Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael napriek Trumpovmu varovaniu zaútočil na Irán

Izrael v pondelok potvrdil ďalšie útoky na vojenské ciele v západnom a strednom Iráne, a to napriek tomu, že americký prezident Donald Trump vyzval premiéra Benjamina Netanjahua, aby sa zdržal ďalšej eskalácie.

Nové útoky prišli len niekoľko hodín po tom, ako Irán odpálil rakety na izraelské územie a po prvom útoku z Jemenu od aprílového prímeria.

Izraelská armáda informovala, že zasiahla vojenské objekty v Iráne, lebo Teherán vypálil na Izrael viacero balistických rakiet, ktoré však zachytili systémy protivzdušnej obrany. Iránske Revolučné gardy tvrdia, že ich cieľom bola letecká základňa Ramat David na severe Izraela.

Trump v rozhovore pre Financial Times uviedol, že izraelské a iránske útoky neohrozia rokovania Washingtonu s Teheránom o ukončení konfliktu. Zdôraznil, že rozhodujúcu úlohu pri rokovaniach zohrávajú Spojené štáty.

Podľa amerických médií počas telefonátu s Netanjahuom apeloval na zdržanlivosť s argumentom, že dohoda s Iránom je na dosah. Teherán však opakuje, že akákoľvek dohoda bude závisieť aj od zastavenia izraelských operácií v Libanone.

Napätie sa prejavilo aj na energetických trhoch. Cena ropy Brent po správach o ďalšej eskalácii vzrástla o viac ako tri percentá a opäť prekročila hranicu 96 dolárov za barel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Merz, Macron a Starmer podporili Zelenského výzvu na rokovania s Putinom

Lídri Británie, Francúzska a Nemecka podporili návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na priame rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ukončení vojny. Po stretnutí v Londýne spoločne vyhlásili, že diplomatické riešenie konfliktu musí zahŕňať aktívnu účasť Európy aj Spojených štátov.

Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz označili Zelenského iniciatívu za krok smerom k spravodlivému a trvalému mieru. Ukrajinský prezident nedávno navrhol osobné stretnutie s Putinom, no Kremeľ tento návrh odmietol s tým, že na podobné rokovanie zatiaľ nevidí dôvod.

Štvorica lídrov sa zhodla, že základnou podmienkou akýchkoľvek rozhovorov musí byť okamžité a úplné prímerie. Za východiskový bod rokovaní označili súčasnú líniu frontu.

Podľa ich spoločného stanoviska by Ukrajina mala získať právne záväzné bezpečnostné garancie vrátane možného nasadenia mnohonárodných síl. Ruské aktíva zmrazené na Západe by zároveň mali ostať zablokované, kým Moskva nenahradí škody spôsobené vojnou.

Zelenskyj po rokovaniach uviedol, že Európa musí mať pri budúcich mierových rokovaniach silný hlas. Upozornil, že Ukrajina stále potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany na ochranu pred pokračujúcimi ruskými útokmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Arméni vo voľbách podporili kurz smerujúci na Západ

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil víťazstvo v parlamentných voľbách po tom, čo predbežné výsledky z viac ako pätiny volebných miestností ukázali, že jeho strana Občianska zmluva získala približne 54,5 percenta hlasov.

Pašinjan výsledok označil za „historické víťazstvo“ a naznačil, že voliči podporili jeho politický kurz smerujúci k užšej spolupráci so Západom a k uzavretiu mierovej dohody s Azerbajdžanom.

Voľby boli prvým celoštátnym hlasovaním od vojenskej porážky Arménska v konflikte s Azerbajdžanom v roku 2023. Druhé miesto podľa predbežných výsledkov obsadila proruská aliancia Silné Arménsko so ziskom 21,9 percenta hlasov. Nasledovali Arménska aliancia so ziskom 8,7 percenta a strana Prosperujúce Arménsko s približne piatimi percentami.

Účasť dosiahla takmer 59 percent, čo predstavuje vysoký záujem voličov v krajine s približne tromi miliónmi obyvateľov. Oficiálne predbežné výsledky má volebná komisia zverejniť v pondelok.

Pašinjanova strana od nástupu k moci v roku 2018 presadzuje zbližovanie s Európou a Spojenými štátmi. Silný volebný výsledok by mu mohol poskytnúť mandát na dokončenie mierových rokovaní s Azerbajdžanom a zároveň na pokračovanie snahy o normalizáciu vzťahov s Tureckom, ktoré je hlavným spojencom Baku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyberútok, chaos a AI propaganda. NATO testovalo ruský scenár

NATO využilo fiktívny scenár kybernetického útoku na energetickú sieť krajiny Perantsa, aby otestovalo pripravenosť spojencov na dezinformačné kampane podobné tým, ktorým Ukrajina čelí od začiatku ruskej invázie.

Cvičenie sa podľa Financial Times uskutočnilo v poľskom Bydgoszczi v Spoločnom analytickom, výcvikovom a vzdelávacom centre NATO a Ukrajiny (JATEC).

Počas trojdňovej simulácie účastníci riešili viacero krízových situácií vrátane rozsiahleho výpadku elektriny, ničivých povodní a hackerského útoku na bankový systém.

Ukrajinskí predstavitelia v úlohe fiktívneho agresora „Karti“ zaplavovali sociálne siete obsahom vytvoreným umelou inteligenciou, ktorý spochybňoval kompetentnosť vlády a snažil sa vyvolať chaos medzi obyvateľstvom.

Projekt vznikol s cieľom preniesť skúsenosti Ukrajiny z boja proti ruskej hybridnej vojne do prostredia NATO. Ukrajinskí experti v centre JATEC zdieľajú poznatky z oblastí elektronického boja, dronov či informačných operácií, zatiaľ čo získavajú prístup k technológiám a systémom aliancie.

Experti upozorňujú, že podobné simulácie nedokážu plne zachytiť psychologický tlak a intenzitu reálnych vojnových podmienok. Napriek tomu ich považujú za užitočný nástroj na zlepšenie koordinácie medzi armádou, štátnymi inštitúciami a civilnými zložkami.

(max)

Minúta  |  

Kosovo: Premiér Kurti mal vyhrať voľby, potrebuje partnerov na vládnutie

Strana premiéra Albina Kurtiho mala v nedeľu vyhrať parlamentné voľby v Kosove, tretie v tejto balkánskej krajine za posledných 18 mesiacov. Očakávalo sa, že nezíska väčšinu potrebnú na ukončenie dlhotrvajúcej politickej krízy v krajine.

Najmladší a jeden z najchudobnejších národov Európy sa usiluje o vstup do Európskej únie, ale väčšinu minulého roka nemal plne funkčnú vládu. Hlboké rozpory v parlamente blokovali voľbu predsedu a novej hlavy štátu.

Kurtiho strana Vetevendosje viedla so 43 percentami hlasov, pričom po skončení hlasovania o 19:00 bolo spočítaných 73 percent hlasovacích lístkov, ukázali oficiálne výsledky.

Strana by stále potrebovala koaličných partnerov na vytvorenie novej vlády a musela by dosiahnuť kompromis so súpermi, aby si zabezpečila dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zvolenie nového prezidenta.

(reuters, su)

Minúta  |  

Irán vypálil rakety na Izrael

Izraelská armáda uviedla, že identifikovala rakety vypustené z Iránu smerom k územiu štátu Izrael. Dodala, že obranné systémy pracujú na zachytení hrozby.

Americký prezident Donald Trump o útoku pre Fox News povedal, že nie je z toho nadšený a že hneď zavolá izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

(reuters, su)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.