Preskočiť na obsah
  |  

Bratislava má nové pravidelné letecké spojenie na Mykonos

Z letiska M. R. Štefánika v Bratislave je možné lietať aj na grécky ostrov Mykonos. Pravidelnú linku začína 8. júna prevádzkovať nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air, zabezpečovať ju bude dvakrát týždenne, v pondelok a piatok, s odletmi večer, a to do 23. októbra.

Letisku tak pribúda 19. úplne nová letecká linka v tomto roku a celkovo 32. linka dopravcu Wizz Air s priamym odletom z Bratislavy, informovala hovorkyňa letiskovej spoločnosti Veronika Demovičová.

„Mykonos patrí medzi najvyhľadávanejšie letné destinácie v Stredomorí,“ uviedla manažérka komunikácie Wizz Air Vera Jardanová. „Spustenie tejto linky je súčasťou nášho dlhodobého záväzku rozširovať našu sieť spojení a vytvárať pre našich zákazníkov ďalšie atraktívne možnosti cestovania,“ dodala.

Let z Bratislavy na Mykonos podľa letiska trvá približne 2,5 hodiny. Je to jeden z najznámejších gréckych ostrovov v Egejskom mori, ležiaci v súostroví Kyklady. Je známy bielymi domčekmi s modrými detailmi, úzkymi uličkami, veternými mlynmi, plážami a tyrkysovým morom.

„V priebehu troch týždňov tak pribudli z Bratislavy už tri nové letecké linky – v závere mája to boli nové spojenia do Podgorice v Čiernej Hore, do Tel Avivu v Izraeli a od pondelka pravidelné lety na Mykonos,“ pripomenula Demovičová.

(tasr, bak)

  |  

Teherán viní Washington z narúšania prímeria na Blízkom východe

Irán obvinil Spojené štáty z priamej zodpovednosti za nedávne porušenia prímeria na Blízkom východe. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí vyhlásil, že vojenské kroky Izraela nemožno oddeľovať od politiky Washingtonu.

„Nikto neverí, že izraelský režim by podnikol akékoľvek kroky bez koordinácie so Spojenými štátmi,“ povedal Bagháí. Podľa neho budú USA niesť zodpovednosť aj za dôsledky ďalšej eskalácie.

Teherán považuje nedeľňajšie izraelské útoky na južné predmestia Bejrútu za porušenie americko-iránskeho prímeria. Izrael tvrdí, že zasiahol infraštruktúru hnutia Hizballáh po raketových útokoch na sever krajiny. Podľa libanonskej štátnej agentúry zasiahli útoky dva byty v dvoch budovách a zahynuli pri nich dvaja ľudia.

Irán následne odpovedal raketovými útokmi na Izrael. Bagháí zároveň uviedol, že nové boje ešte viac skomplikujú diplomatické úsilie o ukončenie konfliktu a prehĺbia nedôveru Teheránu voči Spojeným štátom.

(guardian, reuters, bak)

  |  

Po operácii v Žiline narástol pacient o päť centimetrov

Na oddelení pediatrickej ortopédie a spondylochirurgie Fakultnej nemocnice Žilina sa podaril výnimočný zákrok. Osemnásťročný mladík Martin trpel Scheuermannovou chorobou, ochorením medzistavcových platničiek, ktoré spôsobuje nadmerné zakrivenie chrbtice a často vedie k bolestiam či obmedzeniu pohybu.

Pred operáciou pacient meral 204 centimetrov, po korekcii deformity chrbtice sa jeho výška zvýšila na 209 centimetrov. Výrazný nárast je výsledkom narovnania chrbtice a obnovy jej správneho postavenia.

Zákrok vykonal operačný tím pod vedením primára Juraja Popluhára. Na starostlivosti o pacienta sa podieľal multidisciplinárny tím lekárov, sestier, fyzioterapeutov, praktických sestier – asistentov aj ďalších zdravotníckych pracovníkov.

