Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nafta na Slovensku je najdrahšia od roku 2022

Ceny pohonných látok na Slovensku počas 18. týždňa výrazne vzrástli a dosiahli nové maximá. Štatistický úrad SR informoval, že cena benzínu Natural 95 stúpla o 8,9 centa na 1,777 eura za liter, čo je najvyššia úroveň od augusta 2022. Nafta zdražela o 6,2 centa na 1,849 eura za liter a je najdrahšia od novembra 2022.

Výrazne zdraželi aj ďalšie palivá. Cena 98-oktánového benzínu vzrástla na 1,904 eura za liter a prémiová nafta prekročila hranicu dvoch eur, keď sa predávala za 2,019 eura za liter. Podľa štatistikov ide o výrazné výkyvy, keďže bežný medzitýždňový pohyb cien býva približne do 1,5 centa za liter.

V medziročnom porovnaní vzrástli ceny benzínov o viac ako 17 percent a ceny nafty o viac ako 32 percent. Napriek tomu zostávajú pohonné látky na Slovensku lacnejšie než priemer Európskej únie.

Rástli aj ceny plynových palív. CNG zdraželo na 1,946 eura za kilogram, LPG stálo 0,912 eura za liter a LNG 1,832 eura za kilogram. Vyššiu cenu zaznamenalo aj alternatívne palivo HVO. Ceny elektriny na nabíjanie elektromobilov a vodíka sa nezmenili.

Štatistický úrad zároveň upozornil, že ceny viacerých alternatívnych palív sú výrazne vyššie než pred rokom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ruský exprezident Medvedev spochybnil legitimitu zjednoteného Nemecka

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev ostro zaútočil na Berlín, všimol si týždenník Die Weltwoche. V článku zverejnenom na štátnej stanici RT tvrdí, že nemecké zjednotenie z roku 1990 je právne otázne, keďže o ňom podľa neho nikdy neprebehlo referendum.

Medvedev zároveň obvinil Nemecko z militarizmu a „revanšistických ambícií“. Kritizoval aj zriadenie námorného veliteľstva NATO v Rostocku, ktoré podľa neho porušuje takzvanú zmluvu dva plus štyri – základný dokument, ktorý upravil podmienky zjednotenia Nemecka.

Berlín už podobné výhrady v minulosti odmietol s tým, že ide o národné veliteľstvo pod nemeckým vedením.

Ruský politik pritvrdil aj v rétorike, keď naznačil, že prípadné získanie jadrových zbraní Nemeckom by Moskva považovala za dôvod na vojnu. Varoval tiež, že konflikt s Ruskom by pre Nemecko znamenal „úplné zničenie“. Nemeckého kancelára Friedricha Merza obvinil, že svojou politikou zbrojenia ohrozuje ekonomiku krajiny.

(est)

Minúta  |  

Irán môže vydržať Trumpovu blokádu Hormuzu celé mesiace

Tajná správa amerických spravodajských služieb naznačuje, že Irán by dokázal odolávať americkej námornej blokáde v Hormuzskom prielive najmenej tri až štyri mesiace, kým by čelil vážnejším ekonomickým problémom.

Informoval o tom denník The Washington Post s odvolaním sa na štyroch ľudí oboznámených s touto záležitosťou. Analýzu údajne tento týždeň odovzdali predstaviteľom vlády.

Zistenia spochybňujú optimistické vyjadrenia prezidenta Donalda Trumpa o účinnosti tlaku na Teherán. Správa tiež uvádza, že Irán si napriek útokom USA a Izraela zachoval značnú časť svojich raketových kapacít – približne 70 percent zásob a 75 percent mobilných odpaľovacích zariadení.

Podľa amerických predstaviteľov sa Iránu podarilo obnoviť väčšinu podzemných skladov a čiastočne opraviť poškodené zbrane a dokonca zmontovať niektoré nové rakety. Trump však tvrdí, že iránske rakety sú „z väčšiny zničené“.

