Iránske Revolučné gardy naopak uviedli, že cielili na americkú základňu zodpovednú za ranný útok pri letisku Bandar Abbás. Zároveň varovali, že opakovanie podobných akcií by viedlo k rozhodnejšej odpovedi. Kuvajt útok odsúdil a vyzval Irán, aby okamžite zastavil kroky, ktoré označil za vážnu eskaláciu. Išlo o druhý podobný incident v priebehu týždňa. Odohral sa počas moslimského sviatku Eid al-Adha.
Konflikt, ktorý sa začal americkými a izraelskými útokmi na Irán 28. februára, zasiahol viaceré krajiny regiónu a vyžiadal si tisíce obetí. Napätie sa rozšírilo aj do Libanonu, ktorý podľa Iránu musí byť súčasťou akejkoľvek celkovej dohody o ukončení bojov.
Izrael oznámil, že začal útočiť na infraštruktúru Hizballáhu podporovaného Iránom v meste Týr, a vykonal aj zásah v Bejrúte. Libanonská armáda uviedla, že pri jednom z útokov zahynul jej vojak. Izrael medzitým informoval o spustení sirén na severe krajiny, pričom jeho operácie v Libanone už vyhnali z domovov státisíce ľudí.
Napätie sa okamžite prejavilo aj na trhoch. Ceny ropy sa odrazili nahor. Americká ropa zdražela približne o tri percentá po tom, čo v stredu klesla o päť percent. Akcie oslabili a dolár posilnil, keďže investori strácali dôveru v rýchle dosiahnutie mierovej dohody, ktorú mnohí považujú za kľúčovú aj na zmiernenie globálnych inflačných rizík.
Spor o Hormuzský prieliv
Trump opakovane tvrdil, že koniec vojny je blízko, no na zasadnutí kabinetu povedal, že s rokovaniami ešte nie je spokojný. Zároveň odmietol, že by Spojené štáty rokovali o zmiernení sankcií, čo je jedna z hlavných požiadaviek Teheránu.
Odmietol aj správu iránskej štátnej televízie o neoficiálnom návrhu dohody, podľa ktorého by sa plavba cez Hormuzský prieliv do mesiaca vrátila na predvojnovú úroveň a dopravu by spoločne spravovali Irán a Omán.
Trump vyhlásil, že žiadna krajina nebude prieliv kontrolovať, keďže ide o medzinárodné vody. Omán sa k predstave spoločnej správy s Iránom nevyjadril, hoci uviedol, že s Teheránom hovoril o slobode plavby. Irán vyjadril Ománu solidaritu v reakcii na americké hrozby, pričom Revolučné gardy znovu zdôraznili svoju kontrolu nad prielivom.
Teherán zároveň požaduje uvoľnenie iránskych fondov, ukončenie americkej blokády prístavov a zrušenie sankcií, zatiaľ čo Washington správu o návrhu dohody označil za úplný výmysel. Jadrová otázka má byť podľa iránskych zdrojov predmetom ďalších rokovaní, no americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň.
(lud)
