Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán môže vydržať Trumpovu blokádu Hormuzu celé mesiace

Tajná správa amerických spravodajských služieb naznačuje, že Irán by dokázal odolávať americkej námornej blokáde v Hormuzskom prielive najmenej tri až štyri mesiace, kým by čelil vážnejším ekonomickým problémom.

Informoval o tom denník The Washington Post s odvolaním sa na štyroch ľudí oboznámených s touto záležitosťou. Analýzu údajne tento týždeň odovzdali predstaviteľom vlády.

Zistenia spochybňujú optimistické vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa o účinnosti tlaku na Teherán. Správa tiež uvádza, že Irán si napriek útokom USA a Izraela zachoval značnú časť svojich raketových kapacít – približne 70 percent zásob a 75 percent mobilných odpaľovacích zariadení.

Podľa amerických predstaviteľov sa Iránu podarilo obnoviť väčšinu podzemných skladov a čiastočne opraviť poškodené zbrane a dokonca zmontovať niektoré nové rakety. Trump však tvrdí, že iránske rakety sú „z väčšiny zničené“.

Niektorí analytici upozorňujú, že iránsky režim môže vydržať tlak dlhšie, než sa očakáva, keďže je pripravený znášať ekonomické ťažkosti.

(est)

Minúta  |  

Boje medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú napriek ruskému vyhláseniu prímeria

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinské sily zasiahli ruské ropné zariadenie v Jaroslavli, viac ako 700 kilometrov od hraníc. Útok je podľa neho reakciou na pokračujúce ruské údery na ukrajinské mestá a obce.

Na druhej strane ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 264 ukrajinských dronov počas noci. Dronové útoky mali zasiahnuť aj Moskvu a región Perm na Urale. V dôsledku útokov dočasne uzavreli 13 letísk na juhu Ruska. Dron poškodil aj administratívnu budovu riadenia letovej prevádzky v Rostove na Done.

Moskva zároveň tvrdí, že Ukrajina útočila delostrelectvom a dronmi na ruské jednotky aj civilné ciele v pohraničných oblastiach Belgorodskej a Kurskej oblasti. Ruská armáda podľa vlastných slov odpovedala útokmi na ukrajinské veliteľské stanovištia, delostrelecké pozície a miesta odpaľovania dronov.

Kyjev naopak hlási pokračujúce ruské útoky na frontovej línii aj počas noci. Podľa Zelenského Rusko podniklo desiatky úderov a stovky dronových útokov, čo podľa neho dokazuje, že prímerie reálne nefunguje.

(reuters, est)

Minúta  |  

Vietnam chce cez influencerov a AI ovplyvniť mladých ľudí

Vládnuca Komunistická strana Vietnamu plánuje zásadne zmeniť svoju propagandu a viac sa zamerať na sociálne siete, influencerov a umelú inteligenciu. Vyplýva to z interných dokumentov, ktoré zverejnila agentúra Reuters.

Strana chce do roku 2030 vytvoriť sieť najmenej 1 000 influencerov a 5 000 odborníkov na AI, ktorí budú šíriť „pozitívny“ obsah. Cieľom je posilniť „ideologickú imunitu“ spoločnosti proti škodlivým či nepravdivým informáciám.

Nová stratégia reaguje na technologické zmeny a snahu osloviť najmä mladých ľudí. Propaganda sa má viac prispôsobiť moderným formátom, ako sú podcasty, krátke videá či obsah šitý na mieru pre sociálne siete. AI má zároveň pomáhať rýchlo odstraňovať obsah, ktorý porušuje pravidlá – do 24 hodín až v 90 percent prípadov.

Vietnam patrí medzi krajiny s najnižšou slobodou médií a úrady už dnes regulujú obsah aj na sociálnych sieťach.

Do projektu majú byť zapojení aj influenceri, ktorým štát ponúka napríklad platené cesty. Niektorí však spoluprácu odmietli.