Niektorí analytici upozorňujú, že iránsky režim môže vydržať tlak dlhšie, než sa očakáva, keďže je pripravený znášať ekonomické ťažkosti.

(est)

Minúta  |  

Boje medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú napriek ruskému vyhláseniu prímeria

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ukrajinské sily zasiahli ruské ropné zariadenie v Jaroslavli, viac ako 700 kilometrov od hraníc. Útok je podľa neho reakciou na pokračujúce ruské údery na ukrajinské mestá a obce.

Na druhej strane ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 264 ukrajinských dronov počas noci. Dronové útoky mali zasiahnuť aj Moskvu a región Perm na Urale. V dôsledku útokov dočasne uzavreli 13 letísk na juhu Ruska. Dron poškodil aj administratívnu budovu riadenia letovej prevádzky v Rostove na Done.

Moskva zároveň tvrdí, že Ukrajina útočila delostrelectvom a dronmi na ruské jednotky aj civilné ciele v pohraničných oblastiach Belgorodskej a Kurskej oblasti. Ruská armáda podľa vlastných slov odpovedala útokmi na ukrajinské veliteľské stanovištia, delostrelecké pozície a miesta odpaľovania dronov.

Kyjev naopak hlási pokračujúce ruské útoky na frontovej línii aj počas noci. Podľa Zelenského Rusko podniklo desiatky úderov a stovky dronových útokov, čo podľa neho dokazuje, že prímerie reálne nefunguje.

(reuters, est)

Minúta  |  

Vietnam chce cez influencerov a AI ovplyvniť mladých ľudí

Vládnuca Komunistická strana Vietnamu plánuje zásadne zmeniť svoju propagandu a viac sa zamerať na sociálne siete, influencerov a umelú inteligenciu. Vyplýva to z interných dokumentov, ktoré zverejnila agentúra Reuters.

Strana chce do roku 2030 vytvoriť sieť najmenej 1 000 influencerov a 5 000 odborníkov na AI, ktorí budú šíriť „pozitívny“ obsah. Cieľom je posilniť „ideologickú imunitu“ spoločnosti proti škodlivým či nepravdivým informáciám.

Nová stratégia reaguje na technologické zmeny a snahu osloviť najmä mladých ľudí. Propaganda sa má viac prispôsobiť moderným formátom, ako sú podcasty, krátke videá či obsah šitý na mieru pre sociálne siete. AI má zároveň pomáhať rýchlo odstraňovať obsah, ktorý porušuje pravidlá – do 24 hodín až v 90 percent prípadov.

Vietnam patrí medzi krajiny s najnižšou slobodou médií a úrady už dnes regulujú obsah aj na sociálnych sieťach.

Do projektu majú byť zapojení aj influenceri, ktorým štát ponúka napríklad platené cesty. Niektorí však spoluprácu odmietli.

(reuters, est)

Minúta  |  

Magyar v snahe získať od Bruselu fondy prvýkrát narazil

Budúci maďarský premiér Péter Magyar sa dostáva do prvého sporu s Európskou komisiou. Ide o to, koľko z pozastavených eurofondov dokáže pre Maďarsko získať, píše Politico.

V hre je približne 10,4 miliardy eur z plánu obnovy, ktoré Brusel zadržal vláde Viktora Orbána. Obe strany sa už zhodujú, že časť peňazí Maďarsko dostane, spor je však o výšku sumy.

Balík pozostáva zo 6,5 miliardy eur vo forme grantov a 3,9 miliardy eur v pôžičkách. Európska komisia naznačuje, že Maďarsko by si malo vziať len granty. Dôvodom je nedostatok času na splnenie podmienok a aj vysoký maďarský dlh.

Magyar však chce získať celý balík. Menej peňazí by bolo politicky slabým výsledkom po jeho kampani, v ktorej sľuboval reset vzťahov s Bruselom.

Rokovania sú zatiaľ neformálne, keďže nová vláda ešte nenastúpila do úradu. Termín na podanie žiadosti o peniaze je koniec augusta.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.