Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chce urýchliť rokovania o vstupe Moldavska do bloku

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v piatok deklarovala, že EÚ síce zatiaľ neurčila presný termín začatia formálnych rokovaní o vstupe Moldavska do Únie, no Brusel chce postupovať čo najrýchlejšie. Vyhlásila to počas návštevy moldavskej prezidentky Maie Sanduovej.

Zdôraznila, že zmeny vlád v niektorých európskych krajinách vytvorili priaznivejšie podmienky pre pokračovanie rozširovania EÚ. Podľa Kallasovej je potrebné využiť obdobie, keď voči Moldavsku neexistujú výrazné politické námietky zo strany členských štátov.

Moldavsko podľa nej dosiahlo pokrok v presadzovaní reforiem a separatistický región Podnestersko „sa nestane prekážkou“ na ceste Moldavska k vstupu do bloku.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová potvrdila, že Kišiňov si naďalej stanovuje cieľ podpísať prístupovú zmluvu s EÚ do roku 2028.

(reuters, max)

Minúta  |  

Všetky piliere na stavbe prešovskej nemocnice sú chybné, vyhlásil Naď

Predseda strany Demokrati Jaroslav Naď v piatok ukázal dva znalecké posudky akreditovanej spoločnosti z 28. a 29. apríla k situácii na stavbe Vojenskej nemocnice v Prešove.

Firma podľa jeho slov vykonala desiatky meraní a hodnoty pevnosti betónu neobstáli ani v jednej kontrole kvality. „Najpravdepodobnejšie je, že to bude treba celé zbúrať. Menej pravdepodobná možnosť, ktorú musí posúdiť statik, je, že to bude treba celé opraviť za obrovské náklady,“ povedal Naď.

Z posudku vraj vyplýva, že všetky oporné piliere sú chybné. „Dlhodobo sa stavalo nekvalitne. Výrobcom betónu bola spoločnosť Vedos s.r.o.,“ zdôraznil politik.

Označil za otázne, či niekto kontroloval železné výstuže a či v areáli vôbec pôsobil stavebný dozor.

Že na stavbe vznikol problém s nekvalitným betónom, priznal minister obrany Robert Kaliňák (Smer) 30. apríla, keď informáciu medializovalo Kresťanskodemokratcké hnutie.

(est)

Minúta  |  

O post prešovského župana zabojuje aj minister Migaľ

Minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) oficiálne oznámil kandidatúru na predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Vo voľbách chce kandidovať ako nezávislý kandidát. Za svoje hlavné priority označil podporu práce a investícií, dostupné bývanie a rozvoj infraštruktúry. O jeho kandidatúre Štandard informoval už vo štvrtok.

Migaľ skonštatoval, že kraj nesmie zostať regiónom, z ktorého ľudia odchádzajú. Skúsenosti z pôsobenia vo vláde ho podľa vlastných slov presvedčili, že župan môže výrazne ovplyvniť rozvoj regiónu, pripravovať projekty, pomáhať samosprávam a vytvárať podmienky pre investorov, zdravotníctvo či sociálne služby.

Podľa Migaľa je pre návrat mladých ľudí do regiónu rozhodujúca dostupnosť práce, bývania a kvalitnej infraštruktúry. „Bez práce sa mladý človek nevráti. Bez bývania si tu mladá rodina nepostaví život. Bez ciest, vlakov, autobusov, škôl, lekárov a sociálnych služieb sa z kraja stane priestor, kde sa síce dobre spomína, ale ťažko sa žije,“ zhodnotil.

V prípade zvolenia chce pripraviť investičné príležitosti vo všetkých okresoch kraja a posilniť spoluprácu so zamestnávateľmi, samosprávami aj štátom. Hovorí tiež o potrebe systematickej podpory nových investícií a rozvoja pracovných miest.

O post predsedu Prešovského samosprávneho kraja sa chcú uchádzať aj súčasný župan Milan Majerský z KDH, europoslanec Milan Mazurek (Republika) a podnikateľ Marián Geci.

(tasr, max)

Minúta  |  

V kancelárii strany holandského premiéra vybuchla bomba

Do kancelárie holandskej strany D66 v Haagu niekto vo štvrtok večer hodil cez poštovú schránku zábavnú pyrotechnickú bombu. Výbuch nastal okolo 21.00 h a polícia približne o hodinu neskôr zadržala podozrivého. Pri incidente sa nikto nezranil.

V čase útoku sa v kancelárii podľa portálu NOS nachádzalo asi 30 ľudí počas podujatia mládežníckej organizácie Mladí demokrati. Predsedníčka organizácie Rachelle Smooková podotkla, že výbuch sprevádzal veľmi hlasný tresk a po explózii zostalo v budove množstvo dymu.

Predseda D66 a premiér Rob Jetten označil incident za „zbabelý akt zastrašovania“ a vyhlásil, že násilie demokratickú diskusiu neumlčí.

Kancelária strany bola terčom útokov už v minulosti. Vlani v septembri výtržníci po protiimigračnej demonštrácii rozbili okná budovy. Nepokoje vtedy prerástli do stretov s políciou a viacerí účastníci napokon skončili odsúdení.

(max)

Minúta  |  

Nafta na Slovensku je najdrahšia od roku 2022

Ceny pohonných látok na Slovensku počas 18. týždňa výrazne vzrástli a dosiahli nové maximá. Štatistický úrad SR informoval, že cena benzínu Natural 95 stúpla o 8,9 centa na 1,777 eura za liter, čo je najvyššia úroveň od augusta 2022. Nafta zdražela o 6,2 centa na 1,849 eura za liter a je najdrahšia od novembra 2022.

Výrazne zdraželi aj ďalšie palivá. Cena 98-oktánového benzínu vzrástla na 1,904 eura za liter a prémiová nafta prekročila hranicu dvoch eur, keď sa predávala za 2,019 eura za liter. Podľa štatistikov ide o výrazné výkyvy, keďže bežný medzitýždňový pohyb cien býva približne do 1,5 centa za liter.

V medziročnom porovnaní vzrástli ceny benzínov o viac ako 17 percent a ceny nafty o viac ako 32 percent. Napriek tomu zostávajú pohonné látky na Slovensku lacnejšie než priemer Európskej únie.

Rástli aj ceny plynových palív. CNG zdraželo na 1,946 eura za kilogram, LPG stálo 0,912 eura za liter a LNG 1,832 eura za kilogram. Vyššiu cenu zaznamenalo aj alternatívne palivo HVO. Ceny elektriny na nabíjanie elektromobilov a vodíka sa nezmenili.

Štatistický úrad zároveň upozornil, že ceny viacerých alternatívnych palív sú výrazne vyššie než pred rokom.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ruský exprezident Medvedev spochybnil legitimitu zjednoteného Nemecka

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev ostro zaútočil na Berlín, všimol si týždenník Die Weltwoche. V článku zverejnenom na štátnej stanici RT tvrdí, že nemecké zjednotenie z roku 1990 je právne otázne, keďže o ňom podľa neho nikdy neprebehlo referendum.

Medvedev zároveň obvinil Nemecko z militarizmu a „revanšistických ambícií“. Kritizoval aj zriadenie námorného veliteľstva NATO v Rostocku, ktoré podľa neho porušuje takzvanú zmluvu dva plus štyri – základný dokument, ktorý upravil podmienky zjednotenia Nemecka.

Berlín už podobné výhrady v minulosti odmietol s tým, že ide o národné veliteľstvo pod nemeckým vedením.

Ruský politik pritvrdil aj v rétorike, keď naznačil, že prípadné získanie jadrových zbraní Nemeckom by Moskva považovala za dôvod na vojnu. Varoval tiež, že konflikt s Ruskom by pre Nemecko znamenal „úplné zničenie“. Nemeckého kancelára Friedricha Merza obvinil, že svojou politikou zbrojenia ohrozuje ekonomiku krajiny.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.