Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán považuje svoju reakciu na návrh USA za legitímnu

Napätie medzi USA a Iránom sa opäť vystupňovalo po tom, čo prezident Donald Trump okamžite odmietol iránsku odpoveď na americký mierový návrh. Reakcia Washingtonu vyvolala ďalšie obavy z predlžovania konfliktu a prudko rozhýbala energetické trhy. Ceny ropy v pondelok vyskočili o viac ako 3,5 percenta.

Irán v nedeľu predstavil vlastný návrh na ukončenie viac ako desaťtýždňovej vojny. Teherán požadoval ukončenie americkej námornej blokády, zrušenie sankcií, uvoľnenie zmrazených iránskych aktív a garancie, že USA a Izrael nepodniknú ďalšie útoky.

Súčasťou návrhu bola aj požiadavka na kompenzácie za vojnové škody a potvrdenie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom. Práve Hormuz zostáva jedným z najcitlivejších bodov konfliktu. Pred vypuknutím vojny, 28. februára, cez túto strategickú trasu prúdila približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Pretrvávajúce obmedzenia dopravy preto výrazne zvyšujú nervozitu na trhoch.

Trump iránsky návrh odmietol stručným vyhlásením na sociálnej sieti Truth Social. „Nepáči sa mi to – absolútne neprijateľné,“ odkázal bez ďalších detailov.

Irán však v pondelok označil svoj návrh za „veľkorysý a zodpovedný“. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei tvrdí, že Teherán sa usiluje o bezpečnosť v regióne aj obnovenie voľného pohybu lodí cez Hormuzský prieliv.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rómsky splnomocnenec Daško neodstúpi napriek kritike PS

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško odmietol výzvy opozičného hnutia Progresívne Slovensko na odstúpenie z funkcie. Tvrdí, že počas takmer dvoch rokov vo funkcii dosiahol konkrétne výsledky v rómskych komunitách a nevidí dôvod na odchod.

Daško reagoval najmä na obvinenia PS z možného konfliktu záujmov pri prideľovaní dotácií občianskemu združeniu Lavuta, ktoré je spájané s jeho rodinou a aktuálne ho vedie jeho manželka. Podľa neho však financie nepochádzali z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

„Výzva bola vyhlásená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, tento rezort projekt posudzoval, schvaľoval aj financoval,“ okomentoval.

Opozičné PS upozornilo na viac ako 700-tisíc eur pridelených združeniu a tvrdí, že verejnosť dodnes nedostala dostatočné vysvetlenie možného konfliktu záujmov. Kritizovalo aj účasť Daškovej manželky v dotačných komisiách.

Hnutie zároveň splnomocnencovi vyčíta postup pri viacerých témach týkajúcich sa rómskej politiky. Poslankyňa Ingrid Kosová tvrdí, že Daško nerešpektoval princípy desegregácie pri budovaní škôl s dvojzmennou prevádzkou a zlyhal aj pri riešení pilotnej rómskej národnostnej školy v Rakúsoch.

Daško odmietol aj kritiku, že jeho úrad prišiel o kompetencie pri rozhodovaní o eurofondoch. Tvrdí, že úprava právneho postavenia má priniesť jasnejšie rozdelenie zodpovednosti a lepší dohľad pri čerpaní európskych financií určených pre marginalizované rómske komunity.

(tasr, max)

Minúta  |  

Znalec o útočníkovi Samuelovi: Trvá uňho nenávisť k ženám

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračoval proces v prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zahynuli dve ženy – zástupkyňa riaditeľky školy a študentka. V pondelok vypovedal znalec z odboru psychiatrie, ktorý analyzoval psychický stav obžalovaného Samuela Strašku.

Podľa znalca trpí poruchou osobnosti s oslabenou reguláciou emócií a myslenia. Motív činu podľa neho nesúvisel s duševnou chorobou, ale vyplýval z osobnostných predispozícií a vnútorných konfliktov. Podotkol, že u obžalovaného sa stále prejavuje nenávistný postoj k ženám, no zároveň si uvedomuje význam a následky svojho konania.

Psychiater upozornil, že mladík je aktuálne nebezpečný najmä sám sebe. Jeho stav by však bolo možné ovplyvniť vo výkone väzby či trestu. Podľa jeho názoru Straško neprišiel v deň útoku do školy s vopred stanoveným úmyslom vraždiť.

Na súde čítali aj posudky znalcov, ktorí vykonali pitvu poškodených. Aj zástupkyňa aj študentka podľa nich zomreli bezprostredne po útoku Samuela. Obžalovaný v prípade študentky reagoval, že si jeho konanie nezaslúžila. Tvrdil, že si už nepamätá, ako presne sa skutok stal. Útočník priznal, že sa snaží na sebe pracovať a pomáhajú mu rozhovory s kňazom. Liečbu psychofarmakami však označil za neúčinnú.

