Nejde o mimoriadnu dávku
Medzi najvýraznejších obhajcov súčasného modelu však jednoznačne patrí šéf rezortu práce. Opakovane zdôrazňuje, že 13. dôchodok je pre Hlas politickou „červenou čiarou“. Podľa neho nejde o mimoriadnu dávku závislú od aktuálnej rozpočtovej situácie, ale o pevne ukotvenú súčasť dôchodkového systému.
Tomáš zároveň presadzuje, aby sa jeho výška odvíjala od priemerného dôchodku, čím by sa zabezpečila automatická valorizácia.
Odlišný akcent zaznieva zo Smeru. Tibor Gašpar síce existenciu 13. dôchodku nespochybňuje, no otvára otázku spravodlivejšieho nastavenia. Štát by podľa neho mal viac prihliadať na príjmovú situáciu seniorov. Argumentuje tým, že dôchodcovia s vyššími penziami nemusia potrebovať rovnakú mieru podpory ako nízkopríjmové skupiny.
Adresnejší model by tak mohol znamenať diferencovanú výšku dávky, nie jej plošné rušenie. V pondelok Gašpar pripustil, že zmeny by prichádzali do úvahy až po najbližších parlamentných voľbách.
Minister financií Ladislav Kamenický sa v tejto debate pohybuje medzi politickým záväzkom a rozpočtovou realitou. Tieto dôchodky podporuje, zároveň však zdôrazňuje, že ich financovanie musí byť udržateľné.
Odmieta tvrdenia opozície, že na dávku nie sú peniaze, no pripúšťa, že vláda musí jasne pomenovať zdroje, z ktorých bude opatrenie kryté, a to najmä v období konsolidácie verejných financií.
Koalícia sa teda zhoduje na zachovaní 13. dôchodkov, no nie celkom na spôsobe ich nastavenia. Debata o nich však vždy bola nielen sociálnou, ale aj politickou témou. V najbližších mesiacoch sa môže ukázať, do akej miery dokáže vládna garnitúra zladiť svoje sociálne záväzky s požiadavkou rozpočtovej zodpovednosti.
Výška 13. dôchodku je pevne stanovená
Rezort práce v decembri avizoval, že dávku dostane približne 1,5 milióna ľudí, pričom celkové náklady dosiahli asi 917 miliónov eur. Výška 13. dôchodku je pevne stanovená podľa typu penzie – napríklad starobní a predčasní dôchodcovia dostanú 667,30 eura, invalidní nad 70 percent 548,50 eura a siroty minimálne 300 eur.
Táto hodnota bola nastavená ako poistka, čo znamená, že prislúcha aj poberateľom, ktorých pravidelná mesačná renta je nižšia. Systém je nastavený tak, že v rámci jednej kategórie dostávajú všetci rovnakú sumu, čo má podľa ministerstva kombinovať zásluhovosť a solidaritu.
Z hľadiska verejných financií ide o významný výdavok. Len 13. dôchodky stoja štát takmer miliardu eur ročne, pričom Sociálna poisťovňa je dlhodobo v deficite a potrebuje dotáciu zo štátneho rozpočtu – v roku 2025 približne 2,35 miliardy eur.
Inými slovami, značná časť týchto dávok je financovaná z daní, a nie z vybraných odvodov. Dodatočné zdroje štát získava najmä vyšším výberom poistného, lepšou kontrolou a širšími konsolidačnými opatreniami. Okrem toho si aj požičiava.
Práve financovanie je jedným z hlavných bodov kritiky. Opozícia, ale aj niektorí ekonómovia upozorňujú, že plošné vyplácanie rovnakých súm všetkým dôchodcom – bez ohľadu na príjem – je drahé a málo adresné.
Navrhujú skôr cielenú pomoc pre nízkopríjmových seniorov alebo viazanie dávky na ekonomický výkon krajiny. Kritici poukazujú aj na to, že ide skôr o politické opatrenie než systémovú reformu dôchodkov.
Vláda pritom argumentuje, že väčšina seniorov má nízke príjmy – približne dve tretiny nedosahujú ani priemerný dôchodok –, a preto je podľa nej plošná dávka opodstatnená.
Zároveň zdôrazňuje, že vysoké dôchodky sú raritou: nad 1 500 eur ich poberá len asi 0,9 percenta seniorov a nad dvetisíc eur iba zlomok (0,03 percenta). Tieto dve skupiny predstavujú zhruba 14-tisíc poberateľov.
Ak by im v budúcnosti nebola vianočná renta vyplatená, štát by ušetril len zhruba 9,3 milióna eur (za predpokladu, že všetci mali nárok na 667,30 eura). Z celkového objemu, ktorý vlani štát na dávku poukázal, by teda išlo o úsporu mierne prekračujúcu jedno percento.
Tlak na rozpočet
Zavedenie 13. dôchodkov je podľa ekonomických inštitúcií významným zásahom do verejných financií aj sociálneho systému. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že ide o jeden z hlavných faktorov rastu výdavkov na penzie. Tieto opatrenia podľa nej „zvýšili výdavky približne o 0,65 percenta HDP“.
Kritickejší pohľad ponúka INESS, pričom spochybňuje najmä adresnosť opatrenia. „Plošné rozdávanie 13. dôchodkov je selektívna podpora odtrhnutá od príjmovej reality,“ konštatujú analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz a dodávajú, že „ide o plytvanie verejnými zdrojmi, keďže dávku dostávajú aj relatívne bohatí ľudia.
Aj širší okruh ekonómov upozorňuje na systémový problém opatrenia. Najhlasnejšie zaznieva názor, že táto dávka má skôr charakter politického transferu než systémovej reformy. Nehovoriac o dosahu na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Konsolidácia zasiahla aj dôchodcov
Aj keď vianočné prilepšenie je nosnou témou súčasnej koalície, stav verejných financií si aj na tomto poli vyžiadal svoju daň. Trinásty dôchodok zastropovali, čo v praxi znamená že jeho suma sa v rokoch 2026 až 2028 nebude zvyšovať a ostane na úrovni roka 2025 (napríklad 667,30 eura pre starobných dôchodcov).
Tento strop znamená, že dávka už nebude rásť spolu s infláciou ani s valorizáciou dôchodkov. V praxi tak ide o postupné znižovanie jej reálnej hodnoty – seniori síce dostanú rovnakú nominálnu sumu, no za ňu si budú môcť kúpiť menej.
Do budúcnosti tak zostáva otvorená otázka, či Slovensko dokáže tento model dlhodobo financovať. Diskusie sa vedú o jeho úprave – napríklad väčšej adresnosti alebo dočasnom obmedzení v prípade zhoršenia verejných financií.
Zatiaľ však platí, že 13. dôchodok ostáva stabilnou súčasťou systému, hoci za cenu rastúceho tlaku na štátny rozpočet.
