Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Varšava požiada USA o vydanie obvineného exministra Ziobra

Poľsko bude žiadať podľa agentúry PAP vydanie bývalého ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra zo Spojených štátov po tom, čo politik potvrdil, že opustil Maďarsko a momentálne sa nachádza v USA. Varšava pripomenula, že Ziobro čelí 26 obvineniam vrátane vedenia organizovanej zločineckej skupiny a zneužívania právomoci.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podporí kroky rezortu spravodlivosti. Minister vnútra Waldemar Żurek avizoval, že už v pondelok požiada o Ziobrovo vydanie a zároveň preverí, na akom právnom základe mohol politik odísť z Maďarska a vstúpiť do USA napriek tomu, že mu v Poľsku odňali pas.

Washington podľa ministra nenaznačil, že by mal záujem politikovi pomáhať vyhnúť sa spravodlivosti.

Ziobro v televízii v nedeľu reagoval, že využíva dokumenty poskytované osobám s azylovou ochranou. Podľa poľského ministerstva spravodlivosti mohol dostať takzvaný ženevský pas vydaný maďarskými úradmi po tom, čo mu Budapešť vlani poskytla medzinárodnú ochranu.

(max)

Minúta  |  

Maďarsko chce diverzifikovať, vojakov na Ukrajinu nepošle

Maďarský nominant na ministra hospodárstva a energetiky István Kapitány potvrdil, že diverzifikácia energetiky je v záujme Maďarska a otázka dovozu ropy nemôže byť politickým rozhodnutím.

Kapitány počas parlamentného vypočutia poznamenal, že ekonomike prospeje aj posilnenie forintu, ako aj obnovenie dôvery investorov a maloobchodníkov.

Rovnako aj nominantka na ministerku zahraničných vecí Anita Orbánová vyhlásila, že prvou úlohou zahraničnej politiky je obnoviť dôveru v Maďarsko.

Počas parlamentného vypočutia dodala, že Maďarsko chce mier na Ukrajine, nepošle na Ukrajinu vojakov ani zbrane a vláda obnoví svoje vzťahy s Berlínom, Varšavou, Parížom, Rímom a ďalšími metropolami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina aj Rusko sa obviňujú z porušovania prímeria

Ukrajina aj Rusko sa počas víkendu navzájom obvinili z porušovania prímeria, ktoré malo platiť od 9. do 11. mája v rámci americkej iniciatívy na ukončenie vojny. Hoci podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Moskva obmedzila rozsiahle raketové a letecké útoky, boje na frontovej línii pokračovali prakticky bez prestávky.

Ukrajinský generálny štáb v pondelok spresnil, že za uplynulých 24 hodín zaznamenal približne 180 bojových stretov pozdĺž frontu. Ruské jednotky podľa Kyjeva nasadili aj viac ako 8-tisíc takzvaných kamikadze dronov pri útokoch na vojenské pozície a obývané oblasti.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že prímerie porušovala Ukrajina. Moskva vyčíslila, že počas jediného dňa zostrelila 57 ukrajinských dronov a na útoky „odpovedala primerane“.

Boje si vyžiadali ďalšie civilné obete v ukrajinských regiónoch. V Záporožskej oblasti zahynul jeden človek a dvaja utrpeli zranenia. V Chersonskej oblasti prišli o život dvaja ľudia a ďalší dvaja boli zranení. Zranených hlásili aj v Mykolajivskej, Charkovskej a Doneckej oblasti.

Americký prezident Donald Trump pritom v piatok vyjadril nádej, že sa podarí prímerie predĺžiť a vytvoriť priestor na ďalšie rokovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel chystá nové sankcie proti Rusku, zameria sa na tankery

Európska únia pripravuje ďalší, už 21. balík sankcií proti Rusku, pričom jedným z hlavných cieľov má byť podľa Politica tieňová flotila tankerov používaných na prepravu ruskej ropy. Podľa diplomatov EÚ ide o kľúčový zdroj príjmov Kremľa, ktorý Moskve pomáha obchádzať západné obmedzenia a financovať vojnu na Ukrajine.

Nové sankcie by sa mohli dotknúť aj ruských bánk, finančných inštitúcií, vojensko-priemyselných podnikov či spoločností obchodujúcich s ukradnutým ukrajinským obilím. Diskutuje sa tiež o obnovení návrhov, ktoré v minulosti blokovalo Maďarsko, vrátane opatrení proti predstaviteľom Ruskej pravoslávnej cirkvi na čele s patriarchom Kirillom.