(est)

  |  

V Moldavsku našli trosky dronu po ruskom útoku na Ukrajinu

Moldavské ministerstvo obrany oznámilo, že v noci na pondelok vnikol do vzdušného priestoru krajiny bezpilotný prostriedok. Jeho trosky so stopami výbuchu následne objavili na poľnohospodárskom pozemku pri obci Lopatna na východe Moldavska neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Monitorovacie systémy zaznamenali prelet dronu krátko po polnoci. Ministerstvo potvrdilo nález jeho fragmentov a uviedlo, že stopy na mieste naznačujú predchádzajúci výbuch.

Úrady skúmajú pôvod dronu aj okolnosti incidentu. Rezort obrany zároveň upozornil, že k udalosti došlo počas nočného ruského útoku na susednú Ukrajinu.

Moldavské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že incident opäť poukazuje na riziká a dôsledky ruskej vojny proti Ukrajine pre regionálnu bezpečnosť a susedné štáty.

Moldavsko v uplynulých rokoch zaznamenalo viacero prípadov, keď cez jeho územie preleteli ruské drony alebo sa v pohraničných oblastiach našli ich trosky.

(reuters, bak)

  |  

Maďarský protikorupčný úrad žiada preveriť miliardy z éry Orbána

Predstavitelia vlády bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána by mali čeliť vyšetrovaniu v súvislosti s miliardami eur z fondov EÚ, ktoré podľa maďarského Úradu pre integritu mohli byť zneužité. Jeho šéf Ferenc Pál Biró tvrdí, že existujú prípady, pri ktorých by sa krajina mala pokúsiť získať tieto peniaze späť.

Podľa úradu získavali tri spoločnosti väčšinu štátnych zákaziek, pričom ceny mali byť umelo nadhodnotené. Za posledné štyri roky štát podľa Biróa minul prostredníctvom týchto firiem približne 10 miliárd eur. Úrad odhaduje, že zákazky mohli byť nadhodnotené až o 3,5 miliardy eur. Mená spoločností nezverejnil.

Úrad vznikol v roku 2022 na základe reforiem požadovaných Bruselom a dohliada na využívanie eurofondov. Biró neobvinil priamo Orbána ani jeho spolupracovníkov, no vyhlásil, že vysokopostavení politici môžu niesť trestnoprávnu zodpovednosť.

Nový premiér Péter Magyar sa zároveň snaží presvedčiť Európsku komisiu, aby Maďarsku uvoľnila viac ako 10 miliárd eur zadržaných pre obavy o stav právneho štátu. Jeho vláda chce vstúpiť aj do Európskej prokuratúry, čo Orbán dlhodobo odmietal.

(politico, bak)

  |  

OSN kritizuje zatýkanie žien v Afganistane pre pravidlá obliekania

Misia OSN v Afganistane (UNAMA) vyjadrila znepokojenie nad zatýkaním a zadržiavaním žien v provincii Herát pre údajné nedodržiavanie pravidiel obliekania. Vyzvala Taliban, aby so všetkými ľuďmi zaobchádzal rovnako a rešpektoval ich práva.

UNAMA neuviedla počet dotknutých žien, miestne médiá však informovali najmenej o 21 zadržaných ženách a dievčatách. Organizácia upozornila, že tieto prípady vyvolávajú vážne obavy o dodržiavanie ľudských práv. Pripomenula tiež, že všetci ľudia majú právo na slobodu pohybu a rovnosť pred zákonom.

Podľa miestnych médií nasledovali zadržania po nariadení Talibanu, ktoré ženám zakazuje objavovať sa na verejnosti bez „riadneho hidžábu“. Sankcie mali hroziť aj ženám, ktoré si nezakrývajú tvár alebo nosia mejkap. Agentúra Reuters však nedokázala toto nariadenie nezávisle overiť.

Od návratu k moci v roku 2021 Taliban zaviedol rozsiahle obmedzenia pre ženy a dievčatá v oblasti vzdelávania, zamestnania či športu. UNICEF v apríli varoval, že krajina môže do roku 2030 prísť o viac ako 25-tisíc učiteliek a zdravotníčok. Taliban tvrdí, že práva žien rešpektuje v súlade so svojím výkladom islamského práva.

(reuters, bak)