Trump zvažuje krádež uránu z Iránu

Prezident sa ocitol pod tlakom v súvislosti s vojnou. Hoci mu začína politicky škodiť a často sa ju snaží dostať z centra pozornosti, stále nedosiahol svoj hlavný deklarovaný cieľ – zabrániť Iránu, aby získal jadrovú zbraň.

Pentagón preto počíta s tým, že operácia Epic Fury – pozastavená po tom, ako prezident minulý mesiac vyhlásil prímerie – sa môže v najbližších dňoch opäť rozbehnúť, hoci možno pod novým názvom.

Od obnovenia vojny k odchodu

„Ak to bude potrebné, sme pripravení pritvrdiť,“ vyhlásil tento týždeň v Kongrese minister obrany Pete Hegseth. Zároveň však dodal, že v hre je aj úplný odchod domov. To by znamenalo stiahnutie viac než 50-tisíc vojakov, ktorých USA poslali na Blízky východ ako posily.

Podľa dvoch predstaviteľov pre Blízky východ sa USA a Izrael intenzívne pripravujú na možné obnovenie útokov na Irán už v priebehu budúceho týždňa. Ide o najväčšie vojenské prípravy od uzavretia prímeria.

„Buď uzavrú dohodu, alebo budú zničení. Tak či onak, my vyhráme,“ vyhlásil Trump v utorok pred odletom do Číny.

Ak by sa rozhodol obnoviť útoky, USA by podľa úradníkov mohli pokračovať v intenzívnejšom bombardovaní iránskych vojenských cieľov a infraštruktúry.

Najriskantnejšia operácia

Ďalšia možnosť, o ktorej sa uvažuje, je nasadenie amerických špeciálnych jednotiek priamo na území Iránu. Ich úlohou by bolo zasiahnuť proti jadrovému materiálu, ktorý je ukrytý hlboko pod zemou. Už v marci bolo na Blízky východ presunutých niekoľko stoviek príslušníkov špeciálnych síl, aby mala americká armáda túto možnosť pripravenú.

Takáto operácia by sa mohla zamerať napríklad na zariadenie v Isfaháne, kde sa nachádza vysoko obohatený urán. Nešlo by však o rýchly zásah – armáda by potrebovala aj tisíce ďalších vojakov na ochranu a podporu. Tí by vytvorili bezpečnostný perimeter, ale mohli by sa dostať do bojov s iránskou armádou.

Armádni predstavitelia priznávajú, že by išlo o veľmi rizikovú misiu s možnými veľkými stratami na životoch.

Irán zároveň vyhlasuje, že je pripravený na obnovenie bojov.

„Naše ozbrojené sily sú pripravené odpovedať na akúkoľvek agresiu, chybná stratégia a chybné rozhodnutia vždy vedú k chybným výsledkom,“ napísal v pondelok na sociálnych sieťach predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. „Celý svet to už pochopil. Sme pripravení na všetky možnosti, budú prekvapení.“

Koniec civilizácie

Ak by sa útoky na Irán obnovili, pravdepodobne by nadviazali na situáciu, v ktorej sa boje nachádzali pred dosiahnutím 11-hodinového prímeria 7. apríla. V období pred dohodou Trump hrozil, že „zničí celú iránsku civilizáciu“, ak Teherán neumožní bezpečný prechod komerčnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv.

Prezident niekoľko dní opakovane vyhlasoval, že nariadi americkej armáde systematicky zničiť každý most a každú elektráreň v Iráne, ak tamojšia vláda znovu neotvorí Hormuzský prieliv pre ropné tankery.

Podľa amerických vojenských predstaviteľov mali vybrané ciele priamu súvislosť s operáciami iránskych Revolučných gárd. Zároveň však upozorňujú, že medzinárodné vojnové právo zakazuje úmyselné ničenie civilnej infraštruktúry s cieľom donútiť štát k politickým ústupkom.

Od začiatku prímeria najvyšší predstavitelia Pentagónu a armády ubezpečujú, že Spojené štáty využili mesačnú prestávku v bombardovaní na opätovné vyzbrojenie svojich vojnových lodí a útočných lietadiel v regióne.

Predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan Caine povedal tento týždeň v Senáte, že armáda „má pre civilných lídrov nachystaných niekoľko scenárov“. Odmietol však uviesť, aké konkrétne kroky by mohol prezident nariadiť.

Na brífingu 5. mája uviedol, že v regióne je stále pripravených viac ako 50-tisíc vojakov, dve lietadlové lode, viac ako desať torpédoborcov a množstvo bojových lietadiel. „Všetky tieto sily môžu byť rýchlo nasadené, ak dostanú rozkaz. Žiadny protivník by si nemal mýliť našu súčasnú zdržanlivosť s nedostatkom odhodlania,“ zdôraznil Caine.

Realita na bojisku

Armádni predstavitelia však v súkromí priznávajú, že dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo by bolo veľmi náročné. Uvádzajú, že americká armáda síce zasiahla množstvo cieľov, ktoré si stanovila – napríklad iránske odpaľovacie zariadenia rakiet, sklady munície Revolučných gárd a ďalšie vojenské objekty.

Irán však podľa amerických spravodajských služieb medzičasom znovu sprevádzkoval väčšinu svojich raketových základní, odpaľovacích zariadení aj podzemných zariadení.

Podľa denníka New York Times Irán zároveň obnovil funkčnosť 30 z 33 raketových základní v oblasti Hormuzského prielivu. To predstavuje hrozbu pre americké vojenské lode aj pre tankery prepravujúce ropu cez tento strategický úsek.

V regióne sa podľa predstaviteľov nachádza približne päťtisíc príslušníkov námornej pechoty a okolo dvetisíc výsadkárov z elitnej 82. výsadkovej divízie, ktorí čakajú na ďalšie pokyny. Tieto jednotky by mohli byť nasadené pri pokuse dostať sa k iránskemu jadrovému materiálu v zariadení v Isfaháne. Ich úlohou by bolo zabezpečiť okolie a vytvoriť ochranu pre špeciálne jednotky, ktoré by prípadne vstúpili dovnútra.

Armáda by týchto vojakov mohla využiť aj na obsadenie ostrova Chárk, ktorý je dôležitým centrom iránskeho vývozu ropy. Predstavitelia Pentagónu však dodávajú, že na trvalé udržanie ostrova by potrebovali omnoho viac vojakov.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.