(reuters, est)

Minúta  |  

Magyar v snahe získať od Bruselu fondy prvýkrát narazil

Budúci maďarský premiér Péter Magyar sa dostáva do prvého sporu s Európskou komisiou. Ide o to, koľko z pozastavených eurofondov dokáže pre Maďarsko získať, píše Politico.

V hre je približne 10,4 miliardy eur z plánu obnovy, ktoré Brusel zadržal vláde Viktora Orbána. Obe strany sa už zhodujú, že časť peňazí Maďarsko dostane, spor je však o výšku sumy.

Balík pozostáva zo 6,5 miliardy eur vo forme grantov a 3,9 miliardy eur v pôžičkách. Európska komisia naznačuje, že Maďarsko by si malo vziať len granty. Dôvodom je nedostatok času na splnenie podmienok a aj vysoký maďarský dlh.

Magyar však chce získať celý balík. Menej peňazí by bolo politicky slabým výsledkom po jeho kampani, v ktorej sľuboval reset vzťahov s Bruselom.

Rokovania sú zatiaľ neformálne, keďže nová vláda ešte nenastúpila do úradu. Termín na podanie žiadosti o peniaze je koniec augusta.

(est)

Minúta  |  

Trumpove globálne clá sú neopodstatnené, rozhodol súd

Americký obchodný súd zasadil ďalší úder colnej politike prezidenta Donalda Trumpa. Rozhodol, že jeho dočasné 10-percentné clá na dovoz z celého sveta nie sú opodstatnené podľa zákona zo 70. rokov. Zrušil ich však len pre dve firmy a štát Washington, nie pre všetkých dovozcov.

Clá tak zatiaľ zostávajú v platnosti pre väčšinu firiem, kým sa vláda odvolá. Platiť majú len do júla. Súd uviedol, že Trump nesprávne použil zákon, ktorý umožňuje dočasné clá v prípade vážnych problémov s platobnou bilanciou. Podľa sudcov USA takúto krízu nemajú.

Rozhodnutie je ďalším neúspechom pre Trumpovu obchodnú stratégiu, najmä po tom, čo Najvyšší súd už skôr zablokoval jeho širšie clá. Prezident reagoval kriticky a obvinil sudcov z politickej zaujatosti.

Administratíva však plánuje pokračovať v colnej politike a pripraviť nové opatrenia podľa iného zákona, ktorý sa zameriava na neférové obchodné praktiky.

Rozhodnutie zároveň otvára priestor pre ďalšie žaloby zo strany firiem, ktoré by mohli žiadať vrátenie zaplatených ciel. Spor o miliardy dolárov tak bude pravdepodobne pokračovať na vyšších súdoch.

(reuters, est)

Minúta  |  

Ruské prímerie svedčí o „podivnej logike“, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval ruské jednostranné prímerie vyhlásené pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Označil ho za „zvláštne a nevhodné“ a obvinil Moskvu, že chce len na chvíľu zabezpečiť pokoj pre vojenskú prehliadku, aby potom pokračovala vo vojne.

Podľa Zelenského Rusko už vopred hovorí o ďalších útokoch po 9. máji. Podotkol, že Ukrajina zažila aj počas predchádzajúcich dní nové ruské útoky a hrozby, napriek výzvam Kyjeva na prímerie.

Po polnoci, keď malo ruské prímerie začať platiť, neboli hlásené nové útoky, no predtým zazneli v niektorých regiónoch letecké poplachy.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že skutočným spôsobom, ako si uctiť obete druhej svetovej vojny, je dosiahnuť spravodlivý mier. Vyzval Spojené štáty, aby naďalej podporovali Ukrajinu a jasne vnímali Rusko ako agresora.

Ukrajina podľa neho pokračuje v obranných aj útočných operáciách, vrátane útokov na ruské vojenské a energetické ciele. Zároveň deklaroval pripravenosť pokračovať v diplomatických rokovaniach, ak o ne Rusko prejaví reálny záujem.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.