Preskočiť na obsah
Minúta  |  

LOZ: Pacient je obeťou trhového biznisu

Lekárske odborové združenie (LOZ) podporilo mimoriadnu správu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o poplatkoch v ambulanciách a vyzvalo ministerstvo zdravotníctva aj vládu na prijatie systémových zmien. Podľa odborárov sa pacienti čoraz častejšie stretávajú s poplatkami za výkony, ktoré by mali hradiť zo zdravotného poistenia.

Predseda LOZ Peter Visolajský tvrdí, že niektoré súkromné ambulancie a zdravotnícke zariadenia zneužívajú situáciu pacientov a vytvárajú dvojkoľajný systém zdravotnej starostlivosti, v ktorom dostupnosť liečby závisí od finančných možností pacienta.

„V niektorých prípadoch už túto amorálnu prax potvrdili aj súdy. Pacient je dnes obeťou trhového biznisu v súkromnom slovenskom zdravotníctve,“ podčiarkol.

LOZ zároveň upozorňuje na rastúci tlak na nemocničné ambulancie a urgentné príjmy mimo ordinačných hodín. Podľa Visolajského by mnohým hospitalizáciám bolo možné predísť, ak by pacient dostal dostatočnú starostlivosť už v ambulancii. Zároveň však zdôraznil, že nie všetky poplatky možno ospravedlniť nízkymi platbami od poisťovní a situáciu treba posudzovať podľa jednotlivých špecializácií.

Ombudsman koncom apríla predložil parlamentu správu, v ktorej navrhuje jasnejšie pravidlá na poplatky v zdravotníctve. Štát má podľa neho dve možnosti – buď problematické poplatky zakázať s presne definovanými výnimkami, alebo ich povoliť, no s pevne stanovenými limitmi a kontrolnými mechanizmami.

Ministerstvo zdravotníctva deklarovalo, že správu berie vážne a návrh riešení chce predstaviť na jeseň.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vláda Magyara preverí projekt elektrárne Paks ruského Rosatomu

Nová maďarská vláda plánuje preveriť financovanie aj podmienky výstavby jadrovej elektrárne Paks 2, ktorú ešte v roku 2014 bez tendra získala ruská štátna spoločnosť Rosatom. Oznámil to kandidát na ministra hospodárstva a energetiky István Kapitány po nástupe novej vlády premiéra Pétera Magyara.

Projekt rozšírenia elektrárne o dva ruské reaktory typu VVER má hodnotu približne 12,5 miliardy eur a dlhodobo patrí medzi najkontroverznejšie investície v krajine. Výstavbu opakovane odkladali a kritici ju považovali za symbol úzkych vzťahov bývalého premiéra Viktora Orbána s Moskvou.

Kapitány počas parlamentného vypočutia vyhlásil, že Maďarsko potrebuje „transparentnú jadrovú stratégiu“ a vláda chce preveriť náklady projektu aj podmienky zmlúv. Tie boli podľa neho doteraz utajované a nová garnitúra ich ešte nemala možnosť detailne preskúmať.

Premiér Péter Magyar už pred voľbami tvrdil, že cena projektu bola nadhodnotená. Ruský Rosatom reagoval vyhlásením, že je pripravený výšku nákladov obhájiť.

Napriek plánovanému auditu nová vláda neavizuje odklon od jadrovej energetiky. Kapitány zdôraznil, že jadro zostane dôležitou súčasťou maďarského energetického mixu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Varšava požiada USA o vydanie obvineného exministra Ziobra

Poľsko bude žiadať podľa agentúry PAP vydanie bývalého ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra zo Spojených štátov po tom, čo politik potvrdil, že opustil Maďarsko a momentálne sa nachádza v USA. Varšava pripomenula, že Ziobro čelí 26 obvineniam vrátane vedenia organizovanej zločineckej skupiny a zneužívania právomoci.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podporí kroky rezortu spravodlivosti. Minister vnútra Waldemar Żurek avizoval, že už v pondelok požiada o Ziobrovo vydanie a zároveň preverí, na akom právnom základe mohol politik odísť z Maďarska a vstúpiť do USA napriek tomu, že mu v Poľsku odňali pas.

Washington podľa ministra nenaznačil, že by mal záujem politikovi pomáhať vyhnúť sa spravodlivosti.

