Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WSJ: Čína dodáva dronové diely Rusku a Iránu napriek sankciám

Čínske firmy podľa zistení Wall Street Journal pokračujú v exporte komponentov pre drony do Ruska a Iránu, a to aj napriek sankciám USA. Ide o tovar s dvojakým použitím – napríklad motory, batérie, optické káble či mikroobvody, ktoré majú civilné aj vojenské využitie. Kým v minulosti sa zásielky často maskovali, dnes ich export prebieha čoraz otvorenejšie.

Príkladom je spoločnosť Victory Technology, ktorá dokonca propagovala dron Šáhid a ponúkala motory zakázané pre export do Iránu a Ruska. Podľa údajov čínskych colných úradov smerujú do týchto krajín stovky kontajnerov s podobným materiálom. Časť komponentov sa navyše vyrába priamo v Číne, často v menších továrňach, ktoré sa sankcií neobávajú.

Obchody sú realizované cez schránkové firmy najmä v Hongkongu, ktoré pomáhajú zakrývať konečných príjemcov. Spojené štáty už v minulosti sankcionovali siete prepojené na iránskych dodávateľov, no tie sa rýchlo obnovujú.

Zvýšený export sa prejavil aj pri optických kábloch a lítium-iónových batériách, najmä po eskalácii konfliktov, napríklad po útokoch na ruskú infraštruktúru či v dôsledku vojny Iránu s Izraelom.

(max)

Minúta  |  

V chove ošípaných na strednom Slovensku potvrdili africký mor

V obci Lovča v okrese Žiar nad Hronom potvrdili výskyt afrického moru ošípaných v komerčnom chove s 805 zvieratami. Nákazu identifikovalo Národné referenčné laboratórium po tom, ako chovateľ začiatkom mája nahlásil úhyn ošípaných.

Situácia sa rýchlo zhoršovala, postupne pribúdali ďalšie úhyny a desiatky zvierat začali vykazovať príznaky ochorenia, najmä horúčku a dýchacie problémy s krvavým výtokom.

Štátna veterinárna a potravinová správa spolu s regionálnymi úradmi okamžite prijali opatrenia na zabránenie šírenia nákazy. Okolo ohniska vytýčili trojkilometrové ochranné pásmo a desaťkilometrovú zónu dohľadu. V najbližších dňoch vykonajú depopuláciu celého chovu.

Zároveň platia prísne obmedzenia na presun zvierat, mäsa či produktov z ošípaných. Chovatelia musia dôsledne dodržiavať biologické opatrenia a hlásiť akékoľvek podozrivé úhyny.

(tasr, max)

Minúta  |  

Libanon odmieta rokovať s Izraelom, najprv žiada stiahnuť vojsko

Libanonský premiér Nawáf Salám odmieta úvahy o rýchlom stretnutí s Izraelom a upozorňuje, že situácia ešte „nie je zrelá“ na rokovania na najvyššej úrovni. Podľa neho musí byť najprv upevnené prímerie, ktoré bolo vyhlásené 16. apríla pod záštitou USA, no napriek tomu pokračujú vzájomné útoky medzi Izraelom a Hizballáhom na juhu Libanonu.

Salám zdôraznil, že Libanon sa neusiluje o „normalizáciu vzťahov s Izraelom, ale skôr o dosiahnutie mieru“. Kľúčovou podmienkou je podľa neho jasný harmonogram stiahnutia izraelských síl z územia Libanonu.

Zároveň vláda pripravuje plán, ktorý má dostať zbrane pod kontrolu štátu, čo by znamenalo oslabenie vplyvu Hizballáhu.

Napriek snahám USA sprostredkovať dialóg zostávajú vyhliadky na rýchly pokrok slabé. Americký prezident Donald Trump pritom nedávno hovoril o „veľkej šanci“ na mier ešte tento rok. Realita na fronte je však odlišná – izraelské útoky si vyžiadali ďalšie obete a Hizballáh pokračuje v raketových útokoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pokus o atentát na Trumpa počas večere mohol súvisieť s Iránom

Americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti naznačilo, že pokus o atentát na prezidenta Donalda Trumpa a členov jeho administratívy mohol súvisieť s americko-izraelským konfliktom s Iránom. Predbežná správa uvádza, že podozrivý Cole Allen mal „viaceré sociálne a politické problémy“ a vojna „mohla prispieť k jeho rozhodnutiu vykonať útok“.

Vyšetrovanie tak poukazuje na možné prepojenie medzi globálnym konfliktom a domácim bezpečnostným incidentom.

Allen čelí viacerým obvineniam vrátane pokusu o atentát, streľby na agenta tajnej služby a nelegálneho držania zbrane. K vine sa zatiaľ nepriznal. Vyšetrovatelia analyzujú najmä jeho digitálnu stopu, pričom FBI „pozorne skúma“ jeho aktivitu na sociálnych sieťach.

Tá obsahovala kritiku americkej politiky voči Iránu, Trumpovej administratívy aj ďalších tém, ako je vojna na Ukrajine.

Zverejnené materiály naznačujú, že Allen vyjadroval silný hnev voči vláde a označoval niektorých predstaviteľov za „zradcov“. Úrady zároveň zdôrazňujú, že ide o predbežné zistenia, pričom definitívny motív útoku zatiaľ nie je potvrdený.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po hantavíruse na lodi čakajú pasažieri na repatriáciu

Situácia na palube výletnej lode, kde sa objavil smrteľný hantavírus, sa podľa najnovších informácií stabilizovala. Španielska ministerka zdravotníctva Monica Garcíová informovala, že všetci zostávajúci cestujúci sú v súčasnosti bez príznakov.

Loď smeruje z Kapverd na Tenerife, kde sa plánuje ďalší postup. Cudzinci po príchode nebudú musieť absolvovať karanténu v Španielsku, pričom rozhodnutie o ich ďalšom režime bude na ich domovských krajinách.

Výnimkou je 14 španielskych občanov, ktorých letecky prevezú do nemocnice v Madride, kde podstúpia karanténu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už skôr potvrdila, že na palube zomreli traja ľudia, pričom u jedného hantavírus laboratórne potvrdili. Vírus sa šíri najmä kontaktom s trusom alebo močom hlodavcov a môže spôsobiť vážne ochorenie dýchacích ciest.

Ako upozorňuje WHO, „neexistujú žiadne špecifické lieky“, pričom liečba je založená najmä na podpornej starostlivosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sikorski vidí nádej na zmenu Ficovho postoja k Ukrajine

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski naznačil, že slovenský premiér Robert Fico (Smer) môže zmeniť svoj postoj k Ukrajine. Podľa neho vyznel nedávny Ficov rozhovor „veľmi pozitívne“, a ak Slovensko odblokuje pomoc Kyjevu, mohlo by to zmierniť kritiku jeho plánovanej návštevy Moskvy.

„Ak odblokuje pomoc Ukrajine, ale zároveň pôjde do Ruska, možno mu to dokážeme odpustiť,“ skonštatoval Sikorski na konferencii Defence 24 Days.

Zároveň vyjadril nádej, že krajiny Vyšehradskej štvorky čaká nová kapitola spolupráce, najmä v kontexte vojny na Ukrajine. Spomenul aj Maďarsko, kde očakáva podobný posun – konkrétne zrušenie vetovania pomoci pre Kyjev. Pripomenul pritom už schválenú pôžičku vo výške 90 miliárd eur.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.