Tragédia sa stala 16. januára 2025. Straško vtedy smrteľne zaútočil na dve osoby a ďalšiu študentku zranil. Polícia ho následne obvinila z úkladnej vraždy a súd rozhodol o jeho väzobnom stíhaní. Generálna prokuratúra neskôr upozornila na viaceré pochybenia škôl aj štátnych inštitúcií pri riešení jeho predchádzajúceho správania.

(tasr, max)

Minúta  |  

LOZ: Pacient je obeťou trhového biznisu

Lekárske odborové združenie (LOZ) podporilo mimoriadnu správu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o poplatkoch v ambulanciách a vyzvalo ministerstvo zdravotníctva aj vládu na prijatie systémových zmien. Podľa odborárov sa pacienti čoraz častejšie stretávajú s poplatkami za výkony, ktoré by mali hradiť zo zdravotného poistenia.

Predseda LOZ Peter Visolajský tvrdí, že niektoré súkromné ambulancie a zdravotnícke zariadenia zneužívajú situáciu pacientov a vytvárajú dvojkoľajný systém zdravotnej starostlivosti, v ktorom dostupnosť liečby závisí od finančných možností pacienta.

„V niektorých prípadoch už túto amorálnu prax potvrdili aj súdy. Pacient je dnes obeťou trhového biznisu v súkromnom slovenskom zdravotníctve,“ podčiarkol.

LOZ zároveň upozorňuje na rastúci tlak na nemocničné ambulancie a urgentné príjmy mimo ordinačných hodín. Podľa Visolajského by mnohým hospitalizáciám bolo možné predísť, ak by pacient dostal dostatočnú starostlivosť už v ambulancii. Zároveň však zdôraznil, že nie všetky poplatky možno ospravedlniť nízkymi platbami od poisťovní a situáciu treba posudzovať podľa jednotlivých špecializácií.

Ombudsman koncom apríla predložil parlamentu správu, v ktorej navrhuje jasnejšie pravidlá na poplatky v zdravotníctve. Štát má podľa neho dve možnosti – buď problematické poplatky zakázať s presne definovanými výnimkami, alebo ich povoliť, no s pevne stanovenými limitmi a kontrolnými mechanizmami.

Ministerstvo zdravotníctva deklarovalo, že správu berie vážne a návrh riešení chce predstaviť na jeseň.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vláda Magyara preverí projekt elektrárne Paks ruského Rosatomu

Nová maďarská vláda plánuje preveriť financovanie aj podmienky výstavby jadrovej elektrárne Paks 2, ktorú ešte v roku 2014 bez tendra získala ruská štátna spoločnosť Rosatom. Oznámil to kandidát na ministra hospodárstva a energetiky István Kapitány po nástupe novej vlády premiéra Pétera Magyara.

Projekt rozšírenia elektrárne o dva ruské reaktory typu VVER má hodnotu približne 12,5 miliardy eur a dlhodobo patrí medzi najkontroverznejšie investície v krajine. Výstavbu opakovane odkladali a kritici ju považovali za symbol úzkych vzťahov bývalého premiéra Viktora Orbána s Moskvou.

Kapitány počas parlamentného vypočutia vyhlásil, že Maďarsko potrebuje „transparentnú jadrovú stratégiu“ a vláda chce preveriť náklady projektu aj podmienky zmlúv. Tie boli podľa neho doteraz utajované a nová garnitúra ich ešte nemala možnosť detailne preskúmať.

Premiér Péter Magyar už pred voľbami tvrdil, že cena projektu bola nadhodnotená. Ruský Rosatom reagoval vyhlásením, že je pripravený výšku nákladov obhájiť.

Napriek plánovanému auditu nová vláda neavizuje odklon od jadrovej energetiky. Kapitány zdôraznil, že jadro zostane dôležitou súčasťou maďarského energetického mixu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Varšava požiada USA o vydanie obvineného exministra Ziobra

Poľsko bude žiadať podľa agentúry PAP vydanie bývalého ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra zo Spojených štátov po tom, čo politik potvrdil, že opustil Maďarsko a momentálne sa nachádza v USA. Varšava pripomenula, že Ziobro čelí 26 obvineniam vrátane vedenia organizovanej zločineckej skupiny a zneužívania právomoci.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podporí kroky rezortu spravodlivosti. Minister vnútra Waldemar Żurek avizoval, že už v pondelok požiada o Ziobrovo vydanie a zároveň preverí, na akom právnom základe mohol politik odísť z Maďarska a vstúpiť do USA napriek tomu, že mu v Poľsku odňali pas.

Washington podľa ministra nenaznačil, že by mal záujem politikovi pomáhať vyhnúť sa spravodlivosti.

Ziobro v televízii v nedeľu reagoval, že využíva dokumenty poskytované osobám s azylovou ochranou. Podľa poľského ministerstva spravodlivosti mohol dostať takzvaný ženevský pas vydaný maďarskými úradmi po tom, čo mu Budapešť vlani poskytla medzinárodnú ochranu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.