravdepodobne“.
Minulý mesiac pohrozil úplným obchodným embargom USA voči Španielsku, kde socialistická vláda vyhlásila, že nedovolí, aby sa jej základne alebo vzdušný priestor využívali na útoky na Irán. Spojené štáty majú v Španielsku dve veľké vojenské základne: Námorná stanica Rota a letecká základňa Morón.
Trump sa tiež dostal do konfliktu s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v súvislosti s vojnou v Iráne a svojou kritikou pápeža Leva XIV. Americký prezident v apríli povedal, že Meloniová, ktorá bola kedysi jeho silnou podporovateľkou, nemá dostatok odvahy a sklamala Washington.
Trump tiež kritizoval spojencov z NATO za to, že nenasadili námorné sily, aby pomohli znovu otvoriť Hormuzský prieliv. Vodná cesta, ktorá je strategickým hrdlom pre globálne dodávky ropy, zostala počas konfliktu z veľkej časti uzavretá, čo spôsobilo otrasy na trhu a vážne narušenie dodávok energie.
„Prezident veľmi jasne vyjadril svoju frustráciu z rétoriky našich spojencov a z ich neschopnosti poskytnúť podporu operáciám USA, ktoré sú pre nich prospešné,“ povedal vysoký predstaviteľ Pentagónu.
Vzťahy s Nemeckom sa zhoršujú
Merz povedal, že s Nemcami a Európanmi sa nekonzultovalo predtým, ako Spojené štáty a Izrael začali 28. februára útočiť na Irán, a že neskôr svoju skepsu tlmočil priamo Trumpovi.
Americký prezident sa dlhodobo usiluje o zníženie prítomnosti amerických vojakov v Nemecku. Na konci svojho prvého funkčného obdobia presadzoval zníženie počtu vojakov o približne 12-tisíc, ale tento plán sa nikdy nerealizoval a neskôr ho Biden zrušil.
Trumpovo stredajšie oznámenie, že prehodnocuje počet vojakov v Nemecku, prekvapilo nemeckých vojenských predstaviteľov. Tí sa odvolali na konštruktívne stretnutia v Pentagóne, ktoré sa konali skôr v ten deň.
Tvrdia, že Nemecko urobilo viac ako iní spojenci, aby podporilo operácie USA, vrátane umožnenia využívania základní a udelenia povolenia na prelety. V Nemecku sa nachádza aj veľká americká vojenská nemocnica v Landstuhli.
Začiatkom tohto týždňa nemecká vláda schválila kľúčové ciele svojho rozpočtu na rok 2027 vrátane pevného záväzku zvýšiť výdavky na obranu.
Imran Bayoumi, bývalý predstaviteľ Pentagónu, uviedol, že hoci zníženie počtu vojakov nie je také drastické, ako by mohlo byť, hrozí riziko ďalšieho rozdelenia Spojených štátov a Európy.
„Európski lídri budú pravdepodobne viac tlačiť na zvýšenie svojich výdavkov na obranu, pretože považujú Washington za čoraz nespoľahlivejší a nedôveryhodnejší,“ povedal Bayoumi, ktorý je v súčasnosti členom Atlantickej rady.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