Ziobro v televízii v nedeľu reagoval, že využíva dokumenty poskytované osobám s azylovou ochranou. Podľa poľského ministerstva spravodlivosti mohol dostať takzvaný ženevský pas vydaný maďarskými úradmi po tom, čo mu Budapešť vlani poskytla medzinárodnú ochranu.

(max)

Minúta  |  

Maďarsko chce diverzifikovať, vojakov na Ukrajinu nepošle

Maďarský nominant na ministra hospodárstva a energetiky István Kapitány potvrdil, že diverzifikácia energetiky je v záujme Maďarska a otázka dovozu ropy nemôže byť politickým rozhodnutím.

Kapitány počas parlamentného vypočutia poznamenal, že ekonomike prospeje aj posilnenie forintu, ako aj obnovenie dôvery investorov a maloobchodníkov.

Rovnako aj nominantka na ministerku zahraničných vecí Anita Orbánová vyhlásila, že prvou úlohou zahraničnej politiky je obnoviť dôveru v Maďarsko.

Počas parlamentného vypočutia dodala, že Maďarsko chce mier na Ukrajine, nepošle na Ukrajinu vojakov ani zbrane a vláda obnoví svoje vzťahy s Berlínom, Varšavou, Parížom, Rímom a ďalšími metropolami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina aj Rusko sa obviňujú z porušovania prímeria

Ukrajina aj Rusko sa počas víkendu navzájom obvinili z porušovania prímeria, ktoré malo platiť od 9. do 11. mája v rámci americkej iniciatívy na ukončenie vojny. Hoci podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Moskva obmedzila rozsiahle raketové a letecké útoky, boje na frontovej línii pokračovali prakticky bez prestávky.

Ukrajinský generálny štáb v pondelok spresnil, že za uplynulých 24 hodín zaznamenal približne 180 bojových stretov pozdĺž frontu. Ruské jednotky podľa Kyjeva nasadili aj viac ako 8-tisíc takzvaných kamikadze dronov pri útokoch na vojenské pozície a obývané oblasti.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že prímerie porušovala Ukrajina. Moskva vyčíslila, že počas jediného dňa zostrelila 57 ukrajinských dronov a na útoky „odpovedala primerane“.

Boje si vyžiadali ďalšie civilné obete v ukrajinských regiónoch. V Záporožskej oblasti zahynul jeden človek a dvaja utrpeli zranenia. V Chersonskej oblasti prišli o život dvaja ľudia a ďalší dvaja boli zranení. Zranených hlásili aj v Mykolajivskej, Charkovskej a Doneckej oblasti.

Americký prezident Donald Trump pritom v piatok vyjadril nádej, že sa podarí prímerie predĺžiť a vytvoriť priestor na ďalšie rokovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel chystá nové sankcie proti Rusku, zameria sa na tankery

Európska únia pripravuje ďalší, už 21. balík sankcií proti Rusku, pričom jedným z hlavných cieľov má byť podľa Politica tieňová flotila tankerov používaných na prepravu ruskej ropy. Podľa diplomatov EÚ ide o kľúčový zdroj príjmov Kremľa, ktorý Moskve pomáha obchádzať západné obmedzenia a financovať vojnu na Ukrajine.

Nové sankcie by sa mohli dotknúť aj ruských bánk, finančných inštitúcií, vojensko-priemyselných podnikov či spoločností obchodujúcich s ukradnutým ukrajinským obilím. Diskutuje sa tiež o obnovení návrhov, ktoré v minulosti blokovalo Maďarsko, vrátane opatrení proti predstaviteľom Ruskej pravoslávnej cirkvi na čele s patriarchom Kirillom.

Brusel zároveň zvažuje prísnejšie obmedzenia pre námorné služby poskytované ruským lodiam. Tie doteraz brzdili najmä Grécko a Malta.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tvrdí, že po zmene vlády v Maďarsku vznikol nový priestor na tvrdší postup voči Moskve. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spolu s Kallasovou presadzujú rozsiahly sankčný balík ešte pred začiatkom leta.

Európski predstavitelia zároveň spomínajú, že Rusko sa ekonomicky nachádza v najhoršej situácii od začiatku vojny. Únia preto nechce zmierňovať tlak a verí, že kombinácia sankcií, vojenskej pomoci a úspechov Ukrajiny na bojisku môže Kyjev dostať do silnejšej pozície pri prípadných mierových rokovaniach.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.