Brusel zároveň zvažuje prísnejšie obmedzenia pre námorné služby poskytované ruským lodiam. Tie doteraz brzdili najmä Grécko a Malta.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tvrdí, že po zmene vlády v Maďarsku vznikol nový priestor na tvrdší postup voči Moskve. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spolu s Kallasovou presadzujú rozsiahly sankčný balík ešte pred začiatkom leta.

Európski predstavitelia zároveň spomínajú, že Rusko sa ekonomicky nachádza v najhoršej situácii od začiatku vojny. Únia preto nechce zmierňovať tlak a verí, že kombinácia sankcií, vojenskej pomoci a úspechov Ukrajiny na bojisku môže Kyjev dostať do silnejšej pozície pri prípadných mierových rokovaniach.

(max)

Minúta  |  

EÚ odmieta Schrödera ako mediátora, Kallasová varuje pred Ruskom

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová odmietla návrh ruského prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého by bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder mohol sprostredkovať rokovania medzi Ruskom a Európskou úniou o ukončení vojny na Ukrajine.

Argumentovala, že by „nebolo múdre udeliť Rusku právo vyjednávať v našom mene“, a zároveň pripomenula Schröderove dlhoročné väzby na ruské štátne firmy. „Loboval za ruské štátne spoločnosti, takže by sedel na oboch stranách stola.“

Aj ministri zahraničných vecí Európskej únie, ktorí prišli na stretnutie do Bruselu, vyjadrili v pondelok skepticizmus, či je Rusko pripravené ukončiť vojnu a úprimne rokovať o mieri a bezpečnosti pre Európu. Odmietli tiež akúkoľvek úlohu Schrödera.

Bývalý kancelár po odchode z funkcie v roku 2005 nastúpil do vedenia rusko-nemeckého plynovodného projektu a v Nemecku čelí dlhodobej kritike pre svoju blízkosť k Putinovi.

Nemecká vláda už skôr Putinov návrh odmietla ako nedôveryhodný. Berlín upozornil, že Moskva doteraz nepreukázala reálny záujem o seriózne mierové rokovania a pokračuje v snahe rozdeľovať západných spojencov. Nemecký vládny predstaviteľ označil za prvý test ruskej ochoty rokovať prípadné predĺženie trojdňového prímeria.

Diskusia sa rozprúdila po tom, ako predseda Európskej rady António Costa pripustil, že v budúcnosti môže vzniknúť priestor na rozhovory s Ruskom o bezpečnostnej architektúre Európy.

Časť politikov z nemeckej SPD však podľa DPA vyzvala, aby sa každá iniciatíva posudzovala pragmaticky. Poslanec Adis Ahmetović uviedol, že Európa nesmie dopustiť, aby o budúcnosti Ukrajiny rozhodovali iba USA a Rusko bez účasti EÚ.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tajnou tepnou Ruska a Iránu proti sankciám sa stáva Kaspické more

Kaspické more získava čoraz väčší strategický význam pre Rusko aj Irán, píše The New York Times. Podľa amerických predstaviteľov Moskva cez túto trasu dodáva Iránu komponenty pre drony, ktoré pomáhajú obnovovať jeho vojenské kapacity po tom, čo počas konfliktu s USA a Izraelom prišiel približne o 60 percent svojho arzenálu bezpilotných lietadiel.

Pozornosť na tento región upriamil marcový izraelský útok na iránske námorné veliteľstvo v prístave Bandar Anzali pri Kaspickom mori, ktorý Izrael označil za jeden z najvýznamnejších zásahov proti Iránu.

Ruskí obchodníci zároveň hlásia prudký rast prepravy cez Kaspické more. Každoročne tadiaľ teraz smerujú približne dva milióny ton ruskej pšenice určené pre Irán. Objem nákladnej dopravy by sa podľa odhadov mohol v roku 2026 zdvojnásobiť.

Obchodná trasa zároveň nahrádza časť dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý je ochromený konfliktom v Perzskom zálive.

Irán medzitým presmeroval cez kaspické prístavy i dovoz základných potravín a surovín. Analytici upozorňujú, že región je ideálny na obchádzanie sankcií, keďže lode často vypínajú sledovacie systémy a prístup k moru má len päť štátov – Azerbajdžan, Rusko, Irán, Turkménsko a Kazachstan.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.