Preskočiť na obsah
  |  

Libanon odmieta rokovať s Izraelom, najprv žiada stiahnuť vojsko

Libanonský premiér Nawáf Salám odmieta úvahy o rýchlom stretnutí s Izraelom a upozorňuje, že situácia ešte „nie je zrelá“ na rokovania na najvyššej úrovni. Podľa neho musí byť najprv upevnené prímerie, ktoré bolo vyhlásené 16. apríla pod záštitou USA, no napriek tomu pokračujú vzájomné útoky medzi Izraelom a Hizballáhom na juhu Libanonu.

Salám zdôraznil, že Libanon sa neusiluje o „normalizáciu vzťahov s Izraelom, ale skôr o dosiahnutie mieru“. Kľúčovou podmienkou je podľa neho jasný harmonogram stiahnutia izraelských síl z územia Libanonu.

Zároveň vláda pripravuje plán, ktorý má dostať zbrane pod kontrolu štátu, čo by znamenalo oslabenie vplyvu Hizballáhu.

Napriek snahám USA sprostredkovať dialóg zostávajú vyhliadky na rýchly pokrok slabé. Americký prezident Donald Trump pritom nedávno hovoril o „veľkej šanci“ na mier ešte tento rok. Realita na fronte je však odlišná – izraelské útoky si vyžiadali ďalšie obete a Hizballáh pokračuje v raketových útokoch.

(reuters, max)

  |  

Pokus o atentát na Trumpa počas večere mohol súvisieť s Iránom

Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti naznačilo, že pokus o atentát na prezidenta Donalda Trumpa a členov jeho administratívy mohol súvisieť s americko-izraelským konfliktom s Iránom. Predbežná správa uvádza, že podozrivý Cole Allen mal „viaceré sociálne a politické problémy“ a vojna „mohla prispieť k jeho rozhodnutiu vykonať útok“.

Vyšetrovanie tak poukazuje na možné prepojenie medzi globálnym konfliktom a domácim bezpečnostným incidentom.

Allen čelí viacerým obvineniam vrátane pokusu o atentát, streľby na agenta tajnej služby a nelegálneho držania zbrane. K vine sa zatiaľ nepriznal. Vyšetrovatelia analyzujú najmä jeho digitálnu stopu, pričom FBI „pozorne skúma“ jeho aktivitu na sociálnych sieťach.

Tá obsahovala kritiku americkej politiky voči Iránu, Trumpovej administratívy aj ďalších tém, ako je vojna na Ukrajine.

Zverejnené materiály naznačujú, že Allen vyjadroval silný hnev voči vláde a označoval niektorých predstaviteľov za „zradcov“. Úrady zároveň zdôrazňujú, že ide o predbežné zistenia, pričom definitívny motív útoku zatiaľ nie je potvrdený.

(reuters, max)

  |  

Po hantavíruse na lodi čakajú pasažieri na repatriáciu

Situácia na palube výletnej lode, kde sa objavil smrteľný hantavírus, sa podľa najnovších informácií stabilizovala. Španielska ministerka zdravotníctva Monica Garcíová informovala, že všetci zostávajúci cestujúci sú v súčasnosti bez príznakov.

Loď smeruje z Kapverd na Tenerife, kde sa plánuje ďalší postup. Cudzinci po príchode nebudú musieť absolvovať karanténu v Španielsku, pričom rozhodnutie o ich ďalšom režime bude na ich domovských krajinách.

Výnimkou je 14 španielskych občanov, ktorých letecky prevezú do nemocnice v Madride, kde podstúpia karanténu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už skôr potvrdila, že na palube zomreli traja ľudia, pričom u jedného hantavírus laboratórne potvrdili. Vírus sa šíri najmä kontaktom s trusom alebo močom hlodavcov a môže spôsobiť vážne ochorenie dýchacích ciest.

Ako upozorňuje WHO, „neexistujú žiadne špecifické lieky“, pričom liečba je založená najmä na podpornej starostlivosti.

(reuters, max)

  |  

Sikorski vidí nádej na zmenu Ficovho postoja k Ukrajine

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski naznačil, že slovenský premiér Robert Fico (Smer) môže zmeniť svoj postoj k Ukrajine. Podľa neho vyznel nedávny Ficov rozhovor „veľmi pozitívne“, a ak Slovensko odblokuje pomoc Kyjevu, mohlo by to zmierniť kritiku jeho plánovanej návštevy Moskvy.

„Ak odblokuje pomoc Ukrajine, ale zároveň pôjde do Ruska, možno mu to dokážeme odpustiť,“ skonštatoval Sikorski na konferencii Defence 24 Days.

Zároveň vyjadril nádej, že krajiny Vyšehradskej štvorky čaká nová kapitola spolupráce, najmä v kontexte vojny na Ukrajine. Spomenul aj Maďarsko, kde očakáva podobný posun – konkrétne zrušenie vetovania pomoci pre Kyjev. Pripomenul pritom už schválenú pôžičku vo výške 90 miliárd eur.

(tasr, max)

  |  

Zomrel zakladateľ televíznej stanice CNN a miliardár Ted Turner

Ted Turner, podnikateľ a mediálny magnát, ktorý vybudoval impérium vrátane CNN, zomrel vo veku 87 rokov.

Informovala o tom v stredu CNN s odvolaním sa na tlačovú správu spoločnosti Turner Enterprises. Príčinu smrti nezverejnili. V septembri 2018 však prezradil, že trpí Lewyho telieskovou demenciou, degeneratívnym nervovým ochorením.

Turner sa stal jednou z najmocnejších postáv v amerických médiách a zábavnom priemysle, jeho siete sa špecializovali na správy, šport, reprízy a staré filmy. Do svojho portfólia však pridal filmové štúdio MGM/UA a v roku 1996 zlúčil svoj Turner Broadcasting System so spoločnosťou Time Warner.

Stal sa aj jedným z popredných svetových environmentalistov, jedným z najväčších vlastníkov pôdy v Spojených štátoch a významným filantropom, ktorý daroval OSN miliardu dolárov. Forbes odhaduje jeho majetok na 2,8 miliardy dolárov. Jeho treťou manželkou bola herečka Jane Fondová.

(reuters, max)

  |  

Obchodná dohoda EÚ s USA naráža na nové prekážky

Európska únia sa snaží urýchlene dokončiť dohodu o zrušení ciel na dovoz z USA, no rokovania komplikujú nové tlaky zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Ten avizoval zvýšenie ciel na autá a nákladné vozidlá z EÚ až na 25 percent, pričom argumentuje nedodržiavaním podmienok minuloročnej dohody uzavretej v Škótsku.

Viaceré členské štáty Únie chcú eskalácii predísť a presadzujú rýchle prijatie legislatívy, ktorá by odstránila clá na americký priemyselný tovar a otvorila európsky trh aj pre poľnohospodárske a morské produkty z USA. Napriek tomu sa Európsky parlament a Rada EÚ zatiaľ nedokázali zhodnúť na spoločnom texte, čo brzdí celý proces.

Zákonodarcovia tlačia na prísnejšie ochranné opatrenia. Navrhujú napríklad možnosť pozastavenia dohody, ak ju USA nedodržia, či časové obmedzenie colných ústupkov do roku 2028. Vlády členských štátov však tieto podmienky zatiaľ nepodporujú, čo prehlbuje rozdiely.

Napätie ešte zvyšuje hrozba amerických ciel, ktorá zatienila aj stretnutie ministrov G7 v Paríži. Nemecko, ktoré by bolo zvýšením ciel výrazne zasiahnuté, vedie intenzívne rokovania s Washingtonom. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič pokračuje v diplomatických snahách aj v Bruseli.

(reuters